Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet nelegálnych vstupov do Nemecka za dva roky klesol

Počet nelegálnych vstupov do Nemecka sa za posledné dva roky znížil – z viac ako 127-tisíc v roku 2023 na 62 526 v roku 2025.

Tento pokles nemecká polícia pripisuje najmä obnoveniu hraničných kontrol, ktoré boli od septembra 2024 zavedené na všetkých vstupoch do krajiny.

Kontroly sa ešte zintenzívnili po nástupe kancelára Friedricha Merza, keď minister vnútra Alexander Dobrindt nariadil sprísnenie opatrení.

Polícia má zároveň mandát odmietnuť vstup aj žiadateľom o azyl – s výnimkou zraniteľných skupín, ako sú chorí či tehotné ženy.

V decembri 2025 klesol mesačný počet nelegálnych vstupov pod 4 600. Aj keď sú hraničné kontroly v rámci schengenu skôr výnimočné, Berlín ich zdôvodňuje bezpečnostnými hrozbami.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Čína zdanila antikoncepciu v snahe podporiť pôrodnosť

Čína zrušila dlhoročné daňové oslobodenie na antikoncepciu a od 1. januára zavádza 13-percentnú DPH na kondómy a hormonálne tabletky. Tento krok je súčasťou širšej snahy Pekingu zastaviť pokles pôrodnosti, ktorý krajinu trápi už tretí rok po sebe.

Vláda zároveň oslobodila príspevky na starostlivosť o deti od dane z príjmu a zaviedla finančné stimuly na podporu rodín.

Vysoké životné náklady, neistota na trhu práce a doznievajúci vplyv politiky jedného dieťaťa však bránia mnohým mladým Číňanom v rozhodnutí založiť si rodinu.

Úrady preto čoraz častejšie siahajú aj po symbolických gestách, ako je výučba „výchovy k láske“ na vysokých školách. Peking opakovane deklaruje, že podporuje pozitívny postoj k manželstvu a rodeniu detí, no podľa expertov sú potrebné aj systémové zmeny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Maduro naznačil ochotu rokovať s USA, útok na prístav nekomentoval

Venezuelský prezident Nicolás Maduro deklaroval otvorenosť na dialóg so Spojenými štátmi, podľa neho môžu diskutovať „kedykoľvek a kdekoľvek“. Reagoval tak na otázky týkajúce sa údajných amerických útokov na venezuelské prístavné zariadenia, ktoré podľa prezidenta USA Donalda Trumpa slúžili drogovým kartelom.

Maduro sa však priamemu potvrdeniu alebo popretiu incidentu vyhol a naznačil, že k téme sa vyjadrí neskôr.

Trump sa pritom už dlhšie vyhráža tvrdšími zásahmi proti drogovým skupinám v Latinskej Amerike, pričom pondelkový útok by mohol byť prvým pozemným zásahom americkej armády v tejto oblasti.

Hoci USA tvrdia, že zasahujú proti pašerákom drog, zatiaľ neposkytli konkrétne dôkazy.

Kritici upozorňujú, že takéto akcie by mohli byť v rozpore s medzinárodným právom a považované za mimosúdne zabíjanie, čo však Washington odmieta.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Starlink v roku 2026 zníži výšku satelitov, chce viac bezpečnosti

Starlink plánuje v roku 2026 výraznú zmenu v správe svojej satelitnej siete. Všetky satelity zníži z výšky 550 kilometrov na približne 480. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť a znížiť riziko kolízií na preplnenej obežnej dráhe.

K rozhodnutiu prišlo po incidente z decembra, keď jeden z takmer 10-tisíc satelitov zaznamenal anomáliu a vytvoril malé množstvo trosky. Podľa SpaceX za tým mohla byť explózia na palube, keďže satelit náhle klesol o štyri kilometre.

Viceprezident spoločnosti Michael Nicolls vysvetlil, že pod 500-kilometrovou hranicou je menej úlomkov a plánovaných konštelácií, čo znižuje pravdepodobnosť nehôd. Hustejšie rozloženie satelitov v nižšej výške má zároveň priniesť aj vyššiu bezpečnosť.

Konštelácia Starlink, ktorá slúži na poskytovanie širokopásmového internetu, je najväčšou na svete.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ukrajina odmieta obvinenia z útoku dronmi v Chorly

Ukrajinská armáda odmietla ruské tvrdenia o zodpovednosti za smrteľný útok dronmi počas novoročných osláv v obci Chorly v Ruskom ovládanej časti Chersonskej oblasti.

Ruský predstaviteľ Vladimir Saldo najprv informoval o 24 obetiach, neskôr počet zvýšil, no nešpecifikoval. Podľa Moskvy ide o teroristický čin, ktorý si vyžiadal aj 50 zranených.

Ukrajina však tvrdí, že ide o dezinformačnú kampaň s cieľom ovplyvniť medzinárodných partnerov a mierové rokovania.

Zároveň zdôraznila, že jej ozbrojené sily zasahujú výhradne vojenské a energetické ciele a tvrdí, že Rusko samo podniklo rozsiahly dronový útok na energetickú infraštruktúru v siedmich ukrajinských regiónoch.

Neexistujú však nezávislé dôkazy o vysokom počte obetí, hoci zábery z miesta incidentu ukazujú vyhorenú reštauráciu. Saldo uviedol, že medzi mŕtvymi je aj jedno dieťa a obvinil prezidenta Volodymyra Zelenského z nedostatku záujmu o mier.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Čínska spoločnosť BYD predala 2,26 milióna elektromobilov

Čínsky automobilový gigant BYD predal v minulom roku 2,26 milióna elektrických vozidiel a stanovil tak nový rekord v odvetví. Vyplýva to z vyhlásenia spoločnosti.

BYD získava vedúcu pozíciu pred americkým konkurentom Tesla, ktorý do konca septembra 2025 predal 1,22 milióna elektrických áut. Spoločnosť technologického miliardára Elona Muska by mala čísla o celkovom predaji v uplynulom roku zverejniť v piatok 2. januára.

BYD vznikla v roku 1995 a pôvodne sa zameriavala na výrobu batérií. V súčasnosti vyrába okrem elektromobilov aj hybridné vozidlá.

Tesla v roku 2024 tesne predbehla BYD s počtom 1,79 milióna predaných elektrických áut, zatiaľ čo na čínsku spoločnosť pripadlo 1,76 milióna kusov.

(tasr, afp, red.)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.