Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj a Macron rokovali o obrane aj diplomacii

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o rokovaní s Emmanuelom Macronom, v ktorom zdôraznil potrebu posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny ako kľúčový prvok pre ochranu obyvateľov a infraštruktúry pred pokračujúcimi ruskými útokmi.

Vyhlásil, že diplomacia a reálna pomoc musia ísť ruka v ruke, pričom každá dodávka obranných systémov zvyšuje šancu na mierové riešenie.

Stretnutie sa uskutočnilo pred samitom „Koalície ochotných“ v Paríži, kde sa zišli hlavy štátov, ministri a zástupcovia medzinárodných organizácií.

Zelenskyj v závere statusu, ktorý uverejnil na sociálnej sieti, poďakoval Macronovi za jeho vedenie a ochotu pomôcť Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

MOV: Olympijská infraštruktúra bude včas pripravená

Mesiac pred začiatkom zimných olympijských hier 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo vyjadril výkonný riaditeľ MOV Christophe Dubi presvedčenie, že všetky prípravy budú dokončené načas.

Najviac pozornosti sa venuje výstavbe hokejovej Arény Santa Giulia v Miláne a výrobe umelého snehu v Livigne, kde sa budú konať disciplíny v snoubordingu a akrobatickom lyžovaní.

Dubi však zdôraznil, že podujatie vstupuje do plne operačnej fázy a nedávne testy potvrdili pripravenosť. Prezident IIHF Luc Tardif takisto ubezpečil, že infraštruktúra bude hotová a divákov čaká výnimočný turnaj.

(tasr, mja)

  |  

Machadová žiada prepustenie 863 politických väzňov

Po zadržaní Nicolása Madura americkými silami vyzvala opozičná líderka Maria Corina Machadová prostredníctvom svojho hnutia Vente Venezuela na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov.

Hnutie odkazuje tým, ktorí podľa neho neprávom zadržiavajú civilných a vojenských oponentov režimu, aby tak učinili bezodkladne.

Podľa miestnej ľudskoprávnej skupiny sa vo Venezuele nachádza až 863 politických väzňov.

Napätá situácia sa odzrkadlila aj na práci médií – v pondelok tam úrady zadržali 14 novinárov, väčšinu z medzinárodných redakcií. Všetkých neskôr prepustili, no jedného zahraničného reportéra deportovali.

(reuters, mja)

  |  

Grónsko patrí jeho ľuďom, odkazujú európski lídri

Lídri Dánska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Spojeného kráľovstva vydali spoločné vyhlásenie k otázke Grónska.

Zdôraznili v ňom, že Grónsko pod vedením premiéra Jensa-Frederika Nielsena patrí jeho obyvateľom a rozhodovanie o jeho budúcnosti prislúcha výhradne Dánsku a Grónsku.

Lídri tiež informovali, že bezpečnosť v Arktíde musí byť kolektívna a súčasťou širšej spolupráce v rámci NATO vrátane USA. Arktída bola označená za kľúčovú prioritu pre európsku aj transatlantickú bezpečnosť.

Vyhlásenie tiež potvrdilo záväzok dodržiavať princípy Charty OSN, najmä zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc.

(reuters, mja)

  |  

Tusk: Len spoločný tlak Západu môže Rusko donútiť k mieru

V Paríži sa v utorok uskutoční kľúčové rokovanie lídrov takzvanej koalície ochotných, ktorí chcú potvrdiť spoločný európsko-americký prístup k bezpečnostným zárukám a povojnovej obnove Ukrajiny.

Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že cieľom je aj nájsť spravodlivé a bezpečné podmienky prímeria či mieru z pohľadu Ukrajiny a celej Európy.

Zdôraznil, že len jednotný postup Západu môže vytvoriť dostatočný tlak na Rusko. Rokovania povedú francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer, zúčastní sa aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vyslanci Donalda Trumpa. Slovensko na stretnutí chýba.

(tasr, mja)

  |  

Pápež zatvoril Svätú bránu a zvoláva konzistórium

Pápež Lev XIV. symbolicky ukončil Jubilejný rok 2025 zatvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra. Jubileum, ktoré otvoril ešte jeho predchodca František, priviedlo do Ríma vyše 33 miliónov pútnikov.

Brány štyroch hlavných rímskych bazilík sa otvárajú len počas takýchto rokov a pútnici cez ne môžu získať odpustky. Iba po druhý raz v dejinách Cirkvi sa stalo, že rok otvoril a uzavrel iný pápež.

Lev XIV. už avizoval mimoriadny Jubilejný rok v roku 2033, pri príležitosti 2000. výročia Kristovho ukrižovania.

Zároveň zvolal na najbližšie dni prvé Pápežské konzistórium svojho pontifikátu, ktoré sa má venovať otázkam liturgie a naznačuje záujem riešiť napätie okolo tradičnej latinskej omše.

(tasr, mja)