Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko bude hostiť samit koalície ochotných začiatkom januára

Ukrajina zvoláva na samit koalície ochotných skupinu viac ako 30 štátov vedených Spojeným kráľovstvom a Francúzskom. Samit sa uskutoční 6. januára vo Francúzsku, oznámil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Stretnutiu hláv štátov bude predchádzať zasadnutie bezpečnostných poradcov 3. januára na Ukrajine. Zelenskyj zdôraznil, že rokovania sú nevyhnutné. „Nestrácame ani jeden deň,“ napísal na sociálnej sieti X.

Zároveň poďakoval tímu amerického prezidenta Donalda Trumpa za pripravenosť podieľať sa na všetkých formátoch rokovaní.

(tasr, sie)

  |  

Medvedev si želá, aby telo Zelenského vystavili v múzeu

Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok pohrozil na Telegrame ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

Jeho slová prišli po tom, ako Moskva nateraz bez predloženia dôkazov obvinila Kyjev z útoku dronom na jednu z oficiálnych rezidencií prezidenta Vladimira Putina.

Spomenul, že nie tak dávno nejaký škaredý človek zaželal smrť jednému človeku. „Všetkým je jasné, že on chce smrť nielen ‚jedného človeka‘, ale nás všetkých a našej krajiny. A nielenže to zaželal, ale dal aj pokyny na masívne útoky. Nebudem tu písať o jeho násilnej smrti, aj keď práve teraz smrť často dýcha na krk tomuto bastardovi,“ napísal Medvedev.

Podľa vlastných slov si exprezident želá, aby telo Zelenského – ktorého nazval zeleným homunukulom (v preklade človiečikom) – bolo vystavené na vedecké účely v múzeu v Petrohrade. Pripomenul, že v tom ruskí cárovia vystavovali rôzne ohavnosti na pobavenie potomkov.

„A aby bolo (telo) dôkladne preskúmané, pretože je celkom pravdepodobné, že pred nami je ďalší posol z ďalekého vesmíru, príslušník zvláštnej rasy scurra sordidus, ktorý k nám priletel z trpasličej galaxie v Tucane,“ uzavrel.

(max)

  |  

Od nástupu pravicovej vlády sa vo Švédsku menej strieľa

Počet strelných útokov vo Švédsku klesol v roku 2025 na 147, čo je o 63 percent menej ako v roku 2022, keď ich zaznamenali 390. Vyplýva to z analýzy oficiálnych údajov agentúry Reuters. Oproti vlaňajšku ide o pokles o 49 percent. Počet obetí však zostal rovnaký ako v roku 2024 – 43 mŕtvych –, čo je však menej ako 62 obetí v roku 2022.

Švédska pravicová vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 2022 s cieľom bojovať proti zločinu gangov a obmedziť imigráciu, zaviedla nové legislatívne nástroje vrátane anonymných svedkov, zvýšeného elektronického dohľadu, prísnejších trestov a takzvaných bezpečnostných zón.

Minister spravodlivosti Gunnar Strömmer zhodnotil, že nové opatrenia začínajú oslabovať zločinecké siete, no zdôraznil, že násilie zostáva neprijateľne vysoké. Vedúci národných operácií polície Johan Olsson povedal, že opatrenia pomohli polícii efektívnejšie zasahovať proti gangom a konfiškovať ich majetok.

Upozornil však, že zatiaľ sa nedarí zastaviť nábor nových členov, ktorý skupiny realizujú najmä online. Policajné odhady hovoria, že v krajine pôsobí približne 17 500 aktívnych členov gangov.

(reuters, max)

  |  

Rodina herca Clooneyho získala občianstvo vo Francúzsku

Herec George Clooney a jeho manželka, známa právnička pre ľudské práva Amal Clooneyová, získali spolu so svojimi osemročnými dvojčatami Alexandrom a Ellou francúzske občianstvo. Vyplýva to z oficiálnych dokumentov francúzskej vlády.

Clooney začiatkom decembra pre francúzsku televíznu stanicu RTL vyslovil, že rozhodnutie bolo motivované túžbou po pokojnom rodinnom živote mimo pozornosti médií.

„Tu nefotia deti. Pred školami nečíhajú paparazzovia. To je pre nás najdôležitejšie,“ povedal herec. Rodina vlastní dom v juhofrancúzskom Brignoles s vinicou, bazénom a tenisovým kurtom, ktorý si kúpili v roku 2021 za približne deväť miliónov eur.

Američan priznal, že aj keď má rodina dom aj v Spojených štátoch, najšťastnejšie chvíle trávia práve vo Francúzsku. Príklad Clooneyovcov plánuje nasledovať aj americký filmový režisér Jim Jarmusch, ktorý oznámil, že požiada o francúzske občianstvo, aby mal možnosť „uniknúť z Ameriky, ak to bude potrebné“.

(reuters, max)

  |  

Súd zablokoval plán Trumpa ukončiť ochranu Juhosudáncov

Federálny sudca v utorok zablokoval plány administratívy prezidenta Donalda Trumpa ukončiť dočasnú ochranu pred deportáciou, ktorú udelili stovkám juhosudánskych občanov žijúcich v USA.

Okresná sudkyňa Angel Kelleyová v Bostone vyhovela núdzovej žiadosti viacerých juhosudánskych občanov a skupiny African Communities Together, aby sa zabránilo ukončeniu dočasného chráneného statusu po 5. januári.

Sudkyňa, ktorú vymenoval prezident Joe Biden, vydala nariadenie po podaní žaloby. Tou sa namietalo, že kroky ministerstva vnútornej bezpečnosti boli nezákonné a vystavili migrantov riziku deportácie do krajiny sužovanej humanitárnymi krízami.

Spojené štáty poskytujú status dočasnej ochrany ľuďom z krajín zasiahnutých katastrofami alebo konfliktmi. Od roku 2011 ho získali aj občania Južného Sudánu. Žaloba spomenula, že 232 Juhosudáncov túto ochranu má a ďalších 73 čaká na jej schválenie.

Ministerka Kristi Noemová 5. novembra oznámila ukončenie ochrany s odvolaním sa na zlepšenie situácie v krajine.

(reuters, max)

  |  

Zmluvy o spolužití majú pomôcť v Poľsku LGBT osobám

Poľská vláda pod vedením premiéra Donalda Tuska v utorok poslala do parlamentu návrh zákona, ktorý zavádza „zmluvy o spolužití“ pre páry bez ohľadu na pohlavie. Ide o prvý krok smerom k právnemu uznaniu zväzkov osôb rovnakého pohlavia v jednej z najkonzervatívnejších krajín Európskej únie v otázkach LGBT práv.

Zmluvy o spolužití, ktoré budú môcť partneri uzatvoriť u notára, majú zabezpečiť prístup k právam, ako sú spoločné bývanie, výživné, zdravotné informácie, opatrovateľská dovolenka, daňové zvýhodnenia či spoločné daňové priznania.

Aj keď návrh zákona nelegalizuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia, vláda verí, že obmedzený rozsah reformy zvýši šancu na jej schválenie aj prezidentom Karolom Nawrockým, ktorý je spojený s pravicovou stranou Právo a spravodlivosť.

„Do parlamentu predkladáme projekt zmierovacieho konania, o ktorom veríme, že má v dolnej aj hornej snemovni väčšinu,“ povedala novinárom po zasadnutí vlády Katarzyna Kotulová, vládna úradníčka dohliadajúca na otázky rovnosti.

Organizácie na ochranu LGBT práv vyjadrili zmiešané pocity. Uvítali pokrok, ale poukázali na to, že návrh zaostáva za ich dlhoročnými očakávaniami. Podľa Kampane proti homofóbii ide o „slabú reakciu na veľké očakávania“.

Poľsko patrí medzi krajiny Únie s najobmedzenejšími právami pre LGBT komunitu napriek narastajúcej verejnej podpore ich právneho uznania.

(reuters, max)