Preskočiť na obsah
  |  

Rusko odovzdalo dôkazy o ukrajinskom útoku na Putinovu rezidenciu

Vysoký ruský vojenský veliteľ odovzdal vo štvrtok americkému vojenskému atašé časť ukrajinského dronu, ktorá podľa neho obsahuje údaje dokazujúce, že ukrajinská armáda tento týždeň zaútočila na ruskú prezidentskú rezidenciu.

Moskva v pondelok obvinila Kyjev, že sa pokúsil zaútočiť na rezidenciu prezidenta Vladimíra Putina v severnej ruskej oblasti Novgorod pomocou 91 útočných dronov s dlhým doletom. Uviedla, že Rusko prehodnotí svoju vyjednávaciu pozíciu v prebiehajúcich rokovaniach s USA o ukončení vojny na Ukrajine.

Video zverejnené na telegramovom kanáli ruského ministerstva obrany ukázalo admirála Igora Kostjukova, vedúceho hlavného riaditeľstva generálneho štábu ruských ozbrojených síl, ako odovzdáva americkému atašé to, čo opísal ako riadiaci mechanizmus dronu nájdený medzi zrútenými úlomkami.

„Dešifrovanie obsahu pamäte navigačného ovládača dronov, ktoré vykonali špecialisti ruských špeciálnych služieb, bezpochyby potvrdzuje, že cieľom útoku bol komplex budov rezidencie ruského prezidenta v Novgorodskej oblasti,“ povedal Kostyukov.

(reuters, red.)

  |  

Fínsko: Zadržaná loď prevážala ruskú oceľ sankcionovanú EÚ

Loď, ktorú v stredu zadržala fínska pobrežná stráž pre podozrenie z poškodenia podmorského telekomunikačného kábla medzi Helsinkami a Tallinnom, prevážala ruskú oceľ sankcionovanú Európskou úniou. Vo štvrtok to oznámil fínsky colný úrad.       

 „Predbežné informácie naznačujú, že náklad pozostával z oceliarskych výrobkov pochádzajúcich z Ruska, ktoré podliehajú rozsiahlym sankciám uvaleným na Rusko,“ uviedol colný úrad vo svojom vyhlásení.  

Loď podľa vyhlásenia polície pravdepodobne poškodila kábel, ktorý vlastní fínsky telekomunikačný operátor Elisa a nachádza sa vo výlučnej ekonomickej zóne Estónska.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová vo štvrtok na sieti X uviedla, že Európa „ostáva ostražitá“, keďže jej kritická infraštruktúra je „vysoko ohrozená sabotážou“.

(tasr, afp, red.)

  |  

USA výrazne znížili navrhované clá na talianske cestoviny

Talianske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že Spojené štáty po prehodnotení činnosti viacerých talianskych výrobcov cestovín výrazne znížili navrhované clá na ich výrobky.

V októbri Spojené štáty oznámili, že 13 talianskych výrobcov cestovín bude od januára 2026 podliehať dodatočnému clu vo výške 92 percent nad rámec bežnej sadzby 15 percent na väčšinu dovozov z EÚ – a obvinili najmä dvoch výrobcov, La Molisana a Garofalo, z predaja cestovín za neprimerane nízke ceny.

Po preskúmaní však americké ministerstvo obchodu znížilo clo pre spoločnosť La Molisana na 2,26 percenta, zatiaľ čo sadzba pre spoločnosť Garofalo bola stanovená na 13,98 percenta, uviedlo talianske ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.

Podľa údajov národného štatistického úradu dosiahol celkový vývoz cestovín z Talianska v roku 2024 hodnotu viac ako 4 miliardy eur.

(reuters, su)

  |  

Rusko žiada USA zastaviť prenasledovanie tankera

Rusko požiadalo USA, aby prestali prenasledovať ropný tanker, ktorý smeroval do Venezuely a teraz uniká pred americkou pobrežnou strážou v Atlantickom oceáne, informoval vo štvrtok New York Times s odvolaním sa na dve osoby oboznámené s touto záležitosťou.

Americké sily prenasledujú tanker, ktorý námorné skupiny identifikovali ako Bella 1, už takmer dva týždne.

USA v stredu uvalili sankcie na štyri spoločnosti, ktoré podľa nich pôsobia vo venezuelskom ropnom sektore, ako aj na súvisiace ropné tankery, keďže administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvyšuje tlak na venezuelského prezidenta Nicolasa Madura.

(reuters, su)

  |  

Maďarsko prišlo o miliardu eur z európskych fondov

Maďarsko stratilo nárok na ďalšie prostriedky z fondov EÚ z dôvodu porušenia zásad právneho štátu. Na ich uvoľnenie musela krajina do konca roka 2025 zaviesť požadované reformy, čo sa nestalo.

Podľa Európskej komisie ide o viac ako miliardu eur, ktoré boli vyčlenené pre Maďarsko v rámci programov na podporu menej rozvinutých regiónov.

Finančné prostriedky pôvodne určené na rok 2023 boli zmrazené, pretože Komisia na základe svojich analýz dospela k záveru, že Budapešť porušuje rôzne normy a základné hodnoty EÚ. Zistenia sa týkali napríklad nedostatkov pri zadávaní verejných zákaziek a boji proti korupcii, konfliktu záujmov, ako aj konania prokuratúry.

(tasr, dpa, red.)

  |  

Záujem o podporu bývania presiahol 536 miliónov eur

Rok 2025 bol z hľadiska počtu podaných žiadostí a žiadostí o zvýšenie úveru na podporu bývania zo zdrojov Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) rekordný. Ich celkový počet dosiahol 1 619 s požadovanou výškou podpory vyše 536 miliónov eur. Uviedol to riaditeľ odboru personalistiky, stratégie a komunikácie ŠFRB Pavol Čorba.

Najväčší záujem podľa počtu žiadostí aj výšky požadovaného úveru fond vlani zaznamenal pri obnove bytových domov a obstaraní bytu do vlastníctva fyzických osôb. „Na obnovu bytových domov boli podané žiadosti v celkovej požadovanej výške presahujúcej 313 miliónov eur, zatiaľ čo na obstaranie bytu pre fyzické osoby išlo o sumu viac ako 71 miliónov eur,“ priblížil Čorba.

Celkový objem disponibilných finančných prostriedkov pre rozhodnutia fondu v roku 2025 dosiahol 421,4 milióna eur.

(tasr, red.)