Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj robí rošádu. Chce vymeniť svojho šéfa obrany za politického nováčika

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil, že vo funkcii ministra obrany plánuje nahradiť Denysa Šmyhaľa Mychajlom Fedorovom, ktorý je momentálne ministrom pre digitálnu transformáciu. Má 34 rokov a podľa agentúry AFP je málo známym politickým nováčikom, a to aj na Ukrajine.

„Rozhodol som sa zmeniť štruktúru ukrajinského ministerstva obrany. Ponúkol som Mychajlovi Fedorovovi pozíciu nového ukrajinského ministra obrany,“ vyhlásil Zelenskyj v každodennom príhovore na sociálnych sieťach.

„Mychajlo sa aktívne venuje problematike súvisiacej s dronmi a je veľmi efektívny v digitalizácii štátnych služieb a procesov,“ povedal ukrajinský prezident. Dôvody na výmenu Šmyhaľa neuviedol, plánuje ho však vymenovať do čela „inej oblasti práce vlády, ktorá bude nemenej dôležitá pre stabilitu“ Ukrajiny. Do súčasnej pozície ho vymenoval v júli 2025.

Ukrajinský prezident tiež oznámil, že niekdajšieho šéfa vojenskej rozviedky HUR Kyryla Budanova oficiálne vymenoval za vedúceho svojej kancelárie. Budanov nahradil Andrija Jermaka, ktorý odstúpil po korupčnom škandále.

(tasr, afp, ukrajinska pravda)

  |  

Menej migrantov, no stovky obetí. Španieli hlásia pokles príchodov

Počet migrantov prichádzajúcich do Španielska minulý rok klesol o 40 percent v porovnaní s rokom 2024. Podľa údajov španielskeho ministerstva vnútra vstúpilo do krajiny nelegálne 36 775 osôb, z čoho väčšina prekročila hranice po mori.

Najvýraznejší pokles – až o 62 percent – zaznamenali Kanárske ostrovy, kde v predchádzajúcich rokoch prichádzali migranti najmä cez nebezpečnú atlantickú trasu. Naopak, Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori zaznamenali nárast o 24,5 percenta, pričom väčšina migrantov prišla z Alžírska.

Napriek celkovému poklesu zostáva bilancia úmrtí vysoká. Podľa mimovládnej organizácie Caminando Fronteras zahynulo pri pokuse dostať sa do Španielska viac ako tritisíc osôb, vrátane 437 detí. Organizácia čerpá údaje od rodín migrantov a zo záchranných štatistík.

Zníženie počtu príchodov sa pripisuje zlepšeniu vzťahov medzi Španielskom a Marokom, ako aj posilnenej spolupráci s Mauritániou a ďalšími africkými krajinami.

Podľa ministra vnútra Fernanda Grande-Marlasku je kľúčom k zvládnutiu migrácie budovanie dôveryhodných a vyvážených partnerstiev s pôvodnými krajinami migrantov.

(tasr, afp, max)

  |  

Rakety z Ruska zasiahli Charkov, zranili sa desiatky osôb

Rusko v piatok raketami zasiahlo obytnú budovu vo východoukrajinskom Charkove. Pri útoku sa zranilo najmenej 25 ľudí a bytovka bola ťažko poškodená.

„Raketové údery v centre Charkova takmer zničili päťposchodový obytný dom,“ povedal pre ukrajinskú televíziu gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov, podľa ktorého oblasť zasiahli dve balistické rakety. Do nemocnice previezli 16 ľudí vrátane ženy vo vážnom stave. Záchranári na mieste naďalej odstraňujú trosky a pátrajú po ľuďoch pod nimi.

„Žiaľ, takto Rusi zaobchádzajú so životom a ľuďmi - naďalej zabíjajú napriek všetkému úsiliu sveta v diplomatickom procese, najmä Spojených štátov. Je to len Rusko, ktoré nechce, aby sa táto vojna skončila a každý deň robí všetko pre to, aby pokračovala,“ napísal na sociálnej sieti X ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Charkov sa nachádza 30 kilometrov od ruských hraníc a na začiatku celoplošnej invázie odolal ruským silám. Odvtedy je terčom neustálych ruských útokov.

(tasr, reuters, max)

  |  

Mexiko zasiahli otrasy, počas evakuácie zomrel muž

Mexiko zasiahlo silné zemetrasenie s magnitúdou 6,5, ktorého epicentrum sa nachádzalo neďaleko obce San Marcos v štáte Guerrero. Otrasy pocítili aj obyvatelia hlavného mesta, kde počas evakuácie zahynul jeden muž a ďalších 12 ľudí utrpelo zranenia.

Prezidentka Claudia Sheinbaumová musela na krátky čas opustiť palác, no situácia sa stabilizovala bez väčších komplikácií. Zatiaľ čo z oblasti Acapulca hlásili zosuvy pôdy, predbežné správy hovoria o tom, že nedošlo k závažnejším škodám.

Mexické úrady sú v pohotovosti, no zdá sa, že krajina tentoraz unikla katastrofe. Vzhľadom na seizmickú históriu regiónu — najmä tragédiu z roku 1985 — vyvolal incident prirodzené obavy.

Aktuálne však nič nenasvedčuje tomu, že by došlo k rozsiahlemu poškodeniu infraštruktúry či stratám na životoch vo väčšom rozsahu.

(tasr)

  |  

Počet obetí leteckých nehôd vzrástol, riziko letu naďalej klesá

V roku 2025 si nehody v civilnom letectve vyžiadali celkovo 418 obetí, čo predstavuje nárast oproti 334 úmrtiam zaznamenaným v predchádzajúcom roku. Vyplýva to z údajov Nemeckej leteckej asociácie (BDL).

Najtragickejšia nehoda sa odohrala 12. júna v indickom Ahmadabáde, kde krátko po štarte havarovalo lietadlo Boeing 787 Dreamliner spoločnosti Air India. Zahynulo 260 ľudí vrátane 19 osôb na zemi. Jeden cestujúci haváriu prežil. Vyšetrovanie príčin náhlej straty ťahu oboch motorov stále pokračuje.

Druhá najvážnejšia nehoda sa stala 24. júla v Rusku, keď sa lietadlo typu An‑24 v hustej hmle zrútilo pri pristávaní do lesa a zahynulo 48 ľudí.

Napriek týmto tragédiám BDL poukazuje na dlhodobý pokles rizika v leteckej doprave. Pravdepodobnosť úmrtia pri leteckej nehode bola vlani jedna ku 11,5 milióna, kým v 70. rokoch bola približne jedna ku 264-tisíc.

Podľa predpovedí Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo cestovalo minulý rok lietadlom približne 4,7 miliardy cestujúcich, čo je viac ako desaťnásobok oproti 70. rokom. Do štatistík nie sú započítané nehody vojenských lietadiel a zahrnuté sú len incidenty strojov s kapacitou nad štrnásť osôb.

(tasr, dpa, max)

  |  

Zariadenia ovládané myšlienkami. Musk hlási výrobu implantátov

Spoločnosť Neuralink, ktorá sa zaoberá implantátmi mozgu a operačným systémom Elona Muska, začne s „veľkoobjemovou výrobou“ zariadení s rozhraním mozog-počítač. A ešte tento rok chce prejsť na úplne automatizovaný chirurgický zákrok, potvrdil to Musk na sociálnej sieti X.

Implantát má byť navrhnutý tak, aby pomáhal ľuďom s ochoreniami, ako je poranenie miechy. Prvý pacient ho používal na hranie videohier, prehliadanie internetu, uverejňovanie príspevkov na sociálnych sieťach a pohyb kurzora na notebooku.

Spoločnosť začala s testovaním svojho mozgového implantátu na ľuďoch v roku 2024 po tom, čo sa zaoberala obavami o bezpečnosť, ktoré vzniesol americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv. Ten pôvodne v roku 2022 žiadosť o jeho použitie zamietol.

Neuralink vlani v septembri podotkla, že dvanásť osôb na celom svete s ťažkou paralýzou dostalo jej mozgové implantáty a používa ich na ovládanie digitálnych a fyzických nástrojov prostredníctvom myslenia. V júni získala na projekt aj financie vo výške 650 miliónov dolárov.

(reuters, max)