Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taiwan sľubuje brániť suverenitu po čínskych vojenských cvičeniach

Taiwanský prezident Lai Ching-te vo štvrtok vyhlásil, že ostrov je odhodlaný brániť svoju suverenitu a posilniť svoju obranu tvárou v tvár rastúcej expanzii Číny, potom ako Peking vystrelil rakety smerom na ostrov v rámci vojenských cvičení.

Medzinárodné spoločenstvo sleduje, či taiwanský ľud má odhodlanie brániť sa, povedal Lai v novoročnom prejave vysielanom naživo z prezidentskej kancelárie v Taipei.

„Ako prezident som vždy zaujal jasný postoj: rozhodne brániť národnú suverenitu a posilňovať národnú obranu,“ povedal Lai a poznamenal, že Čína sa vo svojich cvičeniach tento týždeň zamerala na novo pridané bojové schopnosti Taiwanu ako na „hypotetického nepriateľa“.

Povedal, že to dokazuje potrebu zvýšiť obstarávanie v oblasti obrany, a vyzval opozičné strany, aby podporili jeho plán zvýšiť výdavky Taiwanu na obranu o 40 miliárd dolárov, čo je návrh, ktorý v súčasnosti uviazol spolu s ďalšími otázkami v politickom patovom stave v opozíciou kontrolovanom parlamente.

(reuters, su)

Minúta  |  

Zomrel najobéznejší muž sveta, vážil takmer šesťsto kíl

Vo veku 41 rokov zomrel Mexičan Juan Pedro Franco, ktorého v roku 2017 zapísali do Guinnessovej knihy rekordov ako najobéznejšieho žijúceho človeka na svete. Ako informuje portál Mirro, jeho smrť podľa lekárov spôsobila infekcia obličiek, ktorá zapríčinila ďalšie komplikácie.

Zomrel 24. decembra v nemocnici v mexickom štáte Aguascalientes. Franco vo svojom najťažšom období vážil 590 kilogramov, čo zodpovedá váhe malého auta. V dôsledku extrémnej obezity bol roky pripútaný na lôžko a nedokázal sa samostatne pohybovať.

Pod dohľadom lekára absolvoval rozsiahly liečebný plán zahŕňajúci stredomorskú diétu a dve bariatrické operácie, vďaka čomu schudol takmer polovicu svojej telesnej hmotnosti.

To mu umožnilo opäť chodiť a výrazne znížilo riziká spojené s cukrovkou a srdcovocievnymi ochoreniami. Napriek zlepšeniu zdravotného stavu však jeho dlhodobé zdravotné problémy pretrvávali. V roku 2020 prekonal aj ochorenie COVID-19.

Franco boj s obezitou opísal ako bezmocný zápas s vlastným telom, ktoré sa vymklo jeho kontrole.

(max)

Minúta  |  

Macron chce pracovať do poslednej sekundy mandátu. Napriek výzvam na odstúpenie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v stredajšom novoročnom posolstve zaviazal, že bude „pracovať do poslednej sekundy“ a každý deň sa snažiť naplniť mandát, ktorý mu bol zverený. Vyjadril sa tak napriek tomu, že ho pre pokračujúcu politickú krízu viacero politikov vyzvalo na odstúpenie z funkcie. Urobili tak napríklad jeho bývalý premiér Édouard Philippe či opozičná líderka Marina Le Penová.

Macronova popularita medzi francúzskou verejnosťou je navyše najnižšia od nástupu do úradu v roku 2017. Agentúra AFP konštatuje, že Macron si v roku 2025 udržal vysokú medzinárodnú prestíž, najmä v súvislosti so snahou ukončiť vojnu na Ukrajine. V domácej politike však mal podľa agentúry mimoriadne turbulentný rok.

Vo Francúzsku sa od predčasných volieb v roku 2024 vystriedali traja premiéri a súčasnému šéfovi vlády Sébastienovi Lecornuovi sa nepodarilo v rozdelenom parlamente presadiť rozpočet. Vláda preto bude v januári dočasne financovaná na základe špeciálneho zákona. „Už od prvých týždňov tohto roka sa vláda a parlament budú musieť dohodnúť, aby mohli krajine poskytnúť rozpočet. Je to nevyhnutné,“ deklaroval Macron.

Najbližšie prezidentské voľby sa vo Francúzsku pravdepodobne uskutočnia v apríli 2027. Macron v nich už nebude môcť kandidovať. „Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby prezidentské voľby prebehli čo najpokojnejšie – najmä bez akéhokoľvek zahraničného zasahovania,“ uistil prezident.

(tasr, afp, sak)

Minúta  |  

USA uvalili nové sankcie na venezuelský ropný sektor

Spojené štáty uvalili v stredu sankcie na štyri spoločnosti pôsobiace vo venezuelskom ropnom sektore a štyri tankery, ktoré podľa ministerstva financií obchádzali existujúce obmedzenia. Ide o súčasť nátlakovej kampane prezidenta Donalda Trumpa proti vláde Nicolása Madura, s cieľom obmedziť vývoz ropy z Venezuely.

Cieľom sankcií sú aj lode patriace do takzvanej „tieňovej flotily“, ktoré prepravujú venezuelskú ropu bez transparentného vlastníctva a potrebného poistenia. Medzi nimi sú tankery Nord Star (Panama), Lunar Tide (Guinea), Della a Valiant (Hongkong).

Trumpova administratíva zároveň zablokovala prístup sankcionovaným lodiam do venezuelských vôd.

Tento krok viedol k zníženiu vývozu ropy na polovicu oproti novembru a spôsobil problémy štátnej spoločnosti PDVSA, ktorá zápasí s preplnenými nádržami.

Washington tvrdí, že chce zabrániť Madurovmu režimu profitovať z vývozu ropy. Caracas tvrdí, že USA sa snažia o zmenu režimu a kontrolu nad venezuelskými ropnými zásobami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko plánuje vesmírnu základňu s umelou gravitáciou

Ruská štátna raketová spoločnosť Energia si patentovala návrh antigravitačnej vesmírnej stanice, ktorá by astronautom umožnila žiť a pracovať bez vznášania sa. Stanica by sa podľa Telegraphu otáčala päťkrát za minútu, čím by vytvorila odstredivú silu napodobňujúcu polovicu zemskej gravitácie.

Patent zverejnili na webovej stránke Federálnej služby duševného vlastníctva Ruskej federácie. V dokumente sa uvádza, že cieľom vynálezu je „zlepšiť dizajn vesmírneho systému s umelou gravitáciou s cieľom zvýšiť bezpečnosť používania posádkou“.

Na rozdiel od Medzinárodnej vesmírnej stanice, kde astronauti zažívajú mikrogravitáciu, ruský návrh má riešiť zdravotné problémy spôsobené dlhodobým pobytom v prostredí s nízkou gravitáciou, ako je úbytok kostí a svalov, zhoršenie činnosti srdca či zmeny imunitného systému.

Myšlienka umelej gravitácie nie je nová. Objavila sa vo vedecko-fantastickom filme „2001: Vesmírna odysea“. Podobný projekt rozvíjal aj americký startup Vast, ktorý plánuje otestovať rotujúci systém vo vesmíre v roku 2026. NASA svoj projekt Nautilus ukončila v roku 2011 pre rozpočtové škrty.

(max)

Minúta  |  

V Dánsku končí doručovanie listov po viac ako 400 rokoch

Dánska poštová služba PostNord ukončí s príchodom nového roka svoju 401-ročnú doručovaciu službu listov. Táto tradícia sa začala v roku 1624, no podľa spoločnosti sa doručovanie listov stalo neudržateľným v dôsledku výrazného poklesu objemu listovej pošty.

Ako píše portál news.com.au, za posledných 25 rokov klesol objem listovej pošty v Dánsku o 90 percent a až 90 percent populácie prijíma dokumenty elektronicky.

Dánsko sa tak stane prvou krajinou, ktorá úplne zruší doručovanie listov. V rámci tejto zmeny tak z ulíc po celej krajine odstránia približne 1 500 červených poštových schránok a zrušia i približne 1 500 pracovných miest.

Aj iné krajiny čelia poklesu listovej pošty. Napríklad v Austrálii sa spotrebitelia podieľajú len tromi percentami na 1,6 miliardy doručených listov. Zrušenie doručovania listov je tam však legislatívne náročnejšie, keďže to vyžaduje zmenu zákona o poštovej spolupráci.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.