Preskočiť na obsah
  |  

Americký veľvyslanec spochybnil tvrdenie o útoku na Putina

Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker spochybnil ruské tvrdenie, že Ukrajina zaútočila na rezidenciu prezidenta Ruska Vladimira Putina. V rozhovore pre Fox Business uviedol, že incident nie je potvrdený a očakáva informácie od amerických spravodajských služieb.

Rusko tvrdí, že v Novgorodskej oblasti zaútočilo 91 ukrajinských dronov, no neposkytlo dôkazy. Ukrajina obvinenie odmietla ako „typickú ruskú lož“ a tvrdí, že Moskva si ho vymyslela, aby ospravedlnila nové útoky a zmarila mierové rokovania.

Biely dom sa k incidentu odmietol vyjadriť, CIA tiež mlčí. Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že ho o údajnom útoku informoval Putin, no dôkazy nevidel. Zdôraznil, že je nahnevaný, ale pravdu chce overiť.

Trump sa v nedeľu stretol s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a uviedol, že sú „možno blízko“ k mierovej dohode, hoci územné otázky ostávajú nevyriešené.

(reuters, pir)

  |  

Afganec napadol v britskej nemocnici päť ľudí

V nemocnici Newton Community Hospital na severe Anglicka zaútočil 20-ročný muž, o ktorom polícia uviedla, že pochádza z Afganistanu. Po tom, čo mu personál odmietol dohodnúť termín vyšetrenia, poškodil pult a napadol päť ľudí, pravdepodobne páčidlom.

Obete utrpeli zranenia, ktoré neohrozovali ich život, a ošetrili ich priamo na mieste, uvádza portál BBC.

Jedna zranená žena s krvácajúcou hlavou ušla do obchodu oproti nemocnici, kde požiadala o pomoc. Do niekoľkých minút dorazila polícia a zadržala útočníka, ktorý čelí piatim obvineniam z ublíženia na zdraví, výtržníctva a poškodzovania majetku.

Miestni obyvatelia opísali dramatické chvíle – evakuáciu personálu, chaos a stres. Polícia a záchranári reagovali veľmi rýchlo, čo ocenil aj zástupca mestskej rady.

Nemocnica v stanovisku ubezpečila verejnosť, že bezpečnosť pacientov aj personálu ostáva prioritou a plne spolupracuje s políciou.

(pir)

  |  

Gerasimov: Moskva chce rozšíriť nárazníkovú zónu na Ukrajine

Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov oznámil, že prezident Vladimir Putin nariadil budúci rok ďalšie rozšírenie takzvanej nárazníkovej zóny na Ukrajine, tentoraz v regiónoch Sumy a Charkov.

Zoskupenie vojsk „Sever“, ktoré vzniklo začiatkom roka 2024, podľa neho postupuje na severovýchode Ukrajiny a má za cieľ vytlačiť ukrajinské jednotky od hraníc.

Gerasimovove vyhlásenia prichádzajú po tvrdení Moskvy, že Kyjev plánoval útok na Putinovu rezidenciu, čo Ukrajina odmietla ako nepodložené obvinenie s cieľom narušiť mierové rozhovory.

Putin tvrdí, že nárazníková zóna je reakciou na útoky dronmi a ostreľovanie ruských regiónov, ako sú Belgorod a Kursk. Kyjev však tento koncept odmieta ako zámienku pre agresiu.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj označil plány Moskvy za „šialené“ a prisľúbil obranu ukrajinského územia.

(reuters, pir)

  |  

Disney zaplatí 10 miliónov za zber údajov detí na YouTube

Spoločnosť Walt Disney zaplatí desať miliónov dolárov ako pokutu za porušenie zákona o ochrane súkromia detí na YouTube. Americké ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že Disney a jej pridružené spoločnosti neoznačili niektoré videá ako určené pre deti, čím porušili zákon COPPA.

V dôsledku toho mohli byť bez súhlasu rodičov zbierané osobné údaje detí mladších ako 13 rokov a použité na cielenú reklamu. Tento zákon pritom presne určuje, že rodičia musia byť vopred informovaní a musia dať overiteľný súhlas na zber dát ich detí.

Urovnanie sporu, ktoré nadväzuje na predchádzajúce oznámenie z jesene, zaväzuje Disney k zavedeniu nového programu na zabezpečenie dodržiavania pravidiel na YouTube.

Podľa námestníka generálneho prokurátora Bretta Shumateho chce ministerstvo zabezpečiť, aby rodičia mali plnú kontrolu nad tým, ako sa údaje o ich deťoch používajú.

(reuters, pir)

  |  

Európa musí sama brániť mier a čeliť ruskej agresii, povedal Merz

Nemecký kancelár Friedrich Merz vo svojom koncoročnom prejave vyzval Európu, aby dôraznejšie bránila svoje záujmy a sama chránila mier a prosperitu.

Ako hlavné výzvy pre rok 2026 označil ruskú agresiu, globálny protekcionizmus a zložitejšie vzťahy s USA po návrate prezidenta Donalda Trumpa.

Merz zdôraznil, že vojna na Ukrajine ohrozuje celú Európu, pričom Nemecko čelí sabotážam a kybernetickým útokom. Zároveň varoval pred nebezpečnou závislosťou od dovozu surovín z Číny.

Nemecko podľa neho nesie zodpovednosť za podporu Ukrajiny aj za posilnenie vlastnej obrany. Ekonomicky však zápasí s dôsledkami protekcionizmu, slabých reforiem a stagnáciou. Merz preto apeluje, aby sa Európa prestala spoliehať na externých garantov bezpečnosti a konala s väčšou sebadôverou.

Rok 2026 môže byť podľa neho rozhodujúci – buď nadviaže na obdobie mieru a prosperity, alebo ho ohrozí pasivita a rozdelenosť.

(reuters, pir)

  |  

Rusko nasadilo hypersonické rakety Orešnik do Bieloruska

Rusko nasadilo v Bielorusku nový hypersonický raketový systém Orešnik s jadrovými hlavicami. Ide o ďalší krok v demonštrácii sily, ktorý má podľa ruského prezidenta Vladimira Putina výrazne posilniť schopnosť zasiahnuť európske ciele.

Rakety sú podľa Moskvy nezachytiteľné a dokážu dosiahnuť rýchlosť viac ako desaťnásobok zvuku. Satelitné snímky naznačujú, že boli rozmiestnené na bývalej vojenskej základni Kričev-6.

Nasadenie potvrdil aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, blízky spojenec Putina, ktorý v minulosti umožnil ruskej armáde využívať bieloruské územie na útoky proti Ukrajine. Tvrdí, že ide o reakciu na „západnú agresiu“ a počet rakiet bude obmedzený.

Západní analytici však upozorňujú, že Rusko týmto krokom stupňuje jadrový nátlak a snaží sa odradiť NATO od ďalšej vojenskej podpory Ukrajine.

Video zverejnené armádou ukázalo výcvik bieloruských posádok, pohyb raketových odpaľovačov a ich maskovanie v teréne.

(reuters)