Preskočiť na obsah
  |  

Andrej Babiš vylúčil ďalšiu prezidentskú kandidatúru

Český premiér Andrej Babiš sa podľa vlastných slov už znova o prezidentský úrad uchádzať nebude, informuje Echo24. Vo videu zverejnenom na sociálnej sieti povedal, že rozhodujúce zmeny sa dejú vo vláde a parlamente, nie na Pražskom hrade.

Jeho nová koalícia s SPD a Motoristami má v Poslaneckej snemovni väčšinu a čoskoro požiada o dôveru. Babiš zároveň zaspomínal na predchádzajúcu prezidentskú kampaň, v ktorej pôvodne mal kandidovať Martin Stropnický.

Ten však na poslednú chvíľu odmietol, a tak Babiš „zaskočil“. Hoci pripúšťa, že kampaň nebola ideálna, výsledok s 2,4 milióna hlasmi považuje za solídny.

O prípadnom budúcom kandidátovi hnutia ANO sa zatiaľ konkrétne nevyjadril.

(mja)

  |  

Rok 2025: Na Slovensku vznikli dve nové strany, jednu zrušili

Na Slovensku pribudli v roku 2025 dve nové politické strany – Právo na pravdu a Dunaj. Zároveň zanikla stredopravá strana Modrí-ES (Európske Slovensko), ktorú pôvodne založil Mikuláš Dzurinda.

Ministerstvo vnútra ju zrušilo vo februári 2025 po vyhlásení konkurzu. Momentálne je na Slovensku registrovaných 56 strán a hnutí, pričom 111 subjektov je v likvidácii.

O vznik sa aktuálne pokúša 11 nových iniciatív, medzi nimi Spoločnosť Slovensko, Roma Východ či Nové Suverénne Slovensko.

Na registráciu musia zakladatelia vyzbierať aspoň 10-tisíc podpisov a splniť všetky zákonné podmienky.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj a Macron rokovali o obrane aj diplomacii

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o rokovaní s Emmanuelom Macronom, v ktorom zdôraznil potrebu posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny ako kľúčový prvok pre ochranu obyvateľov a infraštruktúry pred pokračujúcimi ruskými útokmi.

Vyhlásil, že diplomacia a reálna pomoc musia ísť ruka v ruke, pričom každá dodávka obranných systémov zvyšuje šancu na mierové riešenie.

Stretnutie sa uskutočnilo pred samitom „Koalície ochotných“ v Paríži, kde sa zišli hlavy štátov, ministri a zástupcovia medzinárodných organizácií.

Zelenskyj v závere statusu, ktorý uverejnil na sociálnej sieti, poďakoval Macronovi za jeho vedenie a ochotu pomôcť Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

MOV: Olympijská infraštruktúra bude včas pripravená

Mesiac pred začiatkom zimných olympijských hier 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo vyjadril výkonný riaditeľ MOV Christophe Dubi presvedčenie, že všetky prípravy budú dokončené načas.

Najviac pozornosti sa venuje výstavbe hokejovej Arény Santa Giulia v Miláne a výrobe umelého snehu v Livigne, kde sa budú konať disciplíny v snoubordingu a akrobatickom lyžovaní.

Dubi však zdôraznil, že podujatie vstupuje do plne operačnej fázy a nedávne testy potvrdili pripravenosť. Prezident IIHF Luc Tardif takisto ubezpečil, že infraštruktúra bude hotová a divákov čaká výnimočný turnaj.

(tasr, mja)

  |  

Machadová žiada prepustenie 863 politických väzňov

Po zadržaní Nicolása Madura americkými silami vyzvala opozičná líderka Maria Corina Machadová prostredníctvom svojho hnutia Vente Venezuela na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov.

Hnutie odkazuje tým, ktorí podľa neho neprávom zadržiavajú civilných a vojenských oponentov režimu, aby tak učinili bezodkladne.

Podľa miestnej ľudskoprávnej skupiny sa vo Venezuele nachádza až 863 politických väzňov.

Napätá situácia sa odzrkadlila aj na práci médií – v pondelok tam úrady zadržali 14 novinárov, väčšinu z medzinárodných redakcií. Všetkých neskôr prepustili, no jedného zahraničného reportéra deportovali.

(reuters, mja)

  |  

Grónsko patrí jeho ľuďom, odkazujú európski lídri

Lídri Dánska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Spojeného kráľovstva vydali spoločné vyhlásenie k otázke Grónska.

Zdôraznili v ňom, že Grónsko pod vedením premiéra Jensa-Frederika Nielsena patrí jeho obyvateľom a rozhodovanie o jeho budúcnosti prislúcha výhradne Dánsku a Grónsku.

Lídri tiež informovali, že bezpečnosť v Arktíde musí byť kolektívna a súčasťou širšej spolupráce v rámci NATO vrátane USA. Arktída bola označená za kľúčovú prioritu pre európsku aj transatlantickú bezpečnosť.

Vyhlásenie tiež potvrdilo záväzok dodržiavať princípy Charty OSN, najmä zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc.

(reuters, mja)