Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Oulu a Trenčín sú v roku 2026 Európskymi hlavnými mestami kultúry

Mestá Oulu vo Fínsku a Trenčín na Slovensku sú v roku 2026 novými Európskymi hlavnými mestami kultúry (EHMK). Titul mestám od roku 1985 prepožičiava Európska únia na obdobie jedného roka s cieľom zdôrazniť bohatstvo a rozmanitosť európskych krajín a podporovať rozvoj miest prostredníctvom kultúry.

 Oulu je v zahraničí známe najmä každoročnými majstrovstvami sveta v hre na imaginárnu gitaru a mužským zborom Mieskuoro Huutajat, ktorý „nespieva“, ale ako umelecké vystúpenie texty kričí a skanduje. Svoj rok ako EHMK začne otváracím festivalom od 16. do 18. januára.

V Trenčíne je slávnostné otvorenie naplánované od 13. do 15. februára a obe mestá majú pripravený bohatý program podujatí počas celého roka.

Prvým EHMK boli v roku 1985 grécke Atény, na Slovensku v roku 2013 Košice.

(tasr, dpa, red.)

Minúta  |  

Po Bulharsku čelí rozšírenie eura prekážkam v ostatných štátoch EÚ

Bulharsko sa vo štvrtok stalo 21. členom eurozóny napriek odporu polovice svojich voličov, čím zostáva len niekoľko krajín z 27 členských štátov Európskej únie, ktoré ešte neprijali túto menu.

Hoci verejná podpora eura je vysoká v niektorých zo zostávajúcich krajín, vrátane Maďarska, euroskeptické strany v vládnych koalíciách a parlamentoch pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti zabránia ďalšiemu rozširovaniu menovej zóny.

Aj keby Maďarsko splnilo všetky vstupné kritériá, vstup do eurozóny nebude možný bez parlamentnej nadpolovičnej väčšiny, pretože Orbán, ktorý sa stavia proti hlbšej integrácii s EÚ, zakotvil forint ako maďarskú národnú menu v ústave.

Rumunsko sa snaží znížiť najvyšší rozpočtový deficit v EÚ, čo znamená, že stabilizácia jej financií, aby mala reálnu šancu na vstup do eurozóny, môže trvať niekoľko rokov.

V Poľsku, kde verejná podpora eura dosahuje 45 percent, minister financií Andrzej Domanski vyhlásil, že Varšava nepracuje na prijatí tejto meny a že najväčšia ekonomika EÚ mimo eurozóny je „spokojná s vlastnou menou“.

V Česku je podľa prieskumu Eurobarometer podpora eura medzi českou verejnosťou na úrovni 30 percent a vláda nemá v pláne podniknúť kroky na jeho prijatie.

Vo Švédsku iba jedna malá strana otvorene podporuje vstup do eurozóny, zatiaľ čo populistickí Švédski demokrati – druhá najväčšia skupina v parlamente, ktorej podpora je kľúčová pre pravicovú menšinovú vládu – sú proti, čo znamená, že akákoľvek debata o vstupe pravdepodobne zostane akademická.

Dánsko, ktoré vstúpilo do EÚ v roku 1973, je jediným členom bloku s výnimkou z eurozóny, čo znamená, že má právo zostať mimo menovej zóny, aj keď spĺňa všetky kritériá na vstup. Verejná podpora prijatia eura je na úrovni 33 percent.

(reuters, su)

Minúta  |  

USA opäť zaútočili na lode podozrivé z pašovania drog, zabili osem ľudí

Americká armáda v stredu oznámila, že v medzinárodných vodách uskutočnila viacero nových útokov na údajné lode zapojené do obchodu s drogami, pri ktorých zahynulo osem ľudí. Pôvodne informovala iba o troch mŕtvych, uviedla agentúra AFP.

Južné velenie amerických ozbrojených síl (SOUTHCOM), ktorému podliehajú americké sily pôsobiace v Strednej a Južnej Amerike, na platforme X uviedlo, že v utorok a v stredu boli vykonané dve série útokov. V utorok boli v medzinárodných vodách zamerané „tri lode obchodníkov s drogami, ktoré sa plavili v konvoji“.

„Traja narkoteroristi na palube prvého plavidla boli zabití pri prvom údere. Zvyšní narkoteroristi na ďalších dvoch plavidlách skočili cez palubu,“ uviedlo SOUTHCOM s tým, že následne boli aj tieto plavidlá potopené.

Armáda miesto týchto útokov bezprostredne nekonkretizovala, no predchádzajúce sa uskutočnili v Karibiku alebo vo východnom Pacifiku. Zasiahnuté plavidlá podľa nej patrili skupinám, ktoré sú na zozname teroristických organizácií, avšak ich nemenovala.  O niekoľko hodín neskôr vydalo Južné velenie druhé vyhlásenie o útokoch na ďalšie dve plavidlá, ktoré sa uskutočnili v stredu a zahynulo pri nich päť ľudí. Opäť neuviedlo, kde k útokom došlo.

Americká armáda útočí na údajné lode pašerákov drog od začiatku vlaňajšieho septembra. Odvtedy vykonala viac ako 30 takýchto útokov, pri ktorých podľa agentúry AFP zahynulo najmenej 115 ľudí. Väčšina útokov sa uskutočnila pri pobreží Venezuely, ktorú vláda prezidenta Donalda Trumpa obviňuje z aktívneho napomáhania vývozu drog do Spojených štátov. Venezuelský prezident Nicolás Maduro toto obvinenie odmieta a tvrdí, že Trump sa ho snaží týmto spôsobom zosadiť, aby získal prístup k obrovským zásobám ropy.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Taiwan sľubuje brániť suverenitu po čínskych vojenských cvičeniach

Taiwanský prezident Lai Ching-te vo štvrtok vyhlásil, že ostrov je odhodlaný brániť svoju suverenitu a posilniť svoju obranu tvárou v tvár rastúcej expanzii Číny, potom ako Peking vystrelil rakety smerom na ostrov v rámci vojenských cvičení.

Medzinárodné spoločenstvo sleduje, či taiwanský ľud má odhodlanie brániť sa, povedal Lai v novoročnom prejave vysielanom naživo z prezidentskej kancelárie v Taipei.

„Ako prezident som vždy zaujal jasný postoj: rozhodne brániť národnú suverenitu a posilňovať národnú obranu,“ povedal Lai a poznamenal, že Čína sa vo svojich cvičeniach tento týždeň zamerala na novo pridané bojové schopnosti Taiwanu ako na „hypotetického nepriateľa“.

Povedal, že to dokazuje potrebu zvýšiť obstarávanie v oblasti obrany, a vyzval opozičné strany, aby podporili jeho plán zvýšiť výdavky Taiwanu na obranu o 40 miliárd dolárov, čo je návrh, ktorý v súčasnosti uviazol spolu s ďalšími otázkami v politickom patovom stave v opozíciou kontrolovanom parlamente.

(reuters, su)

Minúta  |  

Zomrel najobéznejší muž sveta, vážil takmer šesťsto kíl

Vo veku 41 rokov zomrel Mexičan Juan Pedro Franco, ktorého v roku 2017 zapísali do Guinnessovej knihy rekordov ako najobéznejšieho žijúceho človeka na svete. Ako informuje portál Mirro, jeho smrť podľa lekárov spôsobila infekcia obličiek, ktorá zapríčinila ďalšie komplikácie.

Zomrel 24. decembra v nemocnici v mexickom štáte Aguascalientes. Franco vo svojom najťažšom období vážil 590 kilogramov, čo zodpovedá váhe malého auta. V dôsledku extrémnej obezity bol roky pripútaný na lôžko a nedokázal sa samostatne pohybovať.

Pod dohľadom lekára absolvoval rozsiahly liečebný plán zahŕňajúci stredomorskú diétu a dve bariatrické operácie, vďaka čomu schudol takmer polovicu svojej telesnej hmotnosti.

To mu umožnilo opäť chodiť a výrazne znížilo riziká spojené s cukrovkou a srdcovocievnymi ochoreniami. Napriek zlepšeniu zdravotného stavu však jeho dlhodobé zdravotné problémy pretrvávali. V roku 2020 prekonal aj ochorenie COVID-19.

Franco boj s obezitou opísal ako bezmocný zápas s vlastným telom, ktoré sa vymklo jeho kontrole.

(max)

Minúta  |  

Macron chce pracovať do poslednej sekundy mandátu. Napriek výzvam na odstúpenie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v stredajšom novoročnom posolstve zaviazal, že bude „pracovať do poslednej sekundy“ a každý deň sa snažiť naplniť mandát, ktorý mu bol zverený. Vyjadril sa tak napriek tomu, že ho pre pokračujúcu politickú krízu viacero politikov vyzvalo na odstúpenie z funkcie. Urobili tak napríklad jeho bývalý premiér Édouard Philippe či opozičná líderka Marina Le Penová.

Macronova popularita medzi francúzskou verejnosťou je navyše najnižšia od nástupu do úradu v roku 2017. Agentúra AFP konštatuje, že Macron si v roku 2025 udržal vysokú medzinárodnú prestíž, najmä v súvislosti so snahou ukončiť vojnu na Ukrajine. V domácej politike však mal podľa agentúry mimoriadne turbulentný rok.

Vo Francúzsku sa od predčasných volieb v roku 2024 vystriedali traja premiéri a súčasnému šéfovi vlády Sébastienovi Lecornuovi sa nepodarilo v rozdelenom parlamente presadiť rozpočet. Vláda preto bude v januári dočasne financovaná na základe špeciálneho zákona. „Už od prvých týždňov tohto roka sa vláda a parlament budú musieť dohodnúť, aby mohli krajine poskytnúť rozpočet. Je to nevyhnutné,“ deklaroval Macron.

Najbližšie prezidentské voľby sa vo Francúzsku pravdepodobne uskutočnia v apríli 2027. Macron v nich už nebude môcť kandidovať. „Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby prezidentské voľby prebehli čo najpokojnejšie – najmä bez akéhokoľvek zahraničného zasahovania,“ uistil prezident.

(tasr, afp, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.