Premiér poukázal aj na cenu nafty na čerpacích staniciach dominantného predajcu 1,996 eura a benzínu 1,856 eura za liter. Tvrdí, že Slovensko sa najmä pri nafte stále drží medzi lacnejšími krajinami regiónu.
Namiesto nižších daní regulácia marže
Vláda sa tak rozhodla neísť cestou znižovania spotrebnej dane alebo DPH, ktorú presadzuje časť opozície.
Fico argumentuje tým, že podobné opatrenia v zahraničí stáli verejné rozpočty stovky miliónov eur, pričom podľa neho nepriniesli primeraný efekt na konečné ceny.
„Myslíme si, že to je efektívnejšie riešenie, ako teraz hodiť 20, 30 miliónov eur do spotrebných daní alebo do DPH. Tam sa nám to prejaví na pár centoch a nemá to žiadny zmysel,“ poznamenal.
Jeho argument vychádza aj zo stavu verejných financií. Plošné kompenzácie by podľa premiéra znamenali hľadať peniaze v školstve, zdravotníctve, dôchodkoch alebo ďalších sociálnych výdavkoch.
Kabinet preto zvolil kombináciu dvoch zásahov. Pri palivách chce regulovať maloobchodnú maržu, pri doprave ponúkne ľuďom lacnejšiu alternatívu k autu.
Vlaky o polovicu lacnejšie
Od 1. októbra klesne cestovné v druhej triede vo vlakoch objednávaných vo verejnom záujme o 50 percent. Opatrenie má zatiaľ platiť 30 dní, potom ho chce vláda vyhodnotiť.
Fico náklady zaokrúhlil na približne šesť miliónov eur mesačne. Vládny materiál pracuje s odhadom 5,3 milióna eur. Výpadok výnosov dopravcov má predstavovať 4,3 milióna eur a ďalší milión náklady spojené so zavedením opatrenia.
Bezplatná doprava zostane zachovaná. Zľava sa bude týkať jednorazových aj traťových lístkov vrátane týždenných a mesačných. Nevzťahuje sa na medzinárodné cestovné, miestenky, ročné sieťové lístky, lístky integrovaných dopravných systémov ani doplnkové služby.
Kabinet opatrenie zdôvodňuje snahou presunúť časť ľudí z áut do verejnej dopravy. Vládny materiál však nevyčíslil, koľko motoristov by malo nechať auto doma ani o koľko by sa mala znížiť spotreba pohonných hmôt.
Štát tak pozná približnú cenu opatrenia. Oveľa menej konkrétne vie, akú zmenu dopravného správania za 5,3 milióna eur očakáva.
Fico chce zlacniť aj autobusy
Vlaky pritom nemajú zostať jedinou lacnejšou formou verejnej dopravy.
Na rokovaní vlády boli podľa Fica aj predsedovia Bratislavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho samosprávneho kraja. Kabinet chce župám ponúknuť dotáciu zodpovedajúcu tretine ich mesačných výdavkov na prímestskú autobusovú dopravu. Výmenou za to očakáva, že cestovné znížia o 30 percent.
„Tam, kde nie sú vlaky a kde ľudia využívajú dominantne autobusy, bude cestovné znížené o 30 percent,“ povedal Fico. Na rozdiel od železníc však nejde o hotovú vec. Regionálnu autobusovú dopravu objednávajú samosprávne kraje, a štát sa preto musí s nimi dohodnúť.
Minister dopravy Jozef Ráž má pripraviť riešenie do 30. septembra, keď má vláda rokovať v Uhrovci.
Podobnú ponuku plánuje kabinet predložiť ôsmim krajským mestám. Ak prijmú štátnu dotáciu, mali by znížiť cestovné v MHD o polovicu.
Ak rokovania uspejú, októbrový model bude mať tri úrovne: vlaky druhej triedy lacnejšie o 50 percent, prímestské autobusy o 30 percent a MHD v krajských mestách o 50 percent. Zatiaľ je definitívne schválená železničná zľava, kým pri autobusoch a MHD treba dohodu so samosprávami.
Viskupič by išiel cez dane aj Slovnaft
Opozícia ponúka inú cestu. Poslanec SaS Marián Viskupič v rozhovore pre Štandard navrhol znížiť spotrebnú daň z pohonných hmôt na minimum umožnené pravidlami EÚ a dočasne znížiť aj DPH.
Jeho návrh sa však nekončí pri daniach.
Prvý ústupok má podľa neho urobiť štát. Ak zníži vlastný podiel na cene paliva, získal by podľa Viskupiča silnejšiu pozíciu pri rokovaní so Slovnaftom o znížení marže.
„Keby aj ten Slovnaft videl, že štát išiel na minimum u seba, potom mám ako štátny úradník právo žiadať minimum aj od Slovnaftu, lebo je mimoriadna situácia,“ povedal.
Viskupič zároveň predpokladá, že nižšie ceny by zvýšili predaj palív na Slovensku. Slováci by menej tankovali v zahraničí a pri dostatočnom cenovom rozdiele by mohli prichádzať aj vodiči zo susedných štátov. Vyšší objem predaja by tak podľa neho kompenzoval aspoň časť výpadku daňových príjmov.
Ako argument uvádza obdobie, v ktorom mal výber spotrebnej dane vzrásť o 22 percent. Z toho však ešte nemožno vyvodiť, že by sa zníženie daní štátu v plnej miere vrátilo vyšším predajom.
Rovnako nie je automatické, že zníženie dane sa celé premietne do ceny na čerpacej stanici, alebo že Slovnaft dobrovoľne pristúpi na nižšiu maržu.
Vláda si napokon vybrala opačné poradie: dane nemení, no priamo obmedzí maloobchodnú maržu.
Fico chce mimoriadny samit EÚ
Domáce opatrenia Fico spojil s ostrou kritikou Európskej únie. Bruselu vyčíta, že riešenie ropnej krízy ponecháva na členských štátoch, od ktorých zároveň požaduje fiškálnu disciplínu.
„Považujem za absolútny cynizmus Európskej únie, že necháva členské štáty Európskej únie napospas ropnej kríze,“ vyhlásil.
Opakovane pritom postavil výdavky na pomoc Ukrajine do kontrastu s reakciou Únie na rastúce náklady európskych domácností. Predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej chce poslať otvorený list a predsedu Európskej rady Antónia Costu požiadať o zvolanie mimoriadneho samitu.
Fico odmieta, že by za rast cien palív niesla zodpovednosť len slovenská vláda. Príčiny pripisuje vojnám a vývoju cien na svetových trhoch.
Kabinet však už preberá zodpovednosť za spôsob, akým sa pokúsi ich dosah tlmiť. Od októbra bude regulovať maloobchodnú maržu a za približne 5,3 milióna eur mesačne zlacní vlaky. Ak sa dohodne so samosprávami, pribudnú lacnejšie autobusy a MHD.
Prvý výsledok bude možné hodnotiť po mesiaci. Pri palivách bude podstatné, či 10-centový strop skutočne obmedzí rast konečných cien. Pri verejnej doprave zase nie je isté, či nižšie cestovné iba zlacní cestu súčasným pasažierom, alebo presvedčí aj časť motoristov, aby nechali auto doma.
