Preskočiť na obsah
  |  

Pri horúčke i malých úrazoch pomôže Slovákom nová linka

Na Slovensku začala od januára fungovať nová bezplatná linka 116 117, ktorá je určená pre poradenstvo pri neurgentných zdravotných ťažkostiach. Ddostupná bude nonstop a budú ju obsluhovať zdravotnícki pracovníci.

Cieľom linky je odľahčiť tiesňovú linku 155, ktorá bude naďalej slúžiť výhradne na riešenie život ohrozujúcich stavov. Operátori novej linky budú poskytovať rady napríklad pri horúčke, drobných úrazoch či usmernia volajúcich, kedy je potrebné navštíviť obvodného lekára. Zároveň ponúknu informácie o dostupných zdravotníckych službách v konkrétnych lokalitách.

Zavedením tejto služby sa Slovensko zaradilo medzi krajiny ako Fínsko, Nemecko, Veľká Británia či Taliansko, kde sa podobné linky osvedčili ako efektívny nástroj poskytovania odbornej pomoci pri menej závažných stavoch.

Číslo 116 117 bolo pridelené Operačnému stredisku záchrannej zdravotnej služby v septembri. Zákonné základy pre vznik linky priniesla novela zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini začiatkom apríla minulého roka.

(tasr, max)

  |  

Vláda Venezuely nevie, kde sa Maduro po útoku USA nachádza. Američania ho chcú súdiť

Venezuelská vláda nevie, kde sa nachádza prezident Nicolás Maduro ani jeho manželka Cilia Floresová. Potvrdila to v sobotu ráno viceprezidentka Delcy Rodríguezová vo zvukovom zázname prehratom v štátnej televízii.

„Požadujeme okamžitý dôkaz o tom, že prezident Nicolás Maduro a prvá bojovníčka Cilia Floresová sú nažive,“ vyzvala.

„Spojené štáty americké úspešne vykonali rozsiahly útok proti Venezuele a jej vodcovi, prezidentovi Nicolásovi Madurovi, ktorého spolu so svojou manželkou zajali a letecky vyviezli z krajiny,“ informoval predtým prezident USA Donald Trump v príspevku na Truth Social.

Americký republikánsky senátor zo štátu Utah Mike Lee v sobotu dopoludnia na sociálnej sieti X napísal, že hovoril s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktorý mu prezradil, že venezuelský prezident Nicolás Maduro sa v Spojených štátoch postaví pred súd. Rubio tiež podľa neho nepredpokladá, že USA uskutočnia ďalšie útoky na venezuelské územie, keďže Maduro sa už nachádza v zajatí.

Senátor Lee sa k americkému útoku na Venezuelu postavil skepticky a požadoval vysvetlenie, či je v súlade s ústavou.

Rubio tvrdí, že ústava prezidentovi umožňuje chrániť americký personál pred aktuálnym alebo bezprostredne hroziacim útokom. Ide však o pomerne obrazotvornú interpretáciu zákona, keďže sa daný personál nachádzal na vojenskej útočnej operácii v cudzom suverénnom štáte.

„Rubio ma informoval, že Maduro bol zatknutý americkým personálom, aby sa postavil pred súd v Spojených štátoch na základe obvinení z trestných činov,“ napísal Lee. Útoky na ciele naprieč Venezuelou sa podľa ministra uskutočnili na ochranu a obranu osôb vykonávajúcich zatykač.

Spojené štáty obviňujú Madura z vedenia rozsiahlej siete obchodovania s drogami. Podľa Washingtonu stojí na čele Kartelu Sĺnk (Cartel de los Soles), ktorý USA v novembri označili za teroristickú organizáciu. Za informácie vedúce k dolapeniu Madura tiež vypísali odmenu 50 miliónov dolárov.

Maduro obvinenia popiera. Tvrdí, že USA si chcú vynútiť zmenu vlády vo Venezuele a získať prístup k jej zásobám ropy, ktoré patria k najväčším na svete.

(reuters, tasr, sak, max)

  |  

Deportácie migrantov v EÚ dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2019

Európska komisia očakáva, že rok 2025 prinesie najvyššiu mieru deportácií migrantov od roku 2019. V prvých troch štvrťrokoch minulého roka sa miera návratov zvýšila z 19 percent v roku 2023 na 27 percent, uviedol komisár EÚ pre vnútorné záležitosti Magnus Brunner. Píše Spiegel.

Zdôraznil zároveň potrebu dôslednejších krokov voči osobám, ktoré stratili právo zotrvať v Únii. Apeloval na rýchle zamietnutie žiadateľov o azyl s nízkymi šancami a posilnenie spolupráce s tretími krajinami s cieľom zabrániť migrantom vôbec sa na cestu do Európy vydať.

Začiatkom decembra sa členské štáty dohodli na ďalšom sprísnení migračnej a azylovej politiky. Súčasťou reformy je návrh na zriadenie takzvaných návratových centier mimo územia Európskej únie, kde by boli dočasne ubytovaní žiadatelia o azyl, ktorých nie je možné deportovať späť do domovskej krajiny.

Dohoda zahŕňa aj spoločný zoznam takzvaných bezpečných krajín pôvodu a vznik nového „fondu solidarity“ na rok 2026. Návrh zatiaľ nie je finálny, konajú sa rokovania medzi Európskou radou a Európskym parlamentom o konečnej legislatívnej podobe.

(max)

  |  

Francúzski ministri nahlásili Muskov Grok, ľudí digitálne vyzliekal

Hudobníčka Julie Yukariová z Brazílie sa po Silvestri nečakane ocitla v centre pozornosti po tom, čo používatelia sociálnej siete X vyzvali chatbota Grok, aby z jej fotografie vytvoril sexualizované obrázky. Grok, produkt spoločnosti xAI Elona Muska, týmto výzvam vyhovel.

Žena pôvodne predpokladala, že umelá inteligencia podobné požiadavky odmietne, no ukázalo sa, že ochranné mechanizmy zlyhali. Podobných prípadov, kedy Grok generoval digitálne vyzlečené fotografie skutočných ľudí bez ich súhlasu, je pritom niekoľko desiatok.

V niektorých prípadoch dokonca vytvoril aj sexualizované obrázky detí, čo medzičasom spoločnosť Muska priznala a ubezpečila o náprave. Podľa vyjadrenia išlo len o ojedinelé prípady, keď používatelia cielene žiadali o takýto obsah a systém im ho poskytol.

Prípady vyvolali reakcie regulačných orgánov vo viacerých krajinách. Francúzski ministri to nahlásili prokuratúre so žiadosťou preverenia, indické ministerstvo IT upozornilo na porušenie povinností platformy.

(reuters, max)

  |  

V Nemecku chcú obmedziť kandidatúru za nenávistné prejavy

Nemecká ministerka spravodlivosti Stefanie Hubigová (SPD) predložila podľa portálu TAZ návrh legislatívneho balíka, ktorý obsahuje sprísnenie trestnoprávnych predpisov. Upravuje aj časti týkajúce sa pasívneho volebného práva.

Novela počíta s tým, že osoby odsúdené za podnecovanie k nenávisti môžu stratiť možnosť kandidovať do krajinských a spolkových parlamentov až na päť rokov. Rozhodnutie však nebude automatické, súdy budú posudzovať každý prípad individuálne.

Na uplatnenie tejto sankcie bude potrebný trest odňatia slobody najmenej na šesť mesiacov, nie len peňažná pokuta. Zmena by sa mohla dotknúť napríklad politikov AfD, akým je Björn Höcke, čo už teraz vyvoláva v Nemecku vlnu diskusií o možnom zásahu do demokratickej súťaže.

Podľa Hubigovej je opatrenie potrebné na ochranu dôveryhodnosti demokratických inštitúcií. Kritici však upozorňujú na riziko oslabenia legitimity celého systému, ak sa takéto zásahy budú týkať najmä opozičných strán.

(max)

  |  

Po útoku v Charkove našli pod troskami mŕtve dieťa a ženu

Po raketovom útoku na ukrajinské mesto Charkov pod troskami obytného domu našli telá dvoch obetí – trojročného chlapca a ženy, pravdepodobne jeho matky. Informoval o tom primátor Charkova Ihor Terechov s tým, že záchranné práce pokračujú.

Ukrajinské úrady spresnili, že na mesto dopadli dve rakety typu Iskander, ktoré poškodili viaceré obytné domy. Zranených skončilo najmenej 30 osôb, väčšina utrpela stredne ťažké zranenia, jedna žena je vo vážnom stave.

Ruské ministerstvo obrany poprelo, že by podniklo útok na Charkov, a tvrdí, že došlo k výbuchu v muničnom sklade. Moskva zároveň označila správy o útoku za pokus odvrátiť pozornosť od útoku na reštauráciu v Ruskom okupovanom Chersone z 1. januára.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok za dôkaz, že Rusko nemá záujem ukončiť vojnu a pokračuje v zabíjaní civilistov napriek medzinárodnému diplomatickému úsiliu.

Charkov, vzdialený len 30 kilometrov od ruských hraníc, je od začiatku invázie pravidelným cieľom ruských útokov, aj keď sa mu podarilo odolať počiatočnej okupácii.

(tasr, max)