Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Začala sa výstavba najdlhšieho chýbajúceho úseku D3 pri Žiline

Na Kysuciach sa v pondelok symbolicky začala výstavba najdlhšieho z troch chýbajúcich úsekov diaľnice D3 – medzi žilinskou mestskou časťou Brodno a Kysuckým Novým Mestom. Úsek bude mať dĺžku 11,2 kilometra a podľa zmluvy majú práce trvať 1 307 dní.

Na slávnostnom akte sa zúčastnili premiér Robert Fico (Smer) a minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru). Podľa Fica je tento projekt kľúčový nielen pre región, ale aj pre celé Slovensko a Európu, keďže zabezpečuje dôležité severojužné spojenie.

Najvýhodnejšiu ponuku vo verejnom obstarávaní predložilo združenie firiem Váhostav, Metrostav DS a Duna Aszfalt, ktoré úsek postavia za necelých 399 miliónov eur bez DPH. Rovnaké združenie stavia aj úsek Oščadnica – Čadca, ktorého výstavba sa začala koncom minulého roka.

Výstavba je financovaná z 85 percent z eurofondov a zvyšok pochádza zo štátneho rozpočtu.

Ráž zdôraznil, že ide o najdlhší a najdrahší úsek D3, no zároveň o projekt s najväčšou úsporou – oproti pôvodne plánovanej cene sa podarilo ušetriť 110 miliónov eur. Po dokončení všetkých troch úsekov sa diaľničná sieť na Kysuciach rozšíri o 26 kilometrov.

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček pritom zdôraznil, že prvé práce sa rozbehli súbežne na všetkých troch chýbajúcich úsekoch D3.

(tasr, max)

Minúta  |  

Západná Európa stavuje na vietor, cieľom je nezávislosť od plynu

Británia, Nemecko, Dánsko a ďalšie európske krajiny podpísali na samite v Hamburgu pakt o čistej energii, v ktorom sa zaviazali zabezpečiť kapacitu pobrežnej veternej energie na úrovni 100 gigawattov. Ide o súčasť dlhodobého cieľa krajín Severného mora dosiahnuť 300 gigawattov do roku 2050.

Záväzok je aj reakciou na ruskú inváziu na Ukrajinu a snahou znížiť energetickú závislosť od ruského plynu. Cieľom je posilniť energetickú bezpečnosť a strategickú suverenitu Európy.

Zúčastnené krajiny budú spoločne plánovať v tejto oblasti projekty aj budovať infraštruktúru. Veterná energia už teraz tvorí 19 percent spotreby elektriny v Únii. Lobistická skupina Wind Europe vyčíslila, že nové projekty by mohli vytvoriť 91-tisíc pracovných miest a priniesť ekonomickú aktivitu v hodnote jedného bilióna eur.

Nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová predstavila balík opatrení na oživenie záujmu o veterné tendre vrátane mechanizmu zmlúv o rozdiele, ktorý zabezpečí investorom stabilitu výnosov.

Británia plánuje aj dodatočné bilaterálne dohody na urýchlenie výstavby. Začiatkom roka uzavrela rekordnú aukciu na 8,4 gigawattu pobrežnej veternej energie. Dohoda prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump kritizuje prechod na zelenú energiu ako finančne nevýhodný.

(reuters, max)

Minúta  |  

PS: Slovensko je rajom pre daňových podvodníkov

Slovensko je podľa Progresívneho Slovenska (PS) rajom pre daňových podvodníkov najmä v oblasti DPH. Štefan Kišš vyčíslil, že len na DPH sa stráca okolo 400 miliónov eur ročne, pričom celkový daňový výpadok môže dosiahnuť až 1,8 miliardy eur.

PS tvrdí, že vláda síce predstavila opatrenia na zlepšenie výberu daní, ale konkrétne kroky zatiaľ chýbajú. Preto poslanci vyzývajú vládu uznesením, aby predložila stratégiu na zvýšenie efektivity výberu daní.

Beáta Jurík poukázala na vysokú mieru podvodov v oblasti dotácií z EÚ. Európska prokuratúra (EPPO) podľa nej rieši viac ako 120 prípadov, pričom len škoda týkajúca sa plánu obnovy sa odhaduje na takmer 300 miliónov eur.

EPPO zistila, že viac ako tretina všetkých vyšetrovaných DPH prípadov má väzbu na Slovensko, konkrétne viac ako 4 700 podozrivých firiem v 172 prebiehajúcich vyšetrovaných prípadoch. V ôsmich prípadoch škoda presahuje pol miliardy eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Britské úrady pokutovali Škótsku banku pre ruské transakcie

Britský vládny orgán v pondelok oznámil, že udelil pokutu Škótskej banke (Bank of Scotland), ktorá je súčasťou bankovej skupiny Lloyds Banking Group, vo výške viac ako 180-tisíc eur za porušenie režimu finančných sankcií voči Rusku.

Úrad pre implementáciu finančných sankcií konkretizoval, že banka vo februári 2023 spracovala 24 platieb v celkovej výške takmer 89-tisíc eur na osobný bežný účet a z neho. Tento účet viedla osoba označená Spojeným kráľovstvom ako sankcionovaná.

OFSI – agentúra ministerstva financií, ktorá presadzuje vládne sankcie – dospela k záveru, že banka porušila zákaz obchodovania so sankcionovanou osobou a sprístupňovania finančných prostriedkov tejto osobe.

Dozorný orgán spresnil, že skupina Lloyds dobrovoľne nahlásila platby v mene dotknutej banky v marci 2023 a že konečná výška pokuty sa vďaka dobrovoľnému zverejneniu znížila na polovicu.

V reakcii na pokutu hovorca spoločnosti Lloyds poznamenal, že spoločnosť „konala rýchlo a transparentne a proaktívne postúpila túto jednorazovú, izolovanú záležitosť úradu OFSI“.

„Ďalej sme posilnili naše kontroly, aby sme zabezpečili, že budeme naďalej spĺňať najvyššie štandardy riadenia rizík a správy,“ dodal.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zásah vo Veľkej Ide bol zákonný, polícia podľa inšpekcie nepochybila

Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) ukončil preverovanie zákroku polície vo Veľkej Ide (okres Košice-okolie) z júna 2025. Vyšetrovateľ vec odmietol, keďže podľa analýzy dôkazov išlo o zákonný zásah a policajti sa nedopustili trestného činu.

Policajný zásah sa stal 28. júna večer po tom, ako dav stoviek osôb z marginalizovanej rómskej komunity narušil verejný poriadok. Po zákroku sa niektorí účastníci sťažovali na údajne bezdôvodné použitie nesmrtiacich zbraní a spôsobenie ujmy na zdraví a majetku.

Vyšetrovanie vrátane analýzy telových a priemyselných kamier, ako aj výsluchov preukázalo, že dav fyzicky útočil na policajtov a civilné vozidlá, hádzal kamene a zranil jedného policajta. Policajti použili varovné výstrely do vzduchu ako reakciu na priamy útok a neúčinné výzvy na upustenie od protiprávneho konania. Hmaty a chvaty použili príslušníci zboru len voči osobám kladúcim odpor.

Podľa ÚIS sa tak nepotvrdilo tvrdenie o svojvoľnej streľbe do davu s úmyslom zraniť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rebríček najsilnejších armád: Slovensko má z krajín V4 najslabšiu

Analytický portál Global Firepower zverejnil rebríček najsilnejších armád sveta na rok 2026, ktorý poradie zostavuje na základe komplexného hodnotenia vojenského potenciálu dovedna 145 krajín.

Pri hodnotení sa berie do úvahy viac ako 60 ukazovateľov, medzi ktoré patria napríklad počet vojakov, rozsah vojenskej techniky, ekonomická sila a demografický potenciál krajiny.

Poradie reflektuje nielen kvantitu ozbrojených síl, ale aj ekonomické a technologické možnosti štátov podporovať a udržiavať vojenskú kapacitu. Rebríček teda kombinuje kvantitatívne údaje o počtoch jednotiek a techniky s ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú celkovú bojovú silu armády.

V hodnotení na rok 2026 sa na prvom mieste umiestnili Spojené štáty, ktoré potvrdili svoju dlhodobú dominanciu medzi armádami sveta. Na druhej pozícii skončilo Rusko, za ktorým v rebríčku nasleduje Čínska ľudová republika.

Do prvej päťky sa ďalej dostali India a Južná Kórea, ktoré posilnili svoju pozíciu vďaka rastúcemu obrannému rozpočtu a modernizácii ozbrojených síl. V rámci top desať krajín nasledujú Francúzsko, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Turecko a Taliansko. Nemecko obsadilo dvanáste miesto.

Slovensko sa umiestnilo na 69. mieste, o priečku nižšie je Bielorusko. Susedná Česká republika skončila na 55. mieste, Rakúsko na 67., Poľsko na 21. a Maďarsko na 57. mieste. Ukrajina obsadila 20. pozíciu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.