Preskočiť na obsah
  |  

Záporožská elektráreň je opäť pripojená k externému zdroju

Záporožská jadrová elektráreň, ktorú ovládajú ruské sily, bola po oprave opäť pripojená k vonkajšiemu zdroju elektrickej energie. Podľa ruského vedenia elektrárne poškodenie spôsobila paľba ukrajinskej armády.

Na oprave sa zúčastnili aj pozorovatelia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá potvrdila, že situácia je pod kontrolou a hladiny radiácie sú v norme. Elektráreň je k sieti napojená dvoma linkami, pričom počas opráv fungovala jedna z nich.

V predchádzajúcich mesiacoch bola stanica opakovane bez prívodu energie a musela fungovať na záložných dieselových generátoroch. Elektráreň nevyrába elektrinu, ale na chladenie jadrového paliva potrebuje vonkajšie napájanie.

Vlastníctvo elektrárne je jedným z hlavných bodov sporu medzi Kyjevom a Moskvou. Hoci medzinárodné spoločenstvo uznáva elektráreň za ukrajinskú, Rusko ju považuje za svoj majetok. USA navrhli trojstranné riadenie s americkým manažérom, uviedol prezident Zelenskyj.

(reuters, mja)

  |  

Geotermálna novela: menej byrokracie a nové pravidlá pre malé vrty

Novela geologického zákona prináša jasnejšie definície geotermálnej energie a má zjednodušiť podmienky pre menšie projekty. Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu (SNS) zavádza rozlíšenie medzi geotermálnou vodou a geotermálnou energiou hornín, ktorá nie je viazaná na podzemnú vodu.

Zároveň sa zavádza nový inštitút malého prieskumného územia do 0,1 km², určený pre jednoduchšie vrty a výmenníkové systémy. Tento krok má znížiť administratívnu záťaž a uľahčiť vstup do prieskumu najmä menším investorom.

Novela tiež uvoľňuje povinnosti spojené s čerpaním rozpočtu v prípadoch, keď sa prieskum oneskorí pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Po novom nebude automaticky rušené prieskumné územie, ak práce nezačnú v stanovenej lehote z dôvodu environmentálneho hodnotenia. Stanovisko k výnimkám z environmentálnych cieľov bude musieť byť vydané do troch mesiacov.

Zmeny majú priniesť väčšiu flexibilitu, právnu istotu a efektívnejšie využívanie geotermálnych zdrojov.

(tasr, mja)

  |  

Spojené štáty podnikli útok na zariadenie vo Venezuele

Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre rádio WABC tvrdil, že Spojené štáty zasiahli „veľký závod“ vo Venezuele – čo by bol prvý známy pozemný útok v rámci americkej protidrogovej kampane proti tejto krajine, informuje NBC News.

Útok sa podľa neho odohral pred dvoma dňami a nasledoval po sérii úderov na lode v medzinárodných vodách, ktoré Biely dom spájal s pašovaním drog – bez verejne predložených dôkazov. Trump neuviedol detaily, no hovoril o „tvrdom zásahu“.

Biely dom sa k jeho tvrdeniam zatiaľ nevyjadril. V októbri Trump priznal, že poveril CIA nešpecifikovanými aktivitami vo Venezuele.

Svoje kroky odôvodnil tým, že krajina údajne posiela kriminálnikov do USA a obchoduje s drogami – opäť bez dôkazov. Ak by sa Trumpove slová potvrdili, išlo by o výraznú eskaláciu amerických vojenských operácií proti Venezuele.

(mja)

  |  

Ukrajina cielila dronmi na Putinovu rezidenciu, tvrdí Lavrov. Zelenskyj to označil za lož

Rusko obvinilo Ukrajinu z pokusu o útok na prezidentskú rezidenciu Vladimira Putina v Novgorodskej oblasti. Podľa šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova zaútočilo 28. a 29. decembra 91 ukrajinských dronov, pričom všetky boli podľa neho zneškodnené.

Lavrov označil akciu za „štátny terorizmus“ a avizoval odvetné kroky ruskej armády. Dodal, že incident prichádza uprostred rokovaní o prípadnej mierovej dohode a že Moskva prehodnotí svoj vyjednávací postoj – hoci sa rokovaní nevzdáva.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinenia označil za výmysel a tvrdí, že ide o zámienku na ruský útok na vládne budovy v Kyjeve. Nie je jasné, či sa Putin v čase útoku nachádzal v objekte.

Podľa Kremľa sa Putin telefonicky spojil s Donaldom Trumpom, pričom ho informoval o údajnom útoku 91 ukrajinských dronov na prezidentskú rezidenciu na severe Ruska. Trump mal byť touto správou šokovaný a zároveň Putinovi predstavil pohľad USA na aktuálne mierové rokovania s Ukrajinou.

Putin avizoval, že Moskva prehodnotí svoj postoj k mierovému procesu, hoci oficiálne deklaroval ochotu pokračovať v spolupráci s USA. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha následne vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby ruskú dezinformačnú stratégiu verejne odsúdilo.

(reuters, pir, mja)

  |  

Anthony Joshua sa zranil pri nehode v Nigérii, dvaja ľudia zomreli

Britský boxer Anthony Joshua sa v pondelok ráno zranil pri vážnej dopravnej nehode na diaľnici medzi nigérijskými štátmi Ogun a Lagos, informuje portál BBC.

Podľa miestnych médií sedel na zadnom sedadle, keď vozidlo Lexus narazilo do odstaveného nákladného auta. Dvaja ľudia pri zrážke zahynuli, Joshuu previezli do nemocnice s ľahkými zraneniami a podľa polície je „v poriadku“.

Na internete sa objavili zábery boxera obklopeného rozbitým sklom, ktoré majú nehodu dokumentovať. Ich pravosť sa zatiaľ overuje.

Miestna polícia už začala vyšetrovanie, identita obetí zatiaľ nie je známa.

Joshua sa v Nigérii zdržiaval po decembrovom zápase s Jakeom Paulom a iba niekoľko hodín pred nehodou zdieľal video, na ktorom hrá stolný tenis.

(pir)

  |  

Putin mení zákon. Rusko môže ignorovať rozsudky zahraničných súdov

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý umožňuje Rusku ignorovať rozsudky v trestných veciach vydané zahraničnými a medzinárodnými súdmi.

Moskva tak reaguje na rastúce úsilie Ukrajiny a Západu postaviť ruských predstaviteľov pred spravodlivosť za vojnové zločiny. Nová legislatíva sa týka rozsudkov, ktoré nevyplývajú z medzinárodných dohôd s Ruskom ani z rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN.

V praxi to znamená, že ruské súdy budú môcť oficiálne odmietnuť napríklad aj zatykače Medzinárodného trestného súdu. Ten vydal zatykač na Putina a ďalších päť osôb za údajné deportácie ukrajinských detí. Kremeľ obvinenia popiera a tvrdí, že išlo o ich ochranu.

Tento krok prichádza v čase, keď sa prezident USA Donald Trump snaží o sprostredkovanie mieru na Ukrajine a Európa zriaďuje inštitúcie zamerané na náhradu škôd spôsobených vojnou.

(reuters, pir)