Preskočiť na obsah
  |  

Hokejová reprezentácia na ZOH je známa. Vracia sa aj Ružička

V záverečnej nominácii slovenskej hokejovej reprezentácie na Zimné olympijské hry (ZOH) v Miláne a Cortine d'Ampezzo figurujú traja brankári, ôsmi obrancovia a štrnásti útočníci.

Do kádra trénera Vladimíra Országha sa dostali gólmani Samuel Hlavaj, Adam Gajan a Stanislav Škorvánek, obrancovia Peter Čerešňák, Erik Černák, Martin Fehérváry, Martin Gernát, Michal Ivan, Patrik Koch, Martin Marinčin a Šimon Nemec.

V útoku figurujú Peter Cehlárik, Dalibor Dvorský, Marek Hrivík, Libor Hudáček, Miloš Kelemen, Adam Liška, Oliver Okuliar, Martin Pospíšil, Pavol Regenda, Adam Ružička, Juraj Slafkovský, Matúš Sukeľ, Samuel Takáč a Tomáš Tatar.

Generálny manažér slovenskej reprezentácie Miroslav Šatan podotkol, že nomináciu museli odovzdať skoro, avšak verí, že žiadne zmeny pre zdravotný stav hráčov nenastanú: „Tréneri hráčov dlhodobo sledovali. Verím, že sme vybrali tých, ktorí nám pomôžu k čo najlepším výkonom nielen na základe našich očakávaní, ale aj tých fanúšikovských,“ ozrejmil Šatan.

(tasr, max)

  |  

Líder grónskej opozície chce rokovania s USA bez Dánska

Najväčšia grónska opozičná strana Naleraq vyzýva na priame rokovania so Spojenými štátmi bez účasti Dánska. Jej líder Pele Broberg pre agentúru Reuters povedal, že Kodaň svojím sprostredkovaním zbytočne vyostruje vzťahy medzi Grónskom a Washingtonom.

Ostrov pritom zvažuje, ako reagovať na obnovený tlak amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v uplynulých týždňoch opäť hovorí o prevzatí kontroly nad Grónskom – podobne ako v roku 2019.

Grónsko je strategicky dôležité pre americký systém protiraketovej obrany a má bohaté nerastné suroviny, ktoré zapadajú do snahy USA znížiť závislosť od Číny. Ostrov je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva, no zahraničná politika a obrana zostávajú v rukách Kodane.

Grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová však uviedla, že priame rokovania s USA bez Dánska nie sú právne možné.

Budúci týždeň sa majú dánska a grónska diplomacia stretnúť s americkým šéfom diplomacie Marcom Rubiom, aby riešili napätie medzi spojencami v NATO.

(reuters, lud)

  |  

Prezident Pavel mieri do Vatikánu, stretne sa s pápežom Levom XIV.

Prezident Českej republiky Petr Pavel s manželkou Evou navštívi 19. januára Vatikán, kde ich prijme pápež Lev XIV. a uskutoční sa aj rokovanie so štátnym sekretárom Pietrom Parolinom.

Ide o prvú návštevu českého prezidenta vo Vatikáne od roku 2015.

Stretnutie prichádza v čase, keď v Česku rezonuje spor o zmluvu so Svätou stolicou – dokument, podpísaný v roku 2024, síce prešiel Poslaneckou snemovňou, no pre ústavné pochybnosti ho Senát postúpil ústavnému súdu.

Pavel má k zmluve vážne výhrady – tvrdí, že narúša sekulárny charakter štátu a zvýhodňuje Katolícku cirkev.

Český prezident zároveň pred časom pozval pápeža Leva XIV. na návštevu krajiny – naposledy pápež navštívil Česko v roku 2009.

(tasr, pir)

  |  

Slovensko a Česko obnovia spoločné rokovania vlád

Slovensko a Česká republika sa vrátia k formátu spoločného rokovania vlád. Na pokračovaní sa dohodli premiér SR Robert Fico (Smer) a predseda vlády ČR Andrej Babiš na štvrtkovom rokovaní v Bratislave.

Najbližšie stretnutie by sa malo uskutočniť v Česku 31. marca. Vyplýva to z vyjadrení Fica a Babiša na spoločnej tlačovej konferencii v rámci návštevy českého premiéra na Slovensku.

„Na dnešnom stretnutí s pánom premiérom sme sa dohodli, že budeme pokračovať vo formáte spoločných rokovaní vlád. Dohoda spočíva aj v tom, že najbližšie stretnutie sa uskutoční na území Českej republiky,“ oznámil Fico.

Zároveň plánuje čo najrýchlejšie zvolať na Slovensku stretnutie s českým premiérom a rakúskym kancelárom Christianom Stockerom v rámci Slavkovského formátu, ktorému Slovensko predsedá.

Pripomenul aj blížiaci sa neformálny samit, ktorý bude 12. februára. Označil ho za veľmi dôležité rokovanie, týkať sa bude aj konkurencieschopnosti.

Po 1. júli Slovensko preberá predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4). „Budeme mimoriadne aktívni a budeme robiť všetko pre to, aby V4 opätovne nabrala na tej sile, ktorú zvykla mať v minulosti. Na sile, ktorá spočívala v schopnosti štyroch členských štátov EÚ vytvárať samostatné postoje a stanoviská, ktoré dokázali hýbať vnútorným bruselským životom,“ vyhlásil Fico po boku Babiša.

Rešpektuje, že dynamika života V4 bude ovplyvnená voľbami, ktoré v apríli čakajú Maďarsko.

Správu aktualizujeme.

(tasr, lud)

  |  

Taliansko tlačí na úpravu obchodnej dohody EÚ s Mercosurom

Taliansko požaduje prísnejšie ochranné podmienky v pripravovanej obchodnej dohode medzi EÚ a skupinou krajín Mercosur.

Ako uviedol taliansky minister poľnohospodárstva Francesco Lollobrigida, Rím presadzuje zníženie limitu, pri ktorom by sa aktivovali ochranné doložky, z osem na päť percent.

Tento mechanizmus by umožnil pozastaviť platnosť dohody v prípade, že dovoz poľnohospodárskych produktov z Latinskej Ameriky by prekročil túto hranicu alebo ak by ceny týchto komodít v Európe klesli o viac než päť percent.

Taliansko zároveň žiada, aby všetky dovážané potraviny spĺňali rovnaké bezpečnostné normy ako tie vyrábané v EÚ. Podľa ministra diplomati vykonávajú posledné technické a politické konzultácie.

Francúzski farmári spustili ešte pred úsvitom blokádu ciest vedúcich do Paríža a niekoľkých mestských pamiatok na protest proti dohode s Mercosurom.

Farmári prekonali policajné kontrolné stanovištia, aby sa dostali do mesta. Vo štvrtok pred úsvitom sa viezli po bulvári Champs-Élysées a zablokovali cestu okolo Víťazného oblúka.

Desiatky traktorov zablokovali diaľnice vedúce do metropoly ešte pred rannou dopravnou špičkou – vrátane diaľnice A13 vedúcej do Paríža zo západných predmestí a z Normandie –, čo podľa ministra dopravy spôsobilo dopravné zápchy v dĺžke 150 kilometrov.

Rozhodujúce rokovanie členských štátov EÚ súvisiace s Mercosurom je naplánované na piatok.

(reuters, pir)

  |  

KDH: Vláda vybrala o 1,8 miliardy eur menej ako plánovala

Opozičné KDH kritizuje vládu za spôsob, akým spravuje verejné financie. Napriek mierne nižšiemu deficitu v porovnaní s plánom upozorňuje, že štát vybral až o 1,8 miliardy eur menej na daniach, než predpokladal rozpočet.

Poslanec Jozef Hajko tvrdí, že v prípade naplnenia daňových príjmov by vôbec nebolo potrebné prijímať tretí konsolidačný balík.

Najvýraznejší výpadok nastal pri DPH a novozavedenej dani z finančných transakcií, ktorá podľa KDH poškodila podnikateľské prostredie a nenaplnila očakávania – štát na nej vybral o 40 percent menej.

Hnutie zároveň upozorňuje, že vláda namiesto úspor siaha po zvyšovaní príjmov a nevie šetriť sama na sebe.

KDH navrhuje alternatívny prístup: podporu investícií, zrýchlené čerpanie eurofondov a dôraz na efektívny výber daní bez ich zvyšovania.

(tasr, pir)