Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron chce pracovať do poslednej sekundy mandátu. Napriek výzvam na odstúpenie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v stredajšom novoročnom posolstve zaviazal, že bude „pracovať do poslednej sekundy“ a každý deň sa snažiť naplniť mandát, ktorý mu bol zverený. Vyjadril sa tak napriek tomu, že ho pre pokračujúcu politickú krízu viacero politikov vyzvalo na odstúpenie z funkcie. Urobili tak napríklad jeho bývalý premiér Édouard Philippe či opozičná líderka Marina Le Penová.

Macronova popularita medzi francúzskou verejnosťou je navyše najnižšia od nástupu do úradu v roku 2017. Agentúra AFP konštatuje, že Macron si v roku 2025 udržal vysokú medzinárodnú prestíž, najmä v súvislosti so snahou ukončiť vojnu na Ukrajine. V domácej politike však mal podľa agentúry mimoriadne turbulentný rok.

Vo Francúzsku sa od predčasných volieb v roku 2024 vystriedali traja premiéri a súčasnému šéfovi vlády Sébastienovi Lecornuovi sa nepodarilo v rozdelenom parlamente presadiť rozpočet. Vláda preto bude v januári dočasne financovaná na základe špeciálneho zákona. „Už od prvých týždňov tohto roka sa vláda a parlament budú musieť dohodnúť, aby mohli krajine poskytnúť rozpočet. Je to nevyhnutné,“ deklaroval Macron.

Najbližšie prezidentské voľby sa vo Francúzsku pravdepodobne uskutočnia v apríli 2027. Macron v nich už nebude môcť kandidovať. „Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby prezidentské voľby prebehli čo najpokojnejšie – najmä bez akéhokoľvek zahraničného zasahovania,“ uistil prezident.

(tasr, afp, sak)

Minúta  |  

USA uvalili nové sankcie na venezuelský ropný sektor

Spojené štáty uvalili v stredu sankcie na štyri spoločnosti pôsobiace vo venezuelskom ropnom sektore a štyri tankery, ktoré podľa ministerstva financií obchádzali existujúce obmedzenia. Ide o súčasť nátlakovej kampane prezidenta Donalda Trumpa proti vláde Nicolása Madura, s cieľom obmedziť vývoz ropy z Venezuely.

Cieľom sankcií sú aj lode patriace do takzvanej „tieňovej flotily“, ktoré prepravujú venezuelskú ropu bez transparentného vlastníctva a potrebného poistenia. Medzi nimi sú tankery Nord Star (Panama), Lunar Tide (Guinea), Della a Valiant (Hongkong).

Trumpova administratíva zároveň zablokovala prístup sankcionovaným lodiam do venezuelských vôd.

Tento krok viedol k zníženiu vývozu ropy na polovicu oproti novembru a spôsobil problémy štátnej spoločnosti PDVSA, ktorá zápasí s preplnenými nádržami.

Washington tvrdí, že chce zabrániť Madurovmu režimu profitovať z vývozu ropy. Caracas tvrdí, že USA sa snažia o zmenu režimu a kontrolu nad venezuelskými ropnými zásobami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko plánuje vesmírnu základňu s umelou gravitáciou

Ruská štátna raketová spoločnosť Energia si patentovala návrh antigravitačnej vesmírnej stanice, ktorá by astronautom umožnila žiť a pracovať bez vznášania sa. Stanica by sa podľa Telegraphu otáčala päťkrát za minútu, čím by vytvorila odstredivú silu napodobňujúcu polovicu zemskej gravitácie.

Patent zverejnili na webovej stránke Federálnej služby duševného vlastníctva Ruskej federácie. V dokumente sa uvádza, že cieľom vynálezu je „zlepšiť dizajn vesmírneho systému s umelou gravitáciou s cieľom zvýšiť bezpečnosť používania posádkou“.

Na rozdiel od Medzinárodnej vesmírnej stanice, kde astronauti zažívajú mikrogravitáciu, ruský návrh má riešiť zdravotné problémy spôsobené dlhodobým pobytom v prostredí s nízkou gravitáciou, ako je úbytok kostí a svalov, zhoršenie činnosti srdca či zmeny imunitného systému.

Myšlienka umelej gravitácie nie je nová. Objavila sa vo vedecko-fantastickom filme „2001: Vesmírna odysea“. Podobný projekt rozvíjal aj americký startup Vast, ktorý plánuje otestovať rotujúci systém vo vesmíre v roku 2026. NASA svoj projekt Nautilus ukončila v roku 2011 pre rozpočtové škrty.

(max)

Minúta  |  

V Dánsku končí doručovanie listov po viac ako 400 rokoch

Dánska poštová služba PostNord ukončí s príchodom nového roka svoju 401-ročnú doručovaciu službu listov. Táto tradícia sa začala v roku 1624, no podľa spoločnosti sa doručovanie listov stalo neudržateľným v dôsledku výrazného poklesu objemu listovej pošty.

Ako píše portál news.com.au, za posledných 25 rokov klesol objem listovej pošty v Dánsku o 90 percent a až 90 percent populácie prijíma dokumenty elektronicky.

Dánsko sa tak stane prvou krajinou, ktorá úplne zruší doručovanie listov. V rámci tejto zmeny tak z ulíc po celej krajine odstránia približne 1 500 červených poštových schránok a zrušia i približne 1 500 pracovných miest.

Aj iné krajiny čelia poklesu listovej pošty. Napríklad v Austrálii sa spotrebitelia podieľajú len tromi percentami na 1,6 miliardy doručených listov. Zrušenie doručovania listov je tam však legislatívne náročnejšie, keďže to vyžaduje zmenu zákona o poštovej spolupráci.

(max)

Minúta  |  

Pre sneženie znížili rýchlosť na diaľnici, cesty sú však zjazdné

Na diaľnici D1 v Trenčianskom a Žilinskom kraji znížili pre husté sneženie maximálnu povolenú rýchlosť. Podľa informácií trenčianskej krajskej polície je medzi Trenčínom a Hornou Stredou rýchlosť znížená na 80 kilometrov za hodinu, v úseku medzi Trenčínom a Žilinou na 100.

Všetky sledované úseky diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej až tretej triedy sú však zjazdné. Slovenská správa ciest ale zdôraznila, že vozovky sú miestami pokryté kašovitým alebo zľadovateným snehom.

Na R3 v oblasti Tvrdošína a medzi Sedliackou Dubovou a Širokou sa nachádza kašovitý sneh hrúbky dva až tri centimetre.

V horských oblastiach sa vyskytuje vrstva čerstvého až utlačeného snehu do troch centimetrov. Na priechode Skýcov je zľadovatený sneh s hrúbkou jeden centimeter. Povrch vozoviek na horských priechodoch je prevažne mokrý alebo vlhký. Niektoré priechody, ako napríklad Donovaly, Javorník, Vernár či Zbojská, majú snehovú pokrývku do troch centimetrov.

Cestári varujú aj pred poľadovicou na ceste Víťaz-Dolina – Kluknava a pred tvorbou snehových jazykov v sedle Besník a na Donovaloch.

(tasr, max)

Minúta  |  

Drony Ukrajiny zasiahli ruský sklad paliva aj rafinériu

Ukrajinské drony zasiahli veľký sklad paliva v Jaroslavlianskej oblasti severovýchodne od Moskvy, čo viedlo k rozsiahlemu požiaru. O útoku informovali predstavitelia ukrajinskej tajnej služby (SBU).

„SBU naďalej s chirurgickou presnosťou narúša dodávky ruských ropných produktov v zahraničí a tiež pre vojská útočiace na Ukrajinu,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ, ktorého citovala agentúra Ukrinform. K útoku zverejnili video, ktoré zachytáva rozsiahly požiar.

Presnú lokalitu útoku však nebolo možné nezávisle overiť. Ruské úrady sa k udalosti zatiaľ nevyjadrili.

Ukrajinské drony podnikli v stredu útoky aj na ďalšie ciele v Rusku. V Krasnodarskom kraji vypukol požiar v ropnej rafinérii v čiernomorskom prístave Tuapse. Podľa miestnych úradov boli plamene uhasené, no pri incidente utrpeli zranenia dve osoby, poškodené skončili aj plynovod a päť obytných domov.

Generálny štáb Ukrajiny podotkol, že následky útoky spôsobili aj na zariadeniach rafinérie aj dve móla. Ukrajina sa pritom dlhodobo zameriava na ruský ropný priemysel.

(tasr, dpa, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.