Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Drony Ukrajiny zasiahli ruský sklad paliva aj rafinériu

Ukrajinské drony zasiahli veľký sklad paliva v Jaroslavlianskej oblasti severovýchodne od Moskvy, čo viedlo k rozsiahlemu požiaru. O útoku informovali predstavitelia ukrajinskej tajnej služby (SBU).

„SBU naďalej s chirurgickou presnosťou narúša dodávky ruských ropných produktov v zahraničí a tiež pre vojská útočiace na Ukrajinu,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ, ktorého citovala agentúra Ukrinform. K útoku zverejnili video, ktoré zachytáva rozsiahly požiar.

Presnú lokalitu útoku však nebolo možné nezávisle overiť. Ruské úrady sa k udalosti zatiaľ nevyjadrili.

Ukrajinské drony podnikli v stredu útoky aj na ďalšie ciele v Rusku. V Krasnodarskom kraji vypukol požiar v ropnej rafinérii v čiernomorskom prístave Tuapse. Podľa miestnych úradov boli plamene uhasené, no pri incidente utrpeli zranenia dve osoby, poškodené skončili aj plynovod a päť obytných domov.

Generálny štáb Ukrajiny podotkol, že následky útoky spôsobili aj na zariadeniach rafinérie aj dve móla. Ukrajina sa pritom dlhodobo zameriava na ruský ropný priemysel.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

BBC: Gruzínska polícia použila chemikálie na proteste v Tbilisi

V Gruzínsku sa rozbieha vážny škandál po tom, čo BBC zverejnila vyšetrovanie o použití toxických látok počas rozháňania proeurópskych protestov v Tbilisi koncom roka 2024. Podľa reportáže mohli úrady použiť kamit – chemikáliu z čias 1. svetovej vojny.

Gruzínska vláda spočiatku všetko odmietla, neskôr však priznala, že voda použitá políciou mohla obsahovať chemické dráždivé látky. Nevyjasnené skutočnosti a netransparentnosť však len zvýšili nedôveru verejnosti.

Desiatky občanov údajne hlásia vážne zdravotné problémy – od zhoršeného zraku po krvácanie z nosa. A mnohí sa podľa BBC boja ísť k lekárovi zo strachu pred zadržaním.

OSN, Rada Európy aj britský parlament vyzývajú na nezávislé medzinárodné vyšetrovanie. Vláda medzitým zvažuje žalobu na svetoznáme médium a prirovnáva situáciu k prípadu prezidenta USA Donalda Trumpa.

(pir)

Minúta  |  

Briti a Francúzi sú pripravení monitorovať prímerie vojakmi. Aj bez mandátu OSN

Francúzsko a Veľká Británia sú podľa diplomatických zdrojov z Bruselu pripravené podieľať sa na monitorovaní potenciálneho prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou, a to aj bez mandátu OSN či Európskej únie. Stačilo by im pozvanie zo strany Ukrajiny.

Informoval o tom denník Welt. Vojenskí experti oboch krajín v spolupráci s Bruselom už finalizovali plány, ako by mohli vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Obe krajiny by mohli nasadiť 10- až 15-tisíc vojakov počas prvých šiestich mesiacov prímeria a v prípade potreby by boli pripravené pozemnými jednotkami aj zasiahnuť. Monitorovanie zo vzduchu a mora by zabezpečili susedné štáty Ukrajiny, úlohu by zohrávalo aj Turecko, ktoré by mohlo sledovať oblasť Čierneho mora.

Poľský premiér Donald Tusk len v utorok vyslovil, že vojna sa môže skončiť v horizonte týždňov. A to napriek tomu, že Kremeľ pred pár dňami informoval o útoku ukrajinského dronu na rezidenciu prezidenta Vladimira Putina, čo údajne naruší rokovania. Hovorca Dmitrij Peskov označil incident za „teroristický čin“ s cieľom zmariť mierové rozhovory. Kyjev obvinenia odmieta.

(max)

Minúta  |  

Witkoff potvrdil ďalšie stretnutie s ukrajinskými predstaviteľmi

Poradcovia prezidenta Donalda Trumpa sa v stredu stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a poradcami pre národnú bezpečnosť z Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, aby prediskutovali ďalšie kroky k ukončeniu ruskej vojny na Ukrajine, uviedol americký špeciálny vyslanec Steve Witkoff.

„Zamerali sme sa na to, ako posunúť diskusie vpred praktickým spôsobom v mene mierového procesu prezidenta USA, vrátane posilnenia bezpečnostných záruk a vývoja účinných mechanizmov na zmiernenie konfliktov, ktoré pomôžu ukončiť vojnu a zabezpečiť, aby sa neobnovila,“ potvrdil Witkoff v príspevku na sociálnych sieťach.

Zúčastnili sa ho aj minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, Trumpov zať Jared Kushner a hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov.

Zelenskyj v utorok povedal, že bezpečnostní poradcovia sa v sobotu stretnú na Ukrajine a potom sa lídri krajín 6. januára zídu vo Francúzsku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj vo výročnom posolstve: Ukrajina verí v mier a bojuje zaň

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom novoročnom posolstve zverejnenom v stredu na sociálnych sieťach poďakoval ukrajinským obrancom, vďaka ktorým krajina naďalej odoláva ruskej invázii. Uviedol, že krajina verí v mier, bojuje zaň a pracuje na jeho dosiahnutí.

„Uplynul ďalší rok, ťažko vybojovaný vďaka odhodlaniu a húževnatosti, vďaka zásadám a každodennému úsiliu Ukrajincov,“ napísal Zelenskyj. Zdôraznil, že tento rok bol možný vďaka obrane nielen Ukrajiny, ale aj všetkých, ktorí si cenia slobodu a dôstojnosť.

K posolstvu pripojil fotografiu so svojou manželkou Olenou pred vianočným stromčekom. Vyzdvihol spoločné hodnoty a schopnosť kolektívneho konania, ktoré podľa neho pretrvávajú napriek prekážkam. „Šťastný nový rok, milí Ukrajinci!“ zaželal prezident.

Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave niekoľko hodín predtým vyzdvihol úspechy krajiny za uplynulých 25 rokov. Konflikt na Ukrajine priamo nespomenul, zameral sa na želania do budúceho roka a ocenil ruských vojakov a veliteľov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Macron má v príhovore oznámiť zákaz sociálnych sietí pre deti

Francúzsko plánuje od septembra 2026 zakázať deťom mladším ako pätnásť rokov prístup na sociálne siete a mobilné telefóny na stredných školách. Informoval o tom Le Monde s odvolaním sa na zdroje z prostredia vlády.

Prezident Emmanuel Macron by mohol tieto opatrenia oznámiť vo svojom silvestrovskom prejave. Vláda má návrh zákona predložiť na právne overenie začiatkom januára. Prezident sa však napokon v silvestrovskom prejave o legislatívnom úsilí nezmienil, ale sľúbil, že „ochráni deti a tínedžerov pred sociálnymi médiami a obrazovkami“.

Tento krok je reakciou na rastúce obavy verejnosti z negatívnych vplyvov sociálnych médií na duševné zdravie mladistvých. Macron opakovane poukazuje na úlohu online platforiem pri náraste násilia medzi mladými ľuďmi a inšpiroval sa Austráliou, ktorá zaviedla úplný zákaz pre mladších ako 16 rokov.

Vo Francúzsku platí od roku 2018 zákaz mobilov na základných a stredných školách. Nové opatrenia by tento zákaz rozšírili aj na stredné školy pre žiakov vo veku jedenásť až pätnásť rokov. V roku 2023 krajina schválila zákon vyžadujúci rodičovský súhlas pri vytváraní účtov detí na sociálnych sieťach, jeho uplatňovanie však brzdia technické komplikácie.

Prieskum Harris Interactive z roku 2024 ukázal, že 73 percent Francúzov podporuje zákaz sociálnych sietí pre deti do pätnásť rokov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.