Preskočiť na obsah
  |  

Trump: USA si vzali ropu zo zhabaných venezuelských tankerov

Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa zhabali ropu z venezuelských tankerov, ktoré boli zadržané počas aktuálnej kampane Bieleho domu na kontrolu vývozu ropy z Venezuely. Povedal to v rozhovore pre New York Post, ktorý citovala agentúra Reuters.

Šéf Bieleho domu vyhlásil, že ropa sa bude spracúvať v amerických rafinériách, pričom spomenul aj mesto Houston ako jedno z miest spracovania. Dodal, že „oni nemajú žiadnu ropu – my si ropu berieme“.

Od začiatku kampane americká armáda zadržala sedem tankerov prepojených s Venezuelou. Trump zároveň informoval, že USA získali až 50 miliónov barelov ropy, z ktorých časť predávajú na voľnom trhu.

(reuters, pirú)

  |  

Reuters: USA tlačia na Bolíviu, aby vyhostila iránskych špiónov

Spojené štáty zintenzívňujú diplomatický tlak na Bolíviu, aby vyhostila iránskych špiónov a zaradila iránske Islamské revolučné gardy (IRGC), Hizballáh a Hamas medzi teroristické organizácie.

Washington sa snaží oslabiť vplyv Teheránu v Latinskej Amerike, kde Irán dlhodobo pôsobí, najmä vo Venezuele, Nikarague a čoraz viac aj v Bolívii. Tá sa stala kľúčovým uzlom pre iránske diplomatické a spravodajské aktivity, údajne vďaka jej polohe a slabšej kontrarozviedke.

USA využívajú zmenu vlády v Bolívii, kde centrista Rodrigo Paz Pereira nahradil dlhoročnú ľavicovú garnitúru, a pokúšajú sa prehĺbiť spoluprácu. Podobné kroky Washington plánuje aj voči Čile, Paname a Peru.

Podľa informácií sú aktivity Hizballáhu a IRGC v regióne stále predmetom diskusií, no ich sieť kontaktov, príjmy z nelegálnych aktivít a údajné sprisahania naznačujú, že USA berú túto hrozbu čoraz vážnejšie.

(reuters, pir)

  |  

Blanár vyzval Rusko, aby prestalo útočiť na energetické ciele na Ukrajine

Minister zahraničia Juraj Blanár odsúdil ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktoré podľa neho počas tuhých mrazov spôsobujú zbytočné utrpenie civilistom. Vyjadril solidaritu s Ukrajincami a apeloval na Rusko, aby prestalo porušovať medzinárodné humanitárne právo.

Zároveň upozornil, že Slovensko výrazne navýšilo pomoc – len za január dodalo Ukrajine dvojnásobok elektrickej energie oproti celému minulému roku.

Pripomenul, že už v decembri uvoľnil 500-tisíc eur na nákup 38 generátorov pre školy a nemocnice. Väčšina z nich momentálne pomáha v Sumskej oblasti.

Blanár zároveň telefonicky vyjadril účasť ukrajinskému veľvyslancovi Myroslavovi Kastranovi a avizoval, že Slovensko oficiálne vyjadrí protest aj ruskej ambasáde v Bratislave.

(tasr, pir)

  |  

Rumunský prezident odmieta referendum o spojení s Moldavskom

Rumunský prezident Nicușor Dan odmietol návrh na referendum o zjednotení s Moldavskom, ktoré navrhla moldavská prezidentka Maia Sanduová. Podľa Dana nemá zmysel takýto krok podniknúť bez jasnej podpory zo strany moldavských občanov.

Prieskumy totiž ukazujú, že až dve tretiny Moldavcov sú proti zjednoteniu. Dan zároveň zdôraznil, že Rumunsko má voči Moldavsku záväzok najmä v podobe podpory na jej ceste do EÚ.

Sanduová zasa upozorňuje, že Moldavsko čelí silnému ruskému tlaku a jeho samostatnosť je čoraz ohrozenejšia.

Historicky boli tieto krajiny spojené – Moldavsko bolo súčasťou Rumunska do roku 1940, keď ho anektoval Sovietsky zväz. Nezávislosť získalo až po jeho rozpade v roku 1991.

(tasr, pir)

  |  

Rím protestuje proti prepusteniu majiteľa baru v Crans-Montane

Taliansko reaguje na prepustenie Jacquesa Morettiho, majiteľa baru Le Constellation vo Švajčiarsku, kde počas novoročného požiaru zahynulo 40 ľudí vrátane šiestich Talianov.

Premiérka Giorgia Meloniová označila rozhodnutie súdu za „urážku pamiatky obetí“ a s ministrom zahraničia nariadili odvolanie talianskeho veľvyslanca z Bernu.

Talianska vláda vyjadrila pobúrenie nad tým, že Moretti bol prepustený napriek riziku úteku a manipulácie s dôkazmi. Prepustenie na kauciu vo výške 200-tisíc frankov súd podmienil denným hlásením sa na polícii.

Právnici obetí krok kritizovali ako nepochopiteľný a obávajú sa, že by mohli zmiznúť kľúčové dôkazy.

Manželia Morettiovci vyjadrili ľútosť a tvrdia, že budú s vyšetrovateľmi spolupracovať.

(reuters, pir)

  |  

Babiš sa stal opäť predsedom ANO. Zvolili ho bez protikandidáta

Andrej Babiš zostáva predsedom českého hnutia ANO, keď ho na celoštátnom sneme opäť zvolili za lídra. Získal silnú podporu – hlasovalo zaňho 196 z 209 delegátov. Babiš tak pokračuje vo vedení strany, ktorú založil v roku 2011, nepretržite od jej vzniku.

V prejave sa dotkol viacerých tém: zhodnotil volebné úspechy, kritizoval médiá a bývalú vládu, navrhol spoločného prezidentského kandidáta koalície do volieb v roku 2028 a ohlásil februárové stretnutie s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom.

Po víťazstve vo voľbách do snemovne v roku 2025 ANO zostavilo vládu so stranami SPD a Motoristi sebe.

Babiš sa tak v decembri vrátil do funkcie premiéra. V politickej kariére začínal ako minister financií vo vláde Bohuslava Sobotku, odkiaľ ho v roku 2017 odvolali pre podozrenia okolo majetkových pomerov.

(tasr, pir)