Jozef Onačilla

Viceprezident JD Vance v prípade streľby na Renee Goodovú hovorí o „sebaobrane“, keďže žena narazila autom do príslušníka ICE. Ministerka vnútornej bezpečnosti (Department of Homeland Security – DHS) Kristi Noemová označila Goodovej konanie za „akt domáceho terorizmu“ a rovnako zopakovala, že agent konal v sebaobrane a chránil kolegov policajtov.

Neobjektívne mediálne hodnotenie situácie okolo streľby

Viaceré médiá a aktivisti označili streľbu na ženu za nezákonnú a niektorí dokonca hovoria o konaní agenta ako o zabití. V rámci Slovenskej republiky možno za všetky podobné naratívy spomenúť vyjadrenie novinárky denníka Sme Zuzany Kovačič Hanzelovej, podľa ktorej „zabili ženu, matku troch detí, ktorá sa snažila v panike pred agentmi ICE ujsť“.

Takýto kontext napovedá, akoby došlo k usmrteniu osoby z rozmaru vládnych zložiek, prípadne akoby chyba bola práve na strane zasahujúcich agentov – bez zmienky o zrážke a zraneniach agenta Rossa či samotnom nezákonnom konaní ženy. Podobné názory pomerne neobjektívne vykresľujú reálny obraz udalosti, pretože nezohľadňujú všetky aspekty nešťastného incidentu, ako ani právnu stránku veci.

Predovšetkým treba spomenúť, že Goodová spolu so svojou manželkou Beccou Brown Goodovou blokovali prebiehajúcu akciu príslušníkov ICE. V súčasnosti ide o pomerne rozšírený čin progresívnych aktivistov, ktorí sa snažia iniciatívne a neraz aj násilne brániť federálnym jednotkám, aby zachytávali a odvážali nelegálnych migrantov z krajiny.

Aktivistické konanie bez opory v zákone

Aktivisti tak často bránia deportáciám členov mimoriadne násilných gangov či ľudí obvinených a odsúdených za najhoršie trestné činy vrátane vrážd, znásilnení či obchodu s bielym mäsom, ktorí do USA prišli nelegálne, hoci sa v praxi objavili aj viaceré prípady, keď ICE zadržali pri raziách aj občanov USA.

V rámci podobnej prebiehajúcej akcie bezpečnostných zložiek je zo strany občanov USA nezákonné brániť výkonu právomocí (rovnako ako aj v SR) federálnych agentov, tak ako to robila Goodová – teda blokovaním cesty.

Jej manželka Becca ju v tom aktívne podporovala, pričom zasahujúcemu agentovi povedala, že na aute „menia značky každé ráno, takže ich nevypátrajú“. Na videu je neskôr Becca zachytená, ako hovorí: „Donútila som ju prísť sem dole. Je to moja chyba.“

Obe ženy teda prišli na miesto streľby úmyselne blokovať federálnych agentov, ktorí vykonávali raziu. Nešlo pritom iba o náhodné trávenie voľného času, keďže podľa zdrojov z Homeland Security bola Renee Goodová členkou „ICE Watch“, aktivistickej skupiny, ktorá monitorovala razie ICE a snažila sa im brániť v deportáciách nelegálnych migrantov.

Za pozornosť pritom stojí aj otázka, ktorý „neaktivista“ vie a má prostriedky na to, aby si neustále menil značky na vozidle, aby ho štát nedokázal stotožniť pri podobných „protestoch“.

Politici a média zľahčujú konanie usmrtenej ženy

Viaceré médiá celú udalosť vykresľujú ako nezákonnú streľbu na ženu, ktorá akoby náhodou svojím autom blokovala prebiehajúci zásah federálnych agentov. V niektorých médiách sa dokonca uvádza, že keďže agent Ross po zrážke s autom stál ďalej na nohách, nemal vôbec strieľať.

Samotný starosta Minneapolisu Jacob Frey, ktorý odsúdil streľbu na ženu, potvrdil zranenie bedrovej časti zasiahnutého a neskôr hospitalizovaného agenta Jonathana Rossa, hoci ho neúmerne zľahčoval podobne ako mnohí iní demokratickí politici.

Pôvodne pritom politickí predstavitelia Minneapolisu hovorili o tom, že agent ICE nebol vôbec zranený či dokonca zasiahnutý autom. To sa neskôr ukázalo ako nepravdivé tvrdenie a práve zrážka auta (hoci z právnej stránky postačuje samotný útok v podobe nasmerovania auta na osobu) bola dostatočným dôvodom na to, aby agent strieľal na vozidlo.

Médiá pri šírení naratívu o nevinnej obeti používajú pri článkoch o Goodovej jej staršiu fotografiu, ktorá je čitateľsky viac príťažlivá než jej aktuálna, na ktorej je zachytená so svojou manželkou Beccou s nakrátko ostrihanou hlavou. Takáto taktika je pritom často prítomná pri mediálnych snahách manipulovať verejnou mienkou voči osobe v emočnej rovine tým, že ju vykresľujú v „lepšom svetle“.

Videá z miesta činu pritom celkom jasne ukazujú, ako obe ženy aktívne kládli odpor voči ICE a neuposlúchli výzvu agentov. Renee nekonala v panike, ale ako ukazuje video, bola pokojná a z miesta činu sa snažila ujsť až po tom, ako chcel agent otvoriť dvere na jej aute. Jej konanie bolo nezákonné a účelové – podobné protesty totiž nemôžu prechádzať do roviny, keď osoba aktívnym konaním bráni vo výkone úradných právomocí.

Zákon je na strane agenta ICE

Práve aktívne konanie Renee Goodovej ju stálo život. Neuposlúchnutie výzvy a rozbehnutie auta priamo na agenta ICE znamenalo, že príslušník imigračného úradu vytasil zbraň a trikrát vystrelil. V médiách sa neskôr objavil prepis videí z miesta činu, ktoré zachytávajú Goodovej manželku Beccu, ktorá hovorí Renee, aby ušla („Drive, baby. Drive!“).

Použitie smrtiacej sily zo strany federálneho agenta upravuje smernica DHS a všeobecne „vyžaduje primeranosť vo svetle faktov a okolností situácie“. V tomto smere je potrebné spomenúť, že konkrétny agent Ross, ktorý strieľal na Goodovú, bol napadnutý a rozsiahlo zranený autom rovnakým spôsobom v júni 2025, keď sa snažil zadržať migranta z Guatemaly.

Smernica rovnako hovorí, že smrtiaca sila je povolená, ak existuje primeraný alebo rozumný predpoklad (reasonable belief), že osoba predstavuje okamžitú hrozbu smrti alebo vážnej fyzickej ujmy pre iné osoby. Pri agentovi Rossovi, ktorý už v minulosti bol napadnutý totožným spôsobom, nemožno hovoriť o nedostatku primeranosti pri zásahu.

Pri rôznych tvrdeniach o tom, že príslušník ICE mohol strieľať aj na pneumatiky, je zase potrebné zohľadniť skutočnosť, že v danej situácii (mimoriadna blízkosť vozidla pri agentovi) by prestrelená pneumatika nijako auto nezastavila pred nárazom do osoby. Aj po zastrelení vodičky totiž auto prešlo ešte niekoľko metrov, kým narazilo do prekážky.

Snaha zraziť niekoho autom, pričom v danom prípade preukázateľne došlo k zrážke a zraneniu, patrí práve pod tento odsek, keďže auto je rovnako v USA, ako aj v SR pri podobnom útoku považované za zbraň. V tomto smere neobstojí relativizovanie zranení na strane agenta, pretože tie mohli byť ďaleko vážnejšie, ak by sa nebol uhol.

Napadnutie agenta potvrdil aj bývalý prokurátor

Podstatná právna skutočnosť je, že Goodová mala uposlúchnuť výzvu a vyjsť z vozidla, a nie rozbehnúť vozidlo priamo smerom na príslušníka ICE, a to po tom, ako autom blokovala činnosť federálneho orgánu pri razii.

Agent mal teda plné právo, či už v rámci sebaobrany, alebo podľa smernice DHS, použiť služobnú zbraň a v žiadnom prípade nešlo o nezákonné usmrtenie, zabitie či vraždu. Tejto nešťastnej udalosti, ako aj mnohým iným v USA sa dalo jednoducho vyhnúť tým, že by Goodová uposlúchla výzvy ICE.

Rovnaký právny názor pri tejto udalosti zastáva aj bývalý zástupca hlavného prokurátora Spojených štátov v južnom okrese New Yorku Andrew C. McCarthy (ide o vysokú pozíciu v americkom justičnom systéme).

McCarthy hovorí o tom, že Goodová sa svojím konaním dopustila napadnutia federálneho dôstojníka, čo je trestný čin, a pripomína, že keby Goodovej auto nezrazilo agenta, mohlo by sa to považovať za napadnutie. Aktivistke by za tento skutok (útok autom) hrozil trest odňatia slobody vo výmere až 20 rokov.

McCarthy dodáva, že je nepravdepodobné, že by agent Ross čelil obvineniam, pretože bez ohľadu na úmysel vodiča bol jeho život ohrozený a použitie sily bolo podľa McCarthyho opodstatnené.

Aj na Slovensku by policajti mohli strieľať

Obdobná situácia by s vysokou pravdepodobnosťou nebola inak vyhodnocovaná ani v podmienkach Slovenskej republiky. Ak by osoba, ktorú sa rozhodol policajt pri výkone služby zadržať, úmyselne namierila auto na príslušníka Policajného zboru a spôsobila mu ním zranenia, bol by tento čin vyhodnotený ako útok na verejného činiteľa so zbraňou.

V danej situácii môže policajt použiť zbraň nielen v prípade nutnej obrany, ale aj v rámci oprávneného použitia zbrane (použitie zbrane v súlade so zákonom). Zákon o Policajnom zbore pri použití zbrane špecificky predpokladá takú situáciu (okrem iných), pri ktorej nemožno inak zadržať dopravný prostriedok, ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie nezastaví.

Útoky autom na políciu sú teda aj v slovenskej právnej praxi vyhodnocované ako útok na verejného činiteľa. Podobný prípad sa stal aj v Košiciach, keď pri policajnej akcii zameranej na drogy vodič auta narazil do policajta a pri úteku ho zastavili až prestrelené pneumatiky. Rôzne výhovorky odsúdeného súd nepresvedčili a dostal nepodmienečný trest vo výške 56 mesiacov.

Zrážať predstaviteľov štátu nie je v poriadku

Prípad z USA je tragický nielen v tom, že sa mu dalo jednoducho predísť, ak by aktivistka Goodová dokázala potlačiť svoj ideologický nesúhlas s politikou Donalda Trumpa a podriadiť sa výzvam ICE. Jej manželka pritom bola tá, ktorá ju „donútila prísť na protest“, ale úmysel namieriť vozidlo na imigračného agenta bolo jej osobným rozhodnutím. Dané rozhodnutie ju stálo život, no streľba bola oprávnená.

Tragické je aj následné zneužívanie celej situácie médiami a politikmi, ktorí namiesto reálneho zhodnotenia situácie emočne vykresľujú udalosť ako obrovskú nespravodlivosť a prilievajú olej do už aj tak rozpálenej a polarizovanej spoločnosti.

Výsledkom sú masové protesty, nepokoje, vypálené celé mestské časti a snaha bagatelizovať neprípustné, nezákonné alebo rovno úmyselné kriminálne správanie, z ktorého profitujú iba zločinci.

Má azda z podobných situácií vzniknúť precedens, že aktivista môže namieriť auto na ozbrojené zložky a zraniť ich bez toho, že by sa napadnutí mali brániť? A to všetko pri aktívne prebiehajúcej operácii v uliciach mesta.

Veď načo by aktivisti, ktorých ideológia je založená na fiktívnych pocitoch spravodlivosti, počúvali výzvy štátnych autorít vo vypätých situáciách. Zrejme „lepšia“ verzia pouličnej spravodlivosti je, ak sa takáto osoba pokúsi ujsť pred zodpovednosťou a popritom vedome ohrozí zabitím alebo zranením tých, ktorí zabezpečujú poriadok v štáte.