Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Balkánski kamionisti blokujú hranice pre limity EÚ

Vodiči kamiónov v štyroch krajinách západného Balkánu začali v pondelok blokádu hraničných nákladných terminálov na protest proti obmedzujúcim pravidlám vstupu do EÚ, ktoré viedli k tomu, že vodičom hrozí deportácia za prekročenie povoleného pobytu v schengenskom priestore.

Blokáda zastavila dopravu cez kritický koridor, ktorý spája Úniu s Tureckom a Blízkym východom.

Viac ako 100 vodičov kamiónov v minulom roku deportovali za prekročenie 90 dní, počas ktorých mali povolené zostať v EÚ, pričom ďalších 100 deportácií oznámili uplynulý týždeň. S údajmi prišla bosnianska spoločnosť Logistika, ktorá zastupuje 47-tisíc pracovníkov.

V Gevgeliji, najväčšom hraničnom priechode medzi Gréckom a Severným Macedónskom, približne 100 kamiónov so severomacedónskymi vlajkami zablokovalo nákladný terminál. Vodiči z Bosny, Čiernej Hory a Srbska blokovali hranice vo svojich krajinách.

Kamionisti požadujú predĺženie lehoty na pobyt v schengenskom priestore, pretože pri veľkom množstve nákladu, ktorý prepravujú, rýchlo dosiahnu limit návštev.

„Ohrozuje to našu ekonomiku a ekonomiku celého Balkánu. Vodiči môžu prísť o prácu, dopravné spoločnosti sa zatvoria,“ povedal Filip Stojanov, 26-ročný vodič kamiónu zo Severného Macedónska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Drucker nahlásil OČTK zneužívanie dotačných výziev

Minister školstva a dočasne poverený podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáš Drucker (Hlas) vyzval verejnosť, aby hlásila OCŤK akékoľvek pokusy o zneužitie verejných výziev na súkromné obohacovanie. Priznal, že sa dostal k informáciám o údajných „vybavovačoch“, ktorí za finančnú odmenu sľubujú ovplyvniť rozhodovanie pri inovačných dotáciách.

O prípade už informoval Generálnu prokuratúru SR a apeluje, aby tak konal každý, kto sa s podobným správaním stretne.

Podľa neho ide o výzvy zamerané na inovácie v robotike, automatizácii a biotechnológiách, pre ktoré z funkcie odišiel predchádzajúci podpredseda vlády Peter Kmec (Hlas). Po nástupe do funkcie dal Drucker urobiť audit a prehodnotiť hodnotenia projektov v zahraničí.

Dotácie následne znížili v priemere o jedenásť percent a úspešní uchádzači museli zvýšiť spolufinancovanie. Z pôvodne alokovaných 233 miliónov eur zatiaľ vyplatili 118 miliónov so spolufinancovaním na úrovni 70 miliónov eur z vlastných zdrojov.

Minister zdôraznil, že rozhodnutia budú čisto odborné, a vyzval uchádzačov, aby nekontaktovali nikoho mimo oficiálnych procesov. „Štát musí chrániť verejné zdroje, ale aj férových uchádzačov,“ dodal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael získal späť pozostatky posledného rukojemníka

Izrael získal späť pozostatky posledného rukojemníka zadržiavaného v Pásme Gazy, uviedla v pondelok armáda. Tým sa splnila kľúčová podmienka úvodnej fázy plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Gaze.

Armáda vo vyhlásení oznámila, že pozostatky policajta Rana Gviliho boli identifikované a vrátia ich rodine na pochovanie.

Izrael zároveň uviedol, že po návrate Gviliho pozostatkov alebo po ukončení pátracej operácie po jeho tele znovu otvorí hraničný priechod Rafah medzi Gazou a Egyptom, ktorý je hlavným spojením enklávy so svetom.

Gviliho telo bolo zadržiavané v Gaze od chvíle, keď zahynul pri kibuci Alumim počas útoku Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023.

Hamas a Izrael sa v októbri pod tlakom regionálnych mocností a prezidenta Trumpa dohodli na prímerí, ktoré Trump označil za prvý krok k „silnému, trvácnemu a večnému mieru“.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Ruskí vojaci odchádzajú zo severovýchodu Sýrie, tvrdia zdroje

Rusko začalo sťahovať svoje sily z letiska al-Kámišlí na severovýchode Sýrie, čím ukončuje svoju prítomnosť v regióne, kde sa vláda prezidenta Ahmada Šaru snaží posilniť kontrolu nad kurdskými jednotkami. Informovalo o tom podľa agentúry Reuters päť sýrskych zdrojov.

Sily Ruskej federácie na letisku fungovali od roku 2019, avšak v omnoho menšom rozsahu ako na svojej hlavnej leteckej základni Humajmím a námornom zariadení na pobreží Stredozemného mora, ktoré si Moskva ponecháva.

Podľa zdrojov sa začal postupný odsun minulý týždeň, pričom časť ruských jednotiek sa presúva na západ Sýrie a iné sa vracajú do Ruska. Ruské vozidlá a ťažkú techniku previezli do Humajmímu.

Hoci sa ruské ministerstvo obrany k situácii nevyjadrilo, denník Kommersant naznačil, že Damask zvažuje vyzvať Moskvu na opustenie základne po vytlačení kurdských síl, pretože „tam (Rusi) nemajú čo robiť“.

Novinár Reuters na letisku al-Kámišlí aj v pondelok spozoroval ruské vlajky a dve lietadlá s ruským označením.

Prezident Šara minulý rok prisľúbil, že bude rešpektovať predchádzajúce dohody s Moskvou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Začala sa výstavba najdlhšieho chýbajúceho úseku D3 pri Žiline

Na Kysuciach sa v pondelok symbolicky začala výstavba najdlhšieho z troch chýbajúcich úsekov diaľnice D3 – medzi žilinskou mestskou časťou Brodno a Kysuckým Novým Mestom. Úsek bude mať dĺžku 11,2 kilometra a podľa zmluvy majú práce trvať 1 307 dní.

Na slávnostnom akte sa zúčastnili premiér Robert Fico (Smer) a minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru). Podľa Fica je tento projekt kľúčový nielen pre región, ale aj pre celé Slovensko a Európu, keďže zabezpečuje dôležité severojužné spojenie.

Najvýhodnejšiu ponuku vo verejnom obstarávaní predložilo združenie firiem Váhostav, Metrostav DS a Duna Aszfalt, ktoré úsek postavia za necelých 399 miliónov eur bez DPH. Rovnaké združenie stavia aj úsek Oščadnica – Čadca, ktorého výstavba sa začala koncom minulého roka.

Výstavba je financovaná z 85 percent z eurofondov a zvyšok pochádza zo štátneho rozpočtu.

Ráž zdôraznil, že ide o najdlhší a najdrahší úsek D3, no zároveň o projekt s najväčšou úsporou – oproti pôvodne plánovanej cene sa podarilo ušetriť 110 miliónov eur. Po dokončení všetkých troch úsekov sa diaľničná sieť na Kysuciach rozšíri o 26 kilometrov.

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček pritom zdôraznil, že prvé práce sa rozbehli súbežne na všetkých troch chýbajúcich úsekoch D3.

(tasr, max)

Minúta  |  

Západná Európa stavuje na vietor, cieľom je nezávislosť od plynu

Británia, Nemecko, Dánsko a ďalšie európske krajiny podpísali na samite v Hamburgu pakt o čistej energii, v ktorom sa zaviazali zabezpečiť kapacitu pobrežnej veternej energie na úrovni 100 gigawattov. Ide o súčasť dlhodobého cieľa krajín Severného mora dosiahnuť 300 gigawattov do roku 2050.

Záväzok je aj reakciou na ruskú inváziu na Ukrajinu a snahou znížiť energetickú závislosť od ruského plynu. Cieľom je posilniť energetickú bezpečnosť a strategickú suverenitu Európy.

Zúčastnené krajiny budú spoločne plánovať v tejto oblasti projekty aj budovať infraštruktúru. Veterná energia už teraz tvorí 19 percent spotreby elektriny v Únii. Lobistická skupina Wind Europe vyčíslila, že nové projekty by mohli vytvoriť 91-tisíc pracovných miest a priniesť ekonomickú aktivitu v hodnote jedného bilióna eur.

Nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová predstavila balík opatrení na oživenie záujmu o veterné tendre vrátane mechanizmu zmlúv o rozdiele, ktorý zabezpečí investorom stabilitu výnosov.

Británia plánuje aj dodatočné bilaterálne dohody na urýchlenie výstavby. Začiatkom roka uzavrela rekordnú aukciu na 8,4 gigawattu pobrežnej veternej energie. Dohoda prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump kritizuje prechod na zelenú energiu ako finančne nevýhodný.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.