Preskočiť na obsah
  |  

Google a Verizon vraj čelia kontrole pre firemné politiky rovnosti

Vyšetrovanie programov diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI) vo veľkých amerických firmách údajne spustila administratíva Donald Trumpa. Podľa denníka Wall Street Journal dostali spoločnosti ako Google a Verizon žiadosti od rezortu spravodlivosti o poskytnutie dokumentov týkajúcich sa ich zamestnaneckých iniciatív.

Vláde umožňuje federálny zákon o nepravdivých tvrdeniach vymáhať finančné prostriedky v prípade podvodu. Medzi sledované sektory patria automobilový, farmaceutický, obranný priemysel a verejné služby. Práve na tomto zákonnom základe začali s vyšetrovaním.

Niektoré spoločnosti sa už údajne stretli s predstaviteľmi ministerstva. Aj keď spoločnosti Google, Verizon ani rezort spravodlivosti zatiaľ oficiálne nekomentovali túto informáciu, ide o ďalší krok v dlhodobej kampani Trumpovej administratívy proti diverzite, rovnosti a inklúzii.

Po nástupe do úradu prezident USA rýchlo zrušil federálne programy podporujúce diverzitu a rovnosť a obmedzil financovanie grantov pre podobné iniciatívy aj v súkromnom sektore a školstve.

(reuters, max)

  |  

Trump a Netanjahu majú rokovať o Gaze, Libanone a iránskej hrozbe

Americký prezident Donald Trump sa má v pondelok stretnúť s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v snahe oživiť zastavený proces prímeria v Pásme Gazy. Diskusia sa má zamerať aj na situáciu v Libanone a hrozby zo strany Iránu.

Podľa Trumpovho plánu, na ktorom sa strany dohodli v októbri, by sa mal Izrael stiahnuť z Gazy, Hamas by sa mal odzbrojiť a vzdať sa moci v prospech prechodnej administratívy palestínskych technokratov, podporenej medzinárodnými silami.

Zatiaľ však nedošlo k naplneniu ďalších krokov dohody – Hamas sa neodzbrojil, nevrátil pozostatky izraelského rukojemníka a upevňuje si kontrolu. Izrael pohrozil obnovením vojenskej akcie, ak sa mierová cesta ukáže ako neúspešná.

Podobná situácia panuje aj v Libanone, kde Spojené štáty sprostredkovali prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom. Aj keď Libanon tvrdí, že odzbrojenie Hizballáhu je blízko, skupina odmieta zložiť zbrane a Izrael pokračuje v útokoch.

Trump plánuje s Netanjahuom prebrať aj iránske raketové testy a jadrový program. Hoci v júni nariadil útoky na iránske zariadenia, neskôr nevylúčil dohodu s Teheránom.

(reuters, max)

  |  

Kosovský premiér sľubuje po volebnom víťazstve rýchlu vládu

Kosovský premiér Albin Kurti prisľúbil rýchle zostavenie novej vlády po tom, ako jeho strana Sebaurčenie získala 49,3 percenta hlasov v predčasných voľbách. Aj keď ešte nie sú spočítané všetky hlasy, Kurti je odhodlaný ukončiť politickú krízu, ktorá už rok paralyzuje parlament.

„Nemáme čas nazvyš a mali by sme sa spoločne pohnúť vpred čo najrýchlejšie,“ zhodnotil a vyzval opozíciu, aby podporila schválenie medzinárodných úverov, ktoré vyžadujú dvojtretinovú väčšinu. 

V apríli musí parlament zároveň zvoliť nového prezidenta a ratifikovať úverové dohody Európskej únie a Svetovej banky v hodnote miliardy eur.

Dve hlavné opozičné strany Demokratická strana Kosova a Demokratická liga Kosova mali 21, respektíve 13,6 percenta. Odmietajú však vládnuť s Kurtim a kritizujú jeho vzťahy so Západom a prístup k severu Kosova obývaného Srbmi.

Analytici naznačujú, že Kurti môže získať väčšinu v 120-člennom zhromaždení len s menšou koalíciou. Voličom už pritom sľúbil nové investície, vyššie platy pre verejný sektor a boj proti organizovanému zločinu.

Voľby sa konali v napätom období, keď Kosovo čelí dôsledkom sankcií Únie a zložitej ekonomickej situácii. Účasť dosiahla 45 percent.

(reuters, max)

  |  

Nový boj o vztýčenie vlajky na Mesiaci. Môže ho vyhrať Nemecko

Ľudia sa vracajú na Mesiac. NASA v rámci svojho programu Artemis plánuje v roku 2027 prvé pristátie od roku 1972. Kľúčovú úlohu v tom hrá Európska kozmická agentúra (ESA).

Nemecko pritom vyrába dôležité časti kozmickej lode a je najväčším prispievateľom do ESA. Jej šéf Josef Aschbacher rozhodol, že prvými Európanmi na Mesiaci budú astronauti nemeckej, francúzskej a talianskej národnosti, pričom Nemecko bude prvé. Spomedzi štyroch nemeckých kandidátov sa skloňujú najmä Alexander Gerst a Matthias Maurer. Obaja už strávili čas na Medzinárodnej vesmírnej stanici a patria k najsľubnejším uchádzačom.

Pre Nemecko ide o viac ako vedu. Úspech by podľa nemeckej ministerky pre školstvo a výskum Dorothee Bärovej pomohol obnoveniu renomé Európy v technologickej oblasti. Podľa jej slov by šlo o vesmírny let „Made in Germany“.

Hlavnými konkurentmi sú Čína a Rusko. Čína plánuje misiu na Mesiac aj s ľudskou posádkou do roku 2030, Rusko podľa Euronews brzdia finančné problémy.

(sie)

  |  

Voľby v Kosove obháji vládnuca strana

Kosovská strana Vetëvendosje premiéra Albina Kurtiho pravdepodobne vyhrá nedeľňajšie voľby. Exit polly jej predpovedali zisk 45,7 percenta hlasov. Ide o druhé parlamentné voľby v Kosove počas roka 2025.

Prvé výsledky však ukazujú, že jej zisk môže byť ešte vyšší. Strane po sčítaní 61 percent lístkov pripadlo až 50,2 percenta hlasov. Napriek tomu stále nie je jasné, či strana získa 61 kresiel v 120-člennom parlamente, ktoré potrebuje na samostatné vládnutie.

Kosovo by sa tak dostalo do ďalšieho politického patu. Bez funkčnej vlády bude krajina čeliť vážnym problémom. Poslanci musia do apríla zvoliť nového prezidenta, prerokovať a ratifikovať približne miliardu eur pôžičiek z Európskej únie, Svetovej banky a mnoho ďalšieho. Mesiace neúspešných koaličných rozhovorov viedli k rozpusteniu parlamentu už v novembri.

Dve hlavné opozičné strany Demokratická strana a Demokratická liga získali po zrátaní takmer dvoch tretín lístkov 20 percent, respektíve 14,1 percenta hlasov.

(reuters, sie)

  |  

Izraelský technologický sektor hlási problém. Ľudia chcú ísť z krajiny preč

Izraelská Asociácia pokročilého technologického priemyslu zistila, že 53 percent firiem hlásilo nárast žiadostí o presťahovanie od izraelských zamestnancov. Trend je reakciou na dvojročný konflikt v Palestíne.

Asociácia varuje, že to môže dlhodobo poškodiť lokálny inovačný sektor a izraelskú technologickú priemyselnú dominanciu. Sektor predstavuje približne 20 percent izraelského HDP, 15 percent pracovných miest a viac ako polovicu exportu.

V Izraeli pôsobia stovky nadnárodných spoločností vrátane Microsoftu, Intelu, Nvidie, Amazonu, Mety a Apple. Niektoré firmy skúmajú presun investícií do iných krajín.

(reuters, sie)