Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šimkovičová: Prvý depozitár vznikne už v roku 2026

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová potvrdila, že výstavba prvého centrálneho depozitára umeleckých diel na východnom Slovensku odštartuje podľa plánu v roku 2026. Nachádzať sa bude v Novej Polhore a otvorenie sa predpokladá na jar 2027.

Pre stredné Slovensko je už vybraný pozemok vo Vrútkach, kde sa zvažuje prepojenie s existujúcim digitalizačným centrom. Na západe krajiny však lokalitu stále hľadajú – miesto musí spĺňať viaceré technické aj bezpečnostné kritériá.

Napriek tomu by mali byť všetky tri depozitáre hotové najneskôr do roku 2028.

Cieľom projektu je výrazne zlepšiť podmienky pre uchovávanie a ochranu umeleckých diel, ktorých evidencia bola nedávno zosystematizovaná. Niektoré objekty budú slúžiť aj ako špecializované pracoviská s priestorom pre reštaurátorov, digitalizáciu a prípadne aj dočasné výstavy.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Ruský guvernér hlási 24 mŕtvych po údajnom útoku Ukrajiny dronmi

Ruský guvernér okupovanej časti Chersonskej oblasti Vladimir Saldo obvinil Ukrajinu z útoku dronmi počas silvestrovských osláv v dedine Khorly. Podľa jeho vyjadrenia na Telegrame mali tri ukrajinské drony zasiahnuť hotel a kaviareň, kde sa ľudia zhromaždili na privítanie nového roka.

Útok si podľa ruských médií vyžiadal 24 mŕtvych a 29 zranených. Ukrajinská strana sa k obvineniu zatiaľ nevyjadrila a Saldo nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenia podporili.

Incident sa odohral v Chersonskej oblasti, ktorú Rusko jednostranne anektovalo v roku 2022 – krok, ktorý Kyjev a západné krajiny považujú za nelegitímny. Útok označil Saldo za „úmyselný čin“.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kaliňák: Európska únia sa nemá do obrany miešať, veliť má NATO

Európska únia sa do spoločnej obrany nemá miešať. Veliť jej má Severoatlantická aliancia, pretože dve veliteľstvá obranu neurobia. Uviedol to minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Šéf rezortu považuje prípadný vznik spoločnej európskej armády za významný federalizačný prvok. „Buď sme v NATO a potom ju nepotrebujeme, alebo sme v Európe,“ povedal.

Minister okrem toho zopakoval, že Ukrajina v NATO nikdy nebude. Bude mať podľa neho zároveň problém byť v Európskej únii. Skupina štátov pomáhajúca Ukrajine, takzvaná koalícia ochotných, podľa neho s ničím neprišla. „Poslala nejakého vojaka? Neposlala. Jasné, že nie,“ vyhlásil Kaliňák. Ako doplnil, Ukrajina mala šancu vojnu ukončiť v roku 2022.

(tasr, su)

Minúta  |  

Oulu a Trenčín sú v roku 2026 Európskymi hlavnými mestami kultúry

Mestá Oulu vo Fínsku a Trenčín na Slovensku sú v roku 2026 novými Európskymi hlavnými mestami kultúry (EHMK). Titul mestám od roku 1985 prepožičiava Európska únia na obdobie jedného roka s cieľom zdôrazniť bohatstvo a rozmanitosť európskych krajín a podporovať rozvoj miest prostredníctvom kultúry.

 Oulu je v zahraničí známe najmä každoročnými majstrovstvami sveta v hre na imaginárnu gitaru a mužským zborom Mieskuoro Huutajat, ktorý „nespieva“, ale ako umelecké vystúpenie texty kričí a skanduje. Svoj rok ako EHMK začne otváracím festivalom od 16. do 18. januára.

V Trenčíne je slávnostné otvorenie naplánované od 13. do 15. februára a obe mestá majú pripravený bohatý program podujatí počas celého roka.

Prvým EHMK boli v roku 1985 grécke Atény, na Slovensku v roku 2013 Košice.

(tasr, dpa, red.)

Minúta  |  

Po Bulharsku čelí rozšírenie eura prekážkam v ostatných štátoch EÚ

Bulharsko sa vo štvrtok stalo 21. členom eurozóny napriek odporu polovice svojich voličov, čím zostáva len niekoľko krajín z 27 členských štátov Európskej únie, ktoré ešte neprijali túto menu.

Hoci verejná podpora eura je vysoká v niektorých zo zostávajúcich krajín, vrátane Maďarska, euroskeptické strany v vládnych koalíciách a parlamentoch pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti zabránia ďalšiemu rozširovaniu menovej zóny.

Aj keby Maďarsko splnilo všetky vstupné kritériá, vstup do eurozóny nebude možný bez parlamentnej nadpolovičnej väčšiny, pretože Orbán, ktorý sa stavia proti hlbšej integrácii s EÚ, zakotvil forint ako maďarskú národnú menu v ústave.

Rumunsko sa snaží znížiť najvyšší rozpočtový deficit v EÚ, čo znamená, že stabilizácia jej financií, aby mala reálnu šancu na vstup do eurozóny, môže trvať niekoľko rokov.

V Poľsku, kde verejná podpora eura dosahuje 45 percent, minister financií Andrzej Domanski vyhlásil, že Varšava nepracuje na prijatí tejto meny a že najväčšia ekonomika EÚ mimo eurozóny je „spokojná s vlastnou menou“.

V Česku je podľa prieskumu Eurobarometer podpora eura medzi českou verejnosťou na úrovni 30 percent a vláda nemá v pláne podniknúť kroky na jeho prijatie.

Vo Švédsku iba jedna malá strana otvorene podporuje vstup do eurozóny, zatiaľ čo populistickí Švédski demokrati – druhá najväčšia skupina v parlamente, ktorej podpora je kľúčová pre pravicovú menšinovú vládu – sú proti, čo znamená, že akákoľvek debata o vstupe pravdepodobne zostane akademická.

Dánsko, ktoré vstúpilo do EÚ v roku 1973, je jediným členom bloku s výnimkou z eurozóny, čo znamená, že má právo zostať mimo menovej zóny, aj keď spĺňa všetky kritériá na vstup. Verejná podpora prijatia eura je na úrovni 33 percent.

(reuters, su)

Minúta  |  

USA opäť zaútočili na lode podozrivé z pašovania drog, zabili osem ľudí

Americká armáda v stredu oznámila, že v medzinárodných vodách uskutočnila viacero nových útokov na údajné lode zapojené do obchodu s drogami, pri ktorých zahynulo osem ľudí. Pôvodne informovala iba o troch mŕtvych, uviedla agentúra AFP.

Južné velenie amerických ozbrojených síl (SOUTHCOM), ktorému podliehajú americké sily pôsobiace v Strednej a Južnej Amerike, na platforme X uviedlo, že v utorok a v stredu boli vykonané dve série útokov. V utorok boli v medzinárodných vodách zamerané „tri lode obchodníkov s drogami, ktoré sa plavili v konvoji“.

„Traja narkoteroristi na palube prvého plavidla boli zabití pri prvom údere. Zvyšní narkoteroristi na ďalších dvoch plavidlách skočili cez palubu,“ uviedlo SOUTHCOM s tým, že následne boli aj tieto plavidlá potopené.

Armáda miesto týchto útokov bezprostredne nekonkretizovala, no predchádzajúce sa uskutočnili v Karibiku alebo vo východnom Pacifiku. Zasiahnuté plavidlá podľa nej patrili skupinám, ktoré sú na zozname teroristických organizácií, avšak ich nemenovala.  O niekoľko hodín neskôr vydalo Južné velenie druhé vyhlásenie o útokoch na ďalšie dve plavidlá, ktoré sa uskutočnili v stredu a zahynulo pri nich päť ľudí. Opäť neuviedlo, kde k útokom došlo.

Americká armáda útočí na údajné lode pašerákov drog od začiatku vlaňajšieho septembra. Odvtedy vykonala viac ako 30 takýchto útokov, pri ktorých podľa agentúry AFP zahynulo najmenej 115 ľudí. Väčšina útokov sa uskutočnila pri pobreží Venezuely, ktorú vláda prezidenta Donalda Trumpa obviňuje z aktívneho napomáhania vývozu drog do Spojených štátov. Venezuelský prezident Nicolás Maduro toto obvinenie odmieta a tvrdí, že Trump sa ho snaží týmto spôsobom zosadiť, aby získal prístup k obrovským zásobám ropy.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.