Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Termín vstupu Ukrajiny do EÚ je podľa Zelenského rok 2027

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o rozhovore s rakúskym spolkovým kancelárom Christianom Stockerom, v ktorom diskutovali o kritickej energetickej situácii na Ukrajine. Zelenskyj upozornil, že Rusko denne útočí na energetickú infraštruktúru s cieľom pripraviť Ukrajincov o elektrinu a teplo.

Vyjadril vďaku Rakúsku za nedávne rozhodnutie vyčleniť finančné prostriedky na podporu ukrajinského energetického sektora a ocenil záujem o ďalšie formy spolupráce.

Kancelára tiež oboznámil s podrobnosťami o trojstranných stretnutiach delegácií Ukrajiny, USA a Ruska, ktoré sa uskutočnili minulý týždeň v Spojených arabských emirátoch. Témami rokovaní boli predovšetkým vojenské otázky a bezpečnostné záruky.

V tejto súvislosti zdôraznil, že vstup Ukrajiny do Európskej únie predstavuje kľúčovú bezpečnostnú záruku nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celý kontinent. Podľa Zelenského Ukrajina výrazne prispieva k bezpečnostnej, technologickej a ekonomickej sile Európy. Očakáva preto podporu partnerov pre plánovaný vstup do EÚ do roku 2027.

Na záver prezident pozval kancelára Stockera na návštevu Ukrajiny, aby mohli pokračovať v osobnom dialógu.

(max)

Minúta  |  

Babiš vyzýva Pavla a Macinku na rokovanie, chce ukončiť spor o Turka

Český premiér Andrej Babiš vyzval prezidenta Petra Pavla a ministra zahraničia Petra Macinku na spoločné rokovanie v súvislosti s ich sporom, ktorý označil za nevhodný.

Reagoval tak na obvinenie Pavla, že sa ho Macinka pokúsil vydierať v súvislosti s odmietnutím vymenovať Filipa Turka za ministra životného prostredia. Turek je čestným predsedom strany Motoristé sobě.

Podľa Pavla sa Macinka vyhrážal prostredníctvom textových správ adresovaných prezidentovmu poradcovi. Macinka v nich údajne napísal, že ak prezident nepristúpi na rokovanie, dôsledky ho prekvapia.

Babiš však tieto slová nevníma ako vydieranie, len ako nešťastnú formuláciu. Snaží sa spor upokojiť a apeluje na dialóg, nie na mediálne odkazy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Európska komisia bude brániť zákaz dovozu ruského plynu

Európska komisia je pripravená brániť zákaz dovozu ruského plynu v rámci plánu REPowerEU napriek tomu, že Slovensko a Maďarsko podali žaloby na Súdny dvor EÚ.

Hovorkyne komisie Paula Pinhová a Anna-Kaisa Itkonenová zdôraznili, že legislatíva má silný právny základ a podporu väčšiny členských štátov. Slovenský premiér Robert Fico označil nariadenie za porušenie princípov subsidiarity a proporcionality a avizoval, že SR bude žiadať jeho zrušenie.

Podobne koná aj Maďarsko, s ktorým Slovensko koordinuje právne argumenty. Fico zároveň tvrdí, že ide o ideologické rozhodnutie, ktoré môže viesť k energetickej samovražde EÚ.

Obáva sa, že pri prípadnom výpadku dodávok veľké krajiny nebudú brať ohľad na potreby menších štátov, ako je Slovensko.

Nariadenie zakazuje dovoz ruského plynu cez plynovody od novembra budúceho roka. Fico však dúfa, že do toho času sa vojna na Ukrajine skončí a Brusel svoje rozhodnutie prehodnotí.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Španielsko chce zlegalizovať pobyt pol miliónu migrantov

Španielska vláda predstavila návrh dekrétu, ktorý umožní legalizáciu približne 500-tisíc nelegálnych migrantov. Tí, ktorí žili v krajine aspoň päť mesiacov do konca roka 2025 a nemajú trestný záznam, alebo požiadali o azyl, získajú povolenie na pobyt na jeden rok (deti na päť rokov) s možnosťou obnovy.

Po desiatich rokoch sa migranti môžu stať občanmi, alebo ešte skôr, ak pochádzajú z krajín Latinskej Ameriky alebo sú utečencami.

Ministerka pre migráciu Elma Saizová podotkla, že opatrenie podporí hospodársky rast a sociálnu súdržnosť. Otvorenosť voči migrácii podľa ekonómov prispela k zníženiu nezamestnanosti a oživeniu sektorov ako pohostinstvo alebo starostlivosť.

Podľa think-tanku Funcas je v Španielsku bez dokladov približne 840-tisíc migrantov, čo je prudký nárast oproti minulosti.

Návrh nadväzuje na občiansku iniciatívu, ktorú podporilo 700-tisíc ľudí a viac ako 900 ľudskoprávnych a cirkevných skupín. Parlament však riešenie blokoval. Dekrét môže kabinet prijať bez jeho súhlasu. Opozícia deklarovala, že v prípade volebného víťazstva túto migračnú politiku zruší.

(reuters, max)

Minúta  |  

Gašpar predložil pozmeňujúci návrh k rokovaciemu poriadku

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) predložil pozmeňujúci návrh k rokovaciemu poriadku, ktorý obmedzuje rozpravu a sprísňuje pravidlá pre poslancov. Stoja za ním koaliční poslanci.

Rozprava o jednom bode má trvať najviac 37,5 hodiny, minimálne 12,5 hodiny. Čas sa rozdelí medzi kluby a nezaradených poslancov. Poslanec sa môže prihlásiť aj po vyčerpaní času svojho klubu.

Návrh tiež počíta s úpravou rečníckeho času: navrhovateľ a spravodajca by mali mať na úvod a záver po desať minút, v rozprave maximálne 40 minút. Rovnaký limit sa vzťahuje aj na ďalšie osoby, ktorým parlament umožní vystúpiť.

Návrh definuje aj nežiaduce správanie a zavádza prísnejšiu sankciu – namiesto jedného neospravedlneného dňa príde poslanec o celý mesačný plat vrátane paušálnych náhrad a príplatkov.

Pozmeňujúci návrh tiež počíta so zákazom vnášať, používať a vyhotovovať transparenty v sále. Navrhuje aj diskrétnu zónu okolo rečníckeho pultu a vedenia parlamentu.

Ak navrhovateľ nie je prítomný bez ospravedlnenia, jeho bod sa má prerokovať až po šiestich mesiacoch. Zrušiť by sa mala podľa Gašpara aj povinnosť čítať pozmeňujúce návrhy v pléne. Do zákona o rokovacom poriadku sa má doplniť tiež povinnosť primeraného formálneho oblečenia poslancov, pričom podrobnejšie túto povinnosť upraví etický kódex.

(tasr, max)

Minúta  |  

Šéf RRZ: Verejné financie sa od volieb zlepšili, no mohli by sa viac

Konsolidačný balíček na rok 2026 je protirastový a znižuje konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, upozornil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth na konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Poukázal na to, že časť opatrení je dočasná a niektoré výdavky sa zvýšili, čo znižuje pozitívny vplyv balíčka na verejné financie.

„Trvalý pozitívny efekt tohto balíčka, hoci bol veľmi veľký, je len 0,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo nie je pozitívne,“ uviedol Tóth. Zároveň pripomenul, že od volieb sa vďaka trom balíčkom zlepšili verejné financie o 1,8 percenta HDP, no mohlo to byť aj dvojnásobne viac bez zvýšenia výdavkov.

Najväčší trvalý vplyv mal podľa Tótha balíček z predchádzajúceho roka. Ten aktuálny však prispieva k zlepšeniu rozpočtovej situácie len málo: „Máme za sebou asi tak 40 percent konsolidačnej cesty, ktorá je potrebná na to, aby sme vôbec stabilizovali dlh, teda dosiahli deficit okolo 2,4 percenta HDP.“

RRZ aj Národná banka Slovenska predpokladajú, že rast HDP Slovenska zostane aj tento rok pod jedným percentom. Tóth varoval, že takéto tempo nie je dostatočné a Slovensko by malo smerovať k rastu približne troch percent a viac.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.