Jourová tvrdí, že EK rozhodnutie o sankciách počas leta odkladala, ale Varšava čas na nápravu nevyužila. Preto nasleduje pokuta za každý deň, čo Poľsko nebude plne dodržiavať verdikt súdu. Ten ešte len určí výšku sankcie, v kuloároch sa však hovorí o státisícoch eur denne.
Nebolo by to prvýkrát, čo Poľsku hrozia únijné sankcie. Za ťažbu dreva v Bielovežskom pralese mu súd EÚ v roku 2017 stanovil pokutu 100-tisíc eur denne. Varšava nakoniec ustúpila a rozsudku sa podvolila.
Poľsko: Je to hybridná vojna a vydieranie
Poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, strojca celej justičnej reformy, nazval kroky EK „agresiou a „právnou hybridnou vojnou“. Za rozhodnutím vidí politiku a pokrytectvo.
Vláda vo Varšave dlhodobo tvrdí, že rozsiahlymi zmenami v justícii sa snaží o jej očistu od bývalých komunistických funkcionárov a jej vyššiu efektivitu. Ďalšie reformné zákony má predložiť v septembri.
Dostáva sa preto do sporu s Európskou komisiou, ktorá proti nej spustila viacero právnych konaní a používa aj ďalšie páky.
Poľsku napríklad doteraz neschválila národný plán obnovy, vďaka ktorému by mohlo v grantoch a pôžičkách z Únie čerpať 57 miliárd eur. Ziobro to označil za vydieranie, EK namieta, že len trvá na dodržiavaní pravidiel právneho štátu. Eurokomisia tiež pohrozila, že poľské obce, ktoré sa označili ako zóny „bez LGBT ideológie“, môžu prísť o európske dotácie.
Hoci EÚ už schválila nástroj, ktorý by podmienil vyplácanie európskych peňazí členským krajinám na základe dodržiavania pravidiel právneho štátu, zatiaľ ho nevyužíva. Poľsko a Maďarsko nástroj síce odobrili, ale napadli na súde, čím jeho platnosť odložili.
"Komisia používa starú EÚ taktiku – krúži okolo problému a používa iné nástroje. V tomto prípade EK nepovažuje mechanizmus právneho štátu za hotový, preto to skúša cez pokuty, odklad schválenia plánu obnovy a zadržiavanie peňazí určeným poľským regiónom," povedal pre Politico Jakub Jaraczewski, výskumník Democracy Reporting International.
Verdikt súdu
Ďalším rozmerom veci je celkovo odmietavý postoj Poľska k verdiktom Súdneho dvora EÚ. EK trvá na rešpektovaní jeho rozhodnutí. Lenže Poľsko sa bráni dvojakým spôsobom. Jednak tvrdí, že môže rozhodovať o fungovaní justície. Zároveň namieta, že poľská ústava má prednosť pred akýmkoľvek iným dokumentom.
V marci sa preto premiér Mateusz Morawiecki obrátil na Ústavný súd, aby rozhodol, či je poľská ústava nadradená verdiktom európskeho súdu. Stanovisko poľských ústavných sudcov sa už posunulo viackrát. Najnovší dátum ich vyjadrenia je stanovený na 22. septembra.
„Nikto nás nebude učiť, čo je demokracia a právny štát, pretože Poľsko má veľmi dlhú a vznešenú históriu bojovania proti všetkým druhom totality a despotov,“ odkázal minulý týždeň poľský premiér do Bruselu.
Doteraz Poľsko v spore s eurokomisiou hralo o čas, po novom už aj o peniaze.
