Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bezmála polovica Slovákov sa obáva prílevu zbraní po vojne

Takmer polovica Slovákov očakáva, že po skončení vojny na Ukrajine dôjde k nárastu nelegálneho dovozu strelných zbraní na Slovensko. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry AKO pre TASR, ktorý sa uskutočnil od 9. do 16. decembra 2025 na vzorke 1 000 respondentov.

Na otázku, či po ukončení vojny na Ukrajine očakávajú zvýšenie nelegálne dovezených zbraní, odpovedalo 20,5 percenta respondentov, že určite áno, a 27,7 percenta odpovedalo „asi áno“. Spolu teda 48,2 percenta vyjadrilo obavy z nárastu nelegálneho dovozu zbraní.

Naopak, 24,2 percenta opýtaných sa domnieva, že sa situácia pravdepodobne nezhorší, a deväť percent verí, že sa množstvo zbraní určite nezvýši. Odpovedať nevedelo 17,6 percenta ľudí a 1,1 percenta odpoveď odmietlo.

Nadpriemerné obavy z nelegálneho dovozu zbraní vyjadrili najmä voliči strán Republika, SNS, Smer, Hnutie Slovensko a Sme rodina. Opačný názor mali častejšie voliči opozičných strán a Hlasu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Raper a exmoderátor spojili v Nepále sily pred voľbami

Nepál smeruje k marcovým parlamentným voľbám s novou politickou výzvou pre tradičné strany. Populárny raper a súčasný starosta Káthmandu Balendra Shah (známy ako Balen), sa spojil so stranou Rastriya Swatantra, ktorú vedie bývalý televízny moderátor Rabi Lamichhane.

Dohodli sa, že ak táto strana vyhrá voľby 5. marca, premiérom sa stane 35-ročný Balen, zatiaľ čo Lamichhane zostane šéfom strany.

Aliancia má osloviť najmä mladých voličov, ktorí v septembri protestovali proti korupcii – demonštrácie si vyžiadali 77 obetí a viedli k pádu premiéra Sharmu Oliho. Analytici hovoria o strategickom ťahu strany exmoderátora, ktorá si získava podporu takzvanej generácie Z.

Voľby sa uskutočnia pod dohľadom dočasnej vlády bývalej sudkyne Sushily Karkiovej. Volebné právo má 19 z 30 miliónov obyvateľov Nepálu, pričom počet mladých voličov narástol o takmer milión.

Tradičné strany, ktoré dominovali politickému systému tri desaťročia, vnímajú nové spojenectvo ako výzvu, no nie všetci očakávajú zásadný prelom. Kritici spochybňujú verejnú angažovanosť Balena počas protestov a právnu minulosť Lamichhaneho.

(reuters, max)

Minúta  |  

Google a Verizon vraj čelia kontrole pre firemné politiky rovnosti

Vyšetrovanie programov diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI) vo veľkých amerických firmách údajne spustila administratíva Donald Trumpa. Podľa denníka Wall Street Journal dostali spoločnosti ako Google a Verizon žiadosti od rezortu spravodlivosti o poskytnutie dokumentov týkajúcich sa ich zamestnaneckých iniciatív.

Vláde umožňuje federálny zákon o nepravdivých tvrdeniach vymáhať finančné prostriedky v prípade podvodu. Medzi sledované sektory patria automobilový, farmaceutický, obranný priemysel a verejné služby. Práve na tomto zákonnom základe začali s vyšetrovaním.

Niektoré spoločnosti sa už údajne stretli s predstaviteľmi ministerstva. Aj keď spoločnosti Google, Verizon ani rezort spravodlivosti zatiaľ oficiálne nekomentovali túto informáciu, ide o ďalší krok v dlhodobej kampani Trumpovej administratívy proti diverzite, rovnosti a inklúzii.

Po nástupe do úradu prezident USA rýchlo zrušil federálne programy podporujúce diverzitu a rovnosť a obmedzil financovanie grantov pre podobné iniciatívy aj v súkromnom sektore a školstve.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump a Netanjahu majú rokovať o Gaze, Libanone a iránskej hrozbe

Americký prezident Donald Trump sa má v pondelok stretnúť s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v snahe oživiť zastavený proces prímeria v Pásme Gazy. Diskusia sa má zamerať aj na situáciu v Libanone a hrozby zo strany Iránu.

Podľa Trumpovho plánu, na ktorom sa strany dohodli v októbri, by sa mal Izrael stiahnuť z Gazy, Hamas by sa mal odzbrojiť a vzdať sa moci v prospech prechodnej administratívy palestínskych technokratov, podporenej medzinárodnými silami.

Zatiaľ však nedošlo k naplneniu ďalších krokov dohody – Hamas sa neodzbrojil, nevrátil pozostatky izraelského rukojemníka a upevňuje si kontrolu. Izrael pohrozil obnovením vojenskej akcie, ak sa mierová cesta ukáže ako neúspešná.

Podobná situácia panuje aj v Libanone, kde Spojené štáty sprostredkovali prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom. Aj keď Libanon tvrdí, že odzbrojenie Hizballáhu je blízko, skupina odmieta zložiť zbrane a Izrael pokračuje v útokoch.

Trump plánuje s Netanjahuom prebrať aj iránske raketové testy a jadrový program. Hoci v júni nariadil útoky na iránske zariadenia, neskôr nevylúčil dohodu s Teheránom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kosovský premiér sľubuje po volebnom víťazstve rýchlu vládu

Kosovský premiér Albin Kurti prisľúbil rýchle zostavenie novej vlády po tom, ako jeho strana Sebaurčenie získala 49,3 percenta hlasov v predčasných voľbách. Aj keď ešte nie sú spočítané všetky hlasy, Kurti je odhodlaný ukončiť politickú krízu, ktorá už rok paralyzuje parlament.

„Nemáme čas nazvyš a mali by sme sa spoločne pohnúť vpred čo najrýchlejšie,“ zhodnotil a vyzval opozíciu, aby podporila schválenie medzinárodných úverov, ktoré vyžadujú dvojtretinovú väčšinu. 

V apríli musí parlament zároveň zvoliť nového prezidenta a ratifikovať úverové dohody Európskej únie a Svetovej banky v hodnote miliardy eur.

Dve hlavné opozičné strany Demokratická strana Kosova a Demokratická liga Kosova mali 21, respektíve 13,6 percenta. Odmietajú však vládnuť s Kurtim a kritizujú jeho vzťahy so Západom a prístup k severu Kosova obývaného Srbmi.

Analytici naznačujú, že Kurti môže získať väčšinu v 120-člennom zhromaždení len s menšou koalíciou. Voličom už pritom sľúbil nové investície, vyššie platy pre verejný sektor a boj proti organizovanému zločinu.

Voľby sa konali v napätom období, keď Kosovo čelí dôsledkom sankcií Únie a zložitej ekonomickej situácii. Účasť dosiahla 45 percent.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nový boj o vztýčenie vlajky na Mesiaci. Môže ho vyhrať Nemecko

Ľudia sa vracajú na Mesiac. NASA v rámci svojho programu Artemis plánuje v roku 2027 prvé pristátie od roku 1972. Kľúčovú úlohu v tom hrá Európska kozmická agentúra (ESA).

Nemecko pritom vyrába dôležité časti kozmickej lode a je najväčším prispievateľom do ESA. Jej šéf Josef Aschbacher rozhodol, že prvými Európanmi na Mesiaci budú astronauti nemeckej, francúzskej a talianskej národnosti, pričom Nemecko bude prvé. Spomedzi štyroch nemeckých kandidátov sa skloňujú najmä Alexander Gerst a Matthias Maurer. Obaja už strávili čas na Medzinárodnej vesmírnej stanici a patria k najsľubnejším uchádzačom.

Pre Nemecko ide o viac ako vedu. Úspech by podľa nemeckej ministerky pre školstvo a výskum Dorothee Bärovej pomohol obnoveniu renomé Európy v technologickej oblasti. Podľa jej slov by šlo o vesmírny let „Made in Germany“.

Hlavnými konkurentmi sú Čína a Rusko. Čína plánuje misiu na Mesiac aj s ľudskou posádkou do roku 2030, Rusko podľa Euronews brzdia finančné problémy.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.