Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael získal späť pozostatky posledného rukojemníka

Izrael získal späť pozostatky posledného rukojemníka zadržiavaného v Pásme Gazy, uviedla v pondelok armáda. Tým sa splnila kľúčová podmienka úvodnej fázy plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Gaze.

Armáda vo vyhlásení oznámila, že pozostatky policajta Rana Gviliho boli identifikované a vrátia ich rodine na pochovanie.

Izrael zároveň uviedol, že po návrate Gviliho pozostatkov alebo po ukončení pátracej operácie po jeho tele znovu otvorí hraničný priechod Rafah medzi Gazou a Egyptom, ktorý je hlavným spojením enklávy so svetom.

Gviliho telo bolo zadržiavané v Gaze od chvíle, keď zahynul pri kibuci Alumim počas útoku Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023.

Hamas a Izrael sa v októbri pod tlakom regionálnych mocností a prezidenta Trumpa dohodli na prímerí, ktoré Trump označil za prvý krok k „silnému, trvácnemu a večnému mieru“.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Ruskí vojaci odchádzajú zo severovýchodu Sýrie, tvrdia zdroje

Rusko začalo sťahovať svoje sily z letiska al-Kámišlí na severovýchode Sýrie, čím ukončuje svoju prítomnosť v regióne, kde sa vláda prezidenta Ahmada Šaru snaží posilniť kontrolu nad kurdskými jednotkami. Informovalo o tom podľa agentúry Reuters päť sýrskych zdrojov.

Sily Ruskej federácie na letisku fungovali od roku 2019, avšak v omnoho menšom rozsahu ako na svojej hlavnej leteckej základni Humajmím a námornom zariadení na pobreží Stredozemného mora, ktoré si Moskva ponecháva.

Podľa zdrojov sa začal postupný odsun minulý týždeň, pričom časť ruských jednotiek sa presúva na západ Sýrie a iné sa vracajú do Ruska. Ruské vozidlá a ťažkú techniku previezli do Humajmímu.

Hoci sa ruské ministerstvo obrany k situácii nevyjadrilo, denník Kommersant naznačil, že Damask zvažuje vyzvať Moskvu na opustenie základne po vytlačení kurdských síl, pretože „tam (Rusi) nemajú čo robiť“.

Novinár Reuters na letisku al-Kámišlí aj v pondelok spozoroval ruské vlajky a dve lietadlá s ruským označením.

Prezident Šara minulý rok prisľúbil, že bude rešpektovať predchádzajúce dohody s Moskvou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Začala sa výstavba najdlhšieho chýbajúceho úseku D3 pri Žiline

Na Kysuciach sa v pondelok symbolicky začala výstavba najdlhšieho z troch chýbajúcich úsekov diaľnice D3 – medzi žilinskou mestskou časťou Brodno a Kysuckým Novým Mestom. Úsek bude mať dĺžku 11,2 kilometra a podľa zmluvy majú práce trvať 1 307 dní.

Na slávnostnom akte sa zúčastnili premiér Robert Fico (Smer) a minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru). Podľa Fica je tento projekt kľúčový nielen pre región, ale aj pre celé Slovensko a Európu, keďže zabezpečuje dôležité severojužné spojenie.

Najvýhodnejšiu ponuku vo verejnom obstarávaní predložilo združenie firiem Váhostav, Metrostav DS a Duna Aszfalt, ktoré úsek postavia za necelých 399 miliónov eur bez DPH. Rovnaké združenie stavia aj úsek Oščadnica – Čadca, ktorého výstavba sa začala koncom minulého roka.

Výstavba je financovaná z 85 percent z eurofondov a zvyšok pochádza zo štátneho rozpočtu.

Ráž zdôraznil, že ide o najdlhší a najdrahší úsek D3, no zároveň o projekt s najväčšou úsporou – oproti pôvodne plánovanej cene sa podarilo ušetriť 110 miliónov eur. Po dokončení všetkých troch úsekov sa diaľničná sieť na Kysuciach rozšíri o 26 kilometrov.

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček pritom zdôraznil, že prvé práce sa rozbehli súbežne na všetkých troch chýbajúcich úsekoch D3.

(tasr, max)

Minúta  |  

Západná Európa stavuje na vietor, cieľom je nezávislosť od plynu

Británia, Nemecko, Dánsko a ďalšie európske krajiny podpísali na samite v Hamburgu pakt o čistej energii, v ktorom sa zaviazali zabezpečiť kapacitu pobrežnej veternej energie na úrovni 100 gigawattov. Ide o súčasť dlhodobého cieľa krajín Severného mora dosiahnuť 300 gigawattov do roku 2050.

Záväzok je aj reakciou na ruskú inváziu na Ukrajinu a snahou znížiť energetickú závislosť od ruského plynu. Cieľom je posilniť energetickú bezpečnosť a strategickú suverenitu Európy.

Zúčastnené krajiny budú spoločne plánovať v tejto oblasti projekty aj budovať infraštruktúru. Veterná energia už teraz tvorí 19 percent spotreby elektriny v Únii. Lobistická skupina Wind Europe vyčíslila, že nové projekty by mohli vytvoriť 91-tisíc pracovných miest a priniesť ekonomickú aktivitu v hodnote jedného bilióna eur.

Nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová predstavila balík opatrení na oživenie záujmu o veterné tendre vrátane mechanizmu zmlúv o rozdiele, ktorý zabezpečí investorom stabilitu výnosov.

Británia plánuje aj dodatočné bilaterálne dohody na urýchlenie výstavby. Začiatkom roka uzavrela rekordnú aukciu na 8,4 gigawattu pobrežnej veternej energie. Dohoda prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump kritizuje prechod na zelenú energiu ako finančne nevýhodný.

(reuters, max)

Minúta  |  

PS: Slovensko je rajom pre daňových podvodníkov

Slovensko je podľa Progresívneho Slovenska (PS) rajom pre daňových podvodníkov najmä v oblasti DPH. Štefan Kišš vyčíslil, že len na DPH sa stráca okolo 400 miliónov eur ročne, pričom celkový daňový výpadok môže dosiahnuť až 1,8 miliardy eur.

PS tvrdí, že vláda síce predstavila opatrenia na zlepšenie výberu daní, ale konkrétne kroky zatiaľ chýbajú. Preto poslanci vyzývajú vládu uznesením, aby predložila stratégiu na zvýšenie efektivity výberu daní.

Beáta Jurík poukázala na vysokú mieru podvodov v oblasti dotácií z EÚ. Európska prokuratúra (EPPO) podľa nej rieši viac ako 120 prípadov, pričom len škoda týkajúca sa plánu obnovy sa odhaduje na takmer 300 miliónov eur.

EPPO zistila, že viac ako tretina všetkých vyšetrovaných DPH prípadov má väzbu na Slovensko, konkrétne viac ako 4 700 podozrivých firiem v 172 prebiehajúcich vyšetrovaných prípadoch. V ôsmich prípadoch škoda presahuje pol miliardy eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Britské úrady pokutovali Škótsku banku pre ruské transakcie

Britský vládny orgán v pondelok oznámil, že udelil pokutu Škótskej banke (Bank of Scotland), ktorá je súčasťou bankovej skupiny Lloyds Banking Group, vo výške viac ako 180-tisíc eur za porušenie režimu finančných sankcií voči Rusku.

Úrad pre implementáciu finančných sankcií konkretizoval, že banka vo februári 2023 spracovala 24 platieb v celkovej výške takmer 89-tisíc eur na osobný bežný účet a z neho. Tento účet viedla osoba označená Spojeným kráľovstvom ako sankcionovaná.

OFSI – agentúra ministerstva financií, ktorá presadzuje vládne sankcie – dospela k záveru, že banka porušila zákaz obchodovania so sankcionovanou osobou a sprístupňovania finančných prostriedkov tejto osobe.

Dozorný orgán spresnil, že skupina Lloyds dobrovoľne nahlásila platby v mene dotknutej banky v marci 2023 a že konečná výška pokuty sa vďaka dobrovoľnému zverejneniu znížila na polovicu.

V reakcii na pokutu hovorca spoločnosti Lloyds poznamenal, že spoločnosť „konala rýchlo a transparentne a proaktívne postúpila túto jednorazovú, izolovanú záležitosť úradu OFSI“.

„Ďalej sme posilnili naše kontroly, aby sme zabezpečili, že budeme naďalej spĺňať najvyššie štandardy riadenia rizík a správy,“ dodal.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.