Namiesto chrámov nákupné centrá, namiesto spovede platobná karta

Keď rímsky generál Pompeius dobyl Jeruzalem a vstúpil do Chrámu, bol zaskočený tým, že jeho svätyňa je prázdna. Predpokladal, že v nej nájde najuctievanejšiu modlu Izraelitov.

Prázdny priestor Chrámu a prázdny čas siedmeho dňa je však prázdny len naoko.

Je zaujímavé, že prívlastkom svätý je v Knihe Genezis označená práve a iba sobota. Čo to vyjadruje? Že svätosť siedmeho dňa je priestor, ktorý utvárame Bohu tým, že počúvame a nehovoríme, tým, že sme, nie tým, že niečo robíme.

Ak vystúpime z prúdu činností, ktorými formujeme svet podľa svojich predstáv, nechávame lepšie pôsobiť Boží zámer.

Z tohto pohľadu je výčitka zákonníkov a farizejov, že Pán Ježiš porušuje sobotu, vonkoncom nelegitímna. Keď Kristus uzdravuje v sobotu, vytvára totiž priestor pre Boží zámer dokonalým spôsobom.

Najmä ak máme pred očami význam siedmeho dňa: počas týždňa si možno viac všímame cenu, počas siedmeho dňa sa sústredíme na skutočnú hodnotu. A to sa netýka len vecí, ale aj nás samých.

Venovať siedmy deň Bohu vlastne znamená objaviť samého seba. Znamená to objaviť, že moja skutočná hodnota je v Božích očiach, ktorý na mňa hľadí ako milujúci Otec na milované dieťa.

A tento pohľad sa v obchode kúpiť nedá.

Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.