Preskočiť na obsah
  |  

V Dánsku končí doručovanie listov po viac ako 400 rokoch

Dánska poštová služba PostNord ukončí s príchodom nového roka svoju 401-ročnú doručovaciu službu listov. Táto tradícia sa začala v roku 1624, no podľa spoločnosti sa doručovanie listov stalo neudržateľným v dôsledku výrazného poklesu objemu listovej pošty.

Ako píše portál news.com.au, za posledných 25 rokov klesol objem listovej pošty v Dánsku o 90 percent a až 90 percent populácie prijíma dokumenty elektronicky.

Dánsko sa tak stane prvou krajinou, ktorá úplne zruší doručovanie listov. V rámci tejto zmeny tak z ulíc po celej krajine odstránia približne 1 500 červených poštových schránok a zrušia i približne 1 500 pracovných miest.

Aj iné krajiny čelia poklesu listovej pošty. Napríklad v Austrálii sa spotrebitelia podieľajú len tromi percentami na 1,6 miliardy doručených listov. Zrušenie doručovania listov je tam však legislatívne náročnejšie, keďže to vyžaduje zmenu zákona o poštovej spolupráci.

(max)

  |  

Pre sneženie znížili rýchlosť na diaľnici, cesty sú však zjazdné

Na diaľnici D1 v Trenčianskom a Žilinskom kraji znížili pre husté sneženie maximálnu povolenú rýchlosť. Podľa informácií trenčianskej krajskej polície je medzi Trenčínom a Hornou Stredou rýchlosť znížená na 80 kilometrov za hodinu, v úseku medzi Trenčínom a Žilinou na 100.

Všetky sledované úseky diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej až tretej triedy sú však zjazdné. Slovenská správa ciest ale zdôraznila, že vozovky sú miestami pokryté kašovitým alebo zľadovateným snehom.

Na R3 v oblasti Tvrdošína a medzi Sedliackou Dubovou a Širokou sa nachádza kašovitý sneh hrúbky dva až tri centimetre.

V horských oblastiach sa vyskytuje vrstva čerstvého až utlačeného snehu do troch centimetrov. Na priechode Skýcov je zľadovatený sneh s hrúbkou jeden centimeter. Povrch vozoviek na horských priechodoch je prevažne mokrý alebo vlhký. Niektoré priechody, ako napríklad Donovaly, Javorník, Vernár či Zbojská, majú snehovú pokrývku do troch centimetrov.

Cestári varujú aj pred poľadovicou na ceste Víťaz-Dolina – Kluknava a pred tvorbou snehových jazykov v sedle Besník a na Donovaloch.

(tasr, max)

  |  

Drony Ukrajiny zasiahli ruský sklad paliva aj rafinériu

Ukrajinské drony zasiahli veľký sklad paliva v Jaroslavlianskej oblasti severovýchodne od Moskvy, čo viedlo k rozsiahlemu požiaru. O útoku informovali predstavitelia ukrajinskej tajnej služby (SBU).

„SBU naďalej s chirurgickou presnosťou narúša dodávky ruských ropných produktov v zahraničí a tiež pre vojská útočiace na Ukrajinu,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ, ktorého citovala agentúra Ukrinform. K útoku zverejnili video, ktoré zachytáva rozsiahly požiar.

Presnú lokalitu útoku však nebolo možné nezávisle overiť. Ruské úrady sa k udalosti zatiaľ nevyjadrili.

Ukrajinské drony podnikli v stredu útoky aj na ďalšie ciele v Rusku. V Krasnodarskom kraji vypukol požiar v ropnej rafinérii v čiernomorskom prístave Tuapse. Podľa miestnych úradov boli plamene uhasené, no pri incidente utrpeli zranenia dve osoby, poškodené skončili aj plynovod a päť obytných domov.

Generálny štáb Ukrajiny podotkol, že následky útoky spôsobili aj na zariadeniach rafinérie aj dve móla. Ukrajina sa pritom dlhodobo zameriava na ruský ropný priemysel.

(tasr, dpa, max)

  |  

BBC: Gruzínska polícia použila chemikálie na proteste v Tbilisi

V Gruzínsku sa rozbieha vážny škandál po tom, čo BBC zverejnila vyšetrovanie o použití toxických látok počas rozháňania proeurópskych protestov v Tbilisi koncom roka 2024. Podľa reportáže mohli úrady použiť kamit – chemikáliu z čias 1. svetovej vojny.

Gruzínska vláda spočiatku všetko odmietla, neskôr však priznala, že voda použitá políciou mohla obsahovať chemické dráždivé látky. Nevyjasnené skutočnosti a netransparentnosť však len zvýšili nedôveru verejnosti.

Desiatky občanov údajne hlásia vážne zdravotné problémy – od zhoršeného zraku po krvácanie z nosa. A mnohí sa podľa BBC boja ísť k lekárovi zo strachu pred zadržaním.

OSN, Rada Európy aj britský parlament vyzývajú na nezávislé medzinárodné vyšetrovanie. Vláda medzitým zvažuje žalobu na svetoznáme médium a prirovnáva situáciu k prípadu prezidenta USA Donalda Trumpa.

(pir)

  |  

Briti a Francúzi sú pripravení monitorovať prímerie vojakmi. Aj bez mandátu OSN

Francúzsko a Veľká Británia sú podľa diplomatických zdrojov z Bruselu pripravené podieľať sa na monitorovaní potenciálneho prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou, a to aj bez mandátu OSN či Európskej únie. Stačilo by im pozvanie zo strany Ukrajiny.

Informoval o tom denník Welt. Vojenskí experti oboch krajín v spolupráci s Bruselom už finalizovali plány, ako by mohli vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Obe krajiny by mohli nasadiť 10- až 15-tisíc vojakov počas prvých šiestich mesiacov prímeria a v prípade potreby by boli pripravené pozemnými jednotkami aj zasiahnuť. Monitorovanie zo vzduchu a mora by zabezpečili susedné štáty Ukrajiny, úlohu by zohrávalo aj Turecko, ktoré by mohlo sledovať oblasť Čierneho mora.

Poľský premiér Donald Tusk len v utorok vyslovil, že vojna sa môže skončiť v horizonte týždňov. A to napriek tomu, že Kremeľ pred pár dňami informoval o útoku ukrajinského dronu na rezidenciu prezidenta Vladimira Putina, čo údajne naruší rokovania. Hovorca Dmitrij Peskov označil incident za „teroristický čin“ s cieľom zmariť mierové rozhovory. Kyjev obvinenia odmieta.

(max)

  |  

Witkoff potvrdil ďalšie stretnutie s ukrajinskými predstaviteľmi

Poradcovia prezidenta Donalda Trumpa sa v stredu stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a poradcami pre národnú bezpečnosť z Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, aby prediskutovali ďalšie kroky k ukončeniu ruskej vojny na Ukrajine, uviedol americký špeciálny vyslanec Steve Witkoff.

„Zamerali sme sa na to, ako posunúť diskusie vpred praktickým spôsobom v mene mierového procesu prezidenta USA, vrátane posilnenia bezpečnostných záruk a vývoja účinných mechanizmov na zmiernenie konfliktov, ktoré pomôžu ukončiť vojnu a zabezpečiť, aby sa neobnovila,“ potvrdil Witkoff v príspevku na sociálnych sieťach.

Zúčastnili sa ho aj minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, Trumpov zať Jared Kushner a hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov.

Zelenskyj v utorok povedal, že bezpečnostní poradcovia sa v sobotu stretnú na Ukrajine a potom sa lídri krajín 6. januára zídu vo Francúzsku.

(reuters, max)