Preskočiť na obsah
  |  

Rakety z Ruska zasiahli Charkov, zranili sa desiatky osôb

Rusko v piatok raketami zasiahlo obytnú budovu vo východoukrajinskom Charkove. Pri útoku sa zranilo najmenej 25 ľudí a bytovka bola ťažko poškodená.

„Raketové údery v centre Charkova takmer zničili päťposchodový obytný dom,“ povedal pre ukrajinskú televíziu gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov, podľa ktorého oblasť zasiahli dve balistické rakety. Do nemocnice previezli 16 ľudí vrátane ženy vo vážnom stave. Záchranári na mieste naďalej odstraňujú trosky a pátrajú po ľuďoch pod nimi.

„Žiaľ, takto Rusi zaobchádzajú so životom a ľuďmi - naďalej zabíjajú napriek všetkému úsiliu sveta v diplomatickom procese, najmä Spojených štátov. Je to len Rusko, ktoré nechce, aby sa táto vojna skončila a každý deň robí všetko pre to, aby pokračovala,“ napísal na sociálnej sieti X ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Charkov sa nachádza 30 kilometrov od ruských hraníc a na začiatku celoplošnej invázie odolal ruským silám. Odvtedy je terčom neustálych ruských útokov.

(tasr, reuters, max)

  |  

Mexiko zasiahli otrasy, počas evakuácie zomrel muž

Mexiko zasiahlo silné zemetrasenie s magnitúdou 6,5, ktorého epicentrum sa nachádzalo neďaleko obce San Marcos v štáte Guerrero. Otrasy pocítili aj obyvatelia hlavného mesta, kde počas evakuácie zahynul jeden muž a ďalších 12 ľudí utrpelo zranenia.

Prezidentka Claudia Sheinbaumová musela na krátky čas opustiť palác, no situácia sa stabilizovala bez väčších komplikácií. Zatiaľ čo z oblasti Acapulca hlásili zosuvy pôdy, predbežné správy hovoria o tom, že nedošlo k závažnejším škodám.

Mexické úrady sú v pohotovosti, no zdá sa, že krajina tentoraz unikla katastrofe. Vzhľadom na seizmickú históriu regiónu — najmä tragédiu z roku 1985 — vyvolal incident prirodzené obavy.

Aktuálne však nič nenasvedčuje tomu, že by došlo k rozsiahlemu poškodeniu infraštruktúry či stratám na životoch vo väčšom rozsahu.

(tasr)

  |  

Počet obetí leteckých nehôd vzrástol, riziko letu naďalej klesá

V roku 2025 si nehody v civilnom letectve vyžiadali celkovo 418 obetí, čo predstavuje nárast oproti 334 úmrtiam zaznamenaným v predchádzajúcom roku. Vyplýva to z údajov Nemeckej leteckej asociácie (BDL).

Najtragickejšia nehoda sa odohrala 12. júna v indickom Ahmadabáde, kde krátko po štarte havarovalo lietadlo Boeing 787 Dreamliner spoločnosti Air India. Zahynulo 260 ľudí vrátane 19 osôb na zemi. Jeden cestujúci haváriu prežil. Vyšetrovanie príčin náhlej straty ťahu oboch motorov stále pokračuje.

Druhá najvážnejšia nehoda sa stala 24. júla v Rusku, keď sa lietadlo typu An‑24 v hustej hmle zrútilo pri pristávaní do lesa a zahynulo 48 ľudí.

Napriek týmto tragédiám BDL poukazuje na dlhodobý pokles rizika v leteckej doprave. Pravdepodobnosť úmrtia pri leteckej nehode bola vlani jedna ku 11,5 milióna, kým v 70. rokoch bola približne jedna ku 264-tisíc.

Podľa predpovedí Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo cestovalo minulý rok lietadlom približne 4,7 miliardy cestujúcich, čo je viac ako desaťnásobok oproti 70. rokom. Do štatistík nie sú započítané nehody vojenských lietadiel a zahrnuté sú len incidenty strojov s kapacitou nad štrnásť osôb.

(tasr, dpa, max)

  |  

Zariadenia ovládané myšlienkami. Musk hlási výrobu implantátov

Spoločnosť Neuralink, ktorá sa zaoberá implantátmi mozgu a operačným systémom Elona Muska, začne s „veľkoobjemovou výrobou“ zariadení s rozhraním mozog-počítač. A ešte tento rok chce prejsť na úplne automatizovaný chirurgický zákrok, potvrdil to Musk na sociálnej sieti X.

Implantát má byť navrhnutý tak, aby pomáhal ľuďom s ochoreniami, ako je poranenie miechy. Prvý pacient ho používal na hranie videohier, prehliadanie internetu, uverejňovanie príspevkov na sociálnych sieťach a pohyb kurzora na notebooku.

Spoločnosť začala s testovaním svojho mozgového implantátu na ľuďoch v roku 2024 po tom, čo sa zaoberala obavami o bezpečnosť, ktoré vzniesol americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv. Ten pôvodne v roku 2022 žiadosť o jeho použitie zamietol.

Neuralink vlani v septembri podotkla, že dvanásť osôb na celom svete s ťažkou paralýzou dostalo jej mozgové implantáty a používa ich na ovládanie digitálnych a fyzických nástrojov prostredníctvom myslenia. V júni získala na projekt aj financie vo výške 650 miliónov dolárov.

(reuters, max)

  |  

Nemecká CSU žiada, aby Sýrčania a Ukrajinci opustili krajinu

Kresťanskosociálna únia (CSU) predložila podľa magazínu Spiegel návrh na výrazné sprísnenie migračnej politiky v Nemecku. Na nadchádzajúcom zasadnutí parlamentnej skupiny v bavorskom Seeone majú politici prijať uznesenie, ktoré okrem iného žiada rozsiahlu deportačnú ofenzívu v roku 2026.

Tá by zahŕňala aj pravidelné lety do Sýrie a Afganistanu. Podľa strany sa občianska vojna v Sýrii skončila, krajina sa obnovuje a väčšine Sýrčanov, ktorí v Nemecku získali dočasnú ochranu, už neplynú dôvody na zotrvanie.

CSU zároveň požaduje, aby utečenci, ktorí navštívia svoju domovinu, automaticky stratili ochranný status. Strana navrhuje tiež tvrdší prístup k ukrajinským utečencom, a to najmä k bojaschopným mužom, ktorí by podľa nej mali prispieť k obrane vlasti.

Ďalším návrhom je i využitie majetku žiadateľov o azyl na pokrytie ich nákladov v Nemecku. Strana tak chce zamedziť zneužívaniu sociálneho systému, keďže žiada úpravu definície „zamestnanca“ v rámci smernice Európskej únie tak, aby právo na voľný pohyb neumožňovalo prístup k dávkam pri minimálnej pracovnej aktivite.

Predseda parlamentnej skupiny Alexander Hoffmann hovorí o nutnosti zastaviť organizovaný podvod a migračné prúdy riadené mafiou.

(max)

  |  

Pellegrini: Používame pôvodnú, dôstojnejšiu verziu štátnej hymny

Rok po zverejnení novej úpravy slovenskej štátnej hymny od Oskara Rózsu stále nie je jasné, či je táto verzia v súlade so zákonom o štátnych symboloch. Upozornil na to spravodajský portál televízie Markíza.

Aj keď zaznela na niektorých oficiálnych podujatiach – ako cyrilo-metodské slávnosti na Devíne – na oslavách nového roka ju nebolo počuť a najvyššie štátne inštitúcie ju naďalej nepoužívajú.

Prezident Peter Pellegrini sa vyjadril, že Rózsova verzia sa pre oficiálne akty nehodí – podľa neho je nevhodná v tónine aj rytme. Používajú preto iný aranžmán, ktorý je dôstojnejší a „ide viac pod kožu“.

Aj predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) vyslovil, že k jej používaniu chýba oficiálne stanovisko odbornej komisie. Ministerstvo vnútra čaká na odborný posudok z Ústavu hudobných vied Slovenskej akadémie vied, ktorý by potvrdil zhodu s notovým zápisom zákonnej verzie.

Rózsa sám medzičasom priznal, že bez potvrdenia správneho tempa nebude presadzovať jej širšie uplatnenie a po decembrových konfliktoch v parlamente by sa hanbil, keby jeho verzia zaznela.

Nová hymna znie každý deň o polnoci na STVR.

(max)