Preskočiť na obsah
  |  

Streľba v Mississippi si vyžiadala najmenej šesť obetí

Najmenej šesť ľudí prišlo o život pri streľbe v piatok večer v okrese Clay County v americkom štáte Mississippi. Informovali o tom miestne médiá a polícia, podrobnosti však zatiaľ nezverejnili.

Podľa stanice WTVA, ktorá je partnerskou televíziou NBC News, k streľbe došlo na troch rôznych miestach. Podozrivý je vo väzbe a „už nepredstavuje hrozbu pre našu komunitu“, uviedol na sociálnych sieťach šerif okresu Clay County Eddie Scott.

Šerif vo svojom príspevku neuviedol presný počet obetí, WTVA však informovala o šiestich mŕtvych. Scott ani jeho úrad bezprostredne nereagovali na žiadosť agentúry Reuters o komentár.

„Prosím, myslite v modlitbách na naše obete a ich rodiny,“ napísal šerif na Facebooku. Okres Clay County sa nachádza na severovýchode Mississippi a žije v ňom približne 20-tisíc ľudí.

(reuters, lud)

  |  

Trump novým nariadením chráni príjmy z venezuelskej ropy

Americký prezident Donald Trump podpísal exekutívny príkaz, ktorým chce zabrániť súdom alebo veriteľom zadržať príjmy spojené s predajom venezuelskej ropy, ktoré sú uložené na účtoch amerického ministerstva financií.

Biely dom uviedol, že ide o núdzové opatrenie, podľa ktorého majú tieto peniaze slúžiť vo Venezuele na podporu „mieru, prosperity a stability“.

Príkaz Trump podpísal v piatok, menej než týždeň po tom, ako americké sily v Caracase zadržali venezuelského lídra Nicolása Madura.

Dokument neuvádza konkrétne firmy, deklaruje však, že ide o suverénny majetok Venezuely držaný v americkej správe na vládne a diplomatické účely, a preto nemá podliehať súkromným nárokom.

Voči Venezuele majú dlhoročné pohľadávky viaceré spoločnosti vrátane Exxon Mobil a ConocoPhillips, ktoré odišli po znárodnení ich aktív.

Trump sa v ten istý deň stretol aj s predstaviteľmi Exxon, Conoco či Chevron a podľa Reuters ich vyzýval na investície do venezuelského ropného sektora v objeme až 100 miliárd dolárov.

(reuters, lud)

  |  

Orbán naštartoval kampaň, chce aj naďalej viesť Maďarsko

Aj po 20 rokoch vládnutia je predseda maďarskej vlády a predseda strany Fidesz Viktor Orbán pripravený pokračovať v úlohe riadenia krajiny.

Politik o tom podľa servera infostart.hu hovoril na sobotňajšom zjazde v Budapešti, ktorým Fidesz otvára kampaň pred aprílovými parlamentnými voľbami.

V nadchádzajúcich voľbách sa podľa Orbána budú môcť Maďari rozhodnúť o tom, či chcú podporiť migrantov alebo bezpečnosť, rodovú ideológiu alebo rodinu, mier alebo vojnu.

Premiér podľa servera telex.hu varoval mladých maďarských voličov pred tým, aby volili mimoparlamentnú opozičnú stranu TISZA, prípadne opozičnú Demokratickú koalíciu (DK). Podľa jeho slov by to bola voľba „proti budúcnosti mladých“. Dodal, že tieto strany chcú nastaviť Maďarsko na „bruselskú vojnovú ekonomiku“, ktorej zákony sú nemilosrdné.

Brusel sa už rozhodol ísť do vojny, pričom ju chce viesť bez toho, aby na to mal peniaze, povedal Orbán, podľa ktorého rusko-ukrajinská vojna doteraz stála 270 miliárd eur. „Tieto prostriedky sa dajú získať späť iba porážkou Ruska a jeho donútením platiť vojnové reparácie. Preto idú do vojny, pretože im ide o peniaze,“ poznamenal premiér.

Podľa Orbána sa Maďarsko musí tiež zapojiť do európskej vojnovej ekonomiky. „Žiadajú, aby (maďarská) vláda zrušila 13. a 14. mesačný dôchodok, paušálnu daň z príjmu, daňové úľavy pre rodiny, znížené režijné náklady domácností, zvýhodnené pôžičky pre pracovníkov a aby zatvárala nemocnice, aby sa potom tieto peniaze mohli posielať na Ukrajinu,“ zdôraznil.

Premiér podotkol, že Európa a západná civilizácia začínajú strácať svoje korene.

(tasr, lud)

  |  

Štyri tankery, ktoré vyplávali z Venezuely, sa vrátili do jej vôd

Najmenej štyri ropné tankery, ktoré začiatkom januára opustili Venezuelu v režime „dark mode“ – teda bez zapnutých transpondérov – sa podľa monitorovacej služby TankerTrackers.com opäť nachádzajú v jej vodách.

Ide o reakciu na prísne americké embargo zavedené prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré výrazne obmedzilo venezuelský vývoz ropy. Jednu z lodí, M Sophia, americké úrady zadržali, ďalšiu, Olina, prepustili späť do Venezuely.

Podľa zdrojov sa USA a Caracas aktuálne pripravujú na obnovenie organizovaného vývozu ropy v hodnote dvoch miliárd dolárov. Washington tento týždeň vydal licencie firmám Vitol a Trafigura na obchodovanie s venezuelskou ropou, pričom očakávajú aj dodávky nafty.

(reuters, mja)

  |  

Kubáček: Vlak zostáva najbezpečnejším spôsobom dopravy

Železničná osobná doprava na Slovensku zostáva podľa odborníka Jiřího Kubáčka aj napriek vlaňajším dvom vážnym nehodám naďalej najbezpečnejším pozemným dopravným prostriedkom.

Dodal, že jej náskok pred ostatnými druhmi dopravy sa však po zrážkach vlakov ZSSK pri Jablonove nad Turňou (13. októbra) a pri Pezinku (9. novembra) mierne zmenšil.

Vláda po nehodách 3. decembra schválila akčný plán na zvýšenie bezpečnosti, ktorý Kubáček hodnotí ako „viac-menej v poriadku“. Kritizuje však zavádzanie telových kamier pre rušňovodičov, ktoré podľa neho bezpečnosť zásadne nezlepšia, no môžu zhoršiť situáciu s nedostatkom personálu.

Opatrenia počítajú napríklad s rozširovaním ETCS a GSM-R, sledovaním pracovného času rušňovodičov či podporou odbornej prípravy.

Podľa experta boli príčinou oboch nehôd ľudské zlyhania, no poukazuje aj na systémové problémy – slabú komunikáciu a prístup ŽSR pri modernizácii infraštruktúry. Pri zrážkach nikto nezomrel, zranenia utrpelo približne 260 cestujúcich.

Za pozitíva roka 2025 označil zavedenie hodinového taktu expresov Bratislava – Košice a ukončenie dlhých výluk. Negatívne hodnotí príplatky za papierové lístky, ktoré zaviedla ZSSK bez dostatočnej siete automatov.

(tasr, lud)

  |  

Barrack: Boje v Aleppe ohrozujú dohodu SDF s Damaskom

Americký osobitný vyslanec pre Sýriu Tom Barrack označil nedávne strety medzi kurdskými jednotkami a vládnymi silami v Aleppe za „hlboko znepokojujúce“. Podľa neho incidenty ohrozujú integračnú dohodu z marca 2025 medzi Sýrskymi demokratickými silami (SDF) a vládou v Damasku.

„Vyzývame všetky strany, aby prejavili maximálnu zdržanlivosť, okamžite zastavili nepriateľské akcie a vrátili sa k dialógu,“ uviedol Barrack po stretnutí so sýrskym prezidentom a ministrom zahraničných vecí.

Barrack zároveň dodal, že tím amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia je pripravený sprostredkovať kontakt medzi oboma stranami. Cieľom je obnoviť rokovania a posunúť sa v integrácii, ktorú mala dohoda zabezpečiť.

Desiatky kurdských bojovníkov v sobotu opustili druhé najväčšie sýrske mesto Aleppo, uviedli zdroje agentúry Reuters. Sýrska armáda zároveň oznámila, že naďalej pracuje na „vyčistení“ zostávajúcej skupiny ozbrojencov po tom, čo prímerie nedokázalo ukončiť niekoľkodňové smrtiace boje.

(reuters, lud)