Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska komisia bude brániť zákaz dovozu ruského plynu

Európska komisia je pripravená brániť zákaz dovozu ruského plynu v rámci plánu REPowerEU napriek tomu, že Slovensko a Maďarsko podali žaloby na Súdny dvor EÚ.

Hovorkyne komisie Paula Pinhová a Anna-Kaisa Itkonenová zdôraznili, že legislatíva má silný právny základ a podporu väčšiny členských štátov. Slovenský premiér Robert Fico označil nariadenie za porušenie princípov subsidiarity a proporcionality a avizoval, že SR bude žiadať jeho zrušenie.

Podobne koná aj Maďarsko, s ktorým Slovensko koordinuje právne argumenty. Fico zároveň tvrdí, že ide o ideologické rozhodnutie, ktoré môže viesť k energetickej samovražde EÚ.

Obáva sa, že pri prípadnom výpadku dodávok veľké krajiny nebudú brať ohľad na potreby menších štátov, ako je Slovensko.

Nariadenie zakazuje dovoz ruského plynu cez plynovody od novembra budúceho roka. Fico však dúfa, že do toho času sa vojna na Ukrajine skončí a Brusel svoje rozhodnutie prehodnotí.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Španielsko chce zlegalizovať pobyt pol miliónu migrantov

Španielska vláda predstavila návrh dekrétu, ktorý umožní legalizáciu približne 500-tisíc nelegálnych migrantov. Tí, ktorí žili v krajine aspoň päť mesiacov do konca roka 2025 a nemajú trestný záznam, alebo požiadali o azyl, získajú povolenie na pobyt na jeden rok (deti na päť rokov) s možnosťou obnovy.

Po desiatich rokoch sa migranti môžu stať občanmi, alebo ešte skôr, ak pochádzajú z krajín Latinskej Ameriky alebo sú utečencami.

Ministerka pre migráciu Elma Saizová podotkla, že opatrenie podporí hospodársky rast a sociálnu súdržnosť. Otvorenosť voči migrácii podľa ekonómov prispela k zníženiu nezamestnanosti a oživeniu sektorov ako pohostinstvo alebo starostlivosť.

Podľa think-tanku Funcas je v Španielsku bez dokladov približne 840-tisíc migrantov, čo je prudký nárast oproti minulosti.

Návrh nadväzuje na občiansku iniciatívu, ktorú podporilo 700-tisíc ľudí a viac ako 900 ľudskoprávnych a cirkevných skupín. Parlament však riešenie blokoval. Dekrét môže kabinet prijať bez jeho súhlasu. Opozícia deklarovala, že v prípade volebného víťazstva túto migračnú politiku zruší.

(reuters, max)

Minúta  |  

Gašpar predložil pozmeňujúci návrh k rokovaciemu poriadku

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) predložil pozmeňujúci návrh k rokovaciemu poriadku, ktorý obmedzuje rozpravu a sprísňuje pravidlá pre poslancov. Stoja za ním koaliční poslanci.

Rozprava o jednom bode má trvať najviac 37,5 hodiny, minimálne 12,5 hodiny. Čas sa rozdelí medzi kluby a nezaradených poslancov. Poslanec sa môže prihlásiť aj po vyčerpaní času svojho klubu.

Návrh tiež počíta s úpravou rečníckeho času: navrhovateľ a spravodajca by mali mať na úvod a záver po desať minút, v rozprave maximálne 40 minút. Rovnaký limit sa vzťahuje aj na ďalšie osoby, ktorým parlament umožní vystúpiť.

Návrh definuje aj nežiaduce správanie a zavádza prísnejšiu sankciu – namiesto jedného neospravedlneného dňa príde poslanec o celý mesačný plat vrátane paušálnych náhrad a príplatkov.

Pozmeňujúci návrh tiež počíta so zákazom vnášať, používať a vyhotovovať transparenty v sále. Navrhuje aj diskrétnu zónu okolo rečníckeho pultu a vedenia parlamentu.

Ak navrhovateľ nie je prítomný bez ospravedlnenia, jeho bod sa má prerokovať až po šiestich mesiacoch. Zrušiť by sa mala podľa Gašpara aj povinnosť čítať pozmeňujúce návrhy v pléne. Do zákona o rokovacom poriadku sa má doplniť tiež povinnosť primeraného formálneho oblečenia poslancov, pričom podrobnejšie túto povinnosť upraví etický kódex.

(tasr, max)

Minúta  |  

Šéf RRZ: Verejné financie sa od volieb zlepšili, no mohli by sa viac

Konsolidačný balíček na rok 2026 je protirastový a znižuje konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, upozornil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth na konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Poukázal na to, že časť opatrení je dočasná a niektoré výdavky sa zvýšili, čo znižuje pozitívny vplyv balíčka na verejné financie.

„Trvalý pozitívny efekt tohto balíčka, hoci bol veľmi veľký, je len 0,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo nie je pozitívne,“ uviedol Tóth. Zároveň pripomenul, že od volieb sa vďaka trom balíčkom zlepšili verejné financie o 1,8 percenta HDP, no mohlo to byť aj dvojnásobne viac bez zvýšenia výdavkov.

Najväčší trvalý vplyv mal podľa Tótha balíček z predchádzajúceho roka. Ten aktuálny však prispieva k zlepšeniu rozpočtovej situácie len málo: „Máme za sebou asi tak 40 percent konsolidačnej cesty, ktorá je potrebná na to, aby sme vôbec stabilizovali dlh, teda dosiahli deficit okolo 2,4 percenta HDP.“

RRZ aj Národná banka Slovenska predpokladajú, že rast HDP Slovenska zostane aj tento rok pod jedným percentom. Tóth varoval, že takéto tempo nie je dostatočné a Slovensko by malo smerovať k rastu približne troch percent a viac.

(tasr, max)

Minúta  |  

Imigrační a colní agenti USA majú dozerať na ZOH v Taliansku

Príslušníci americkej imigračnej a colnej správy (ICE) sa zúčastnia na ochrane amerických delegácií počas zimných olympijských hier 2026 v Taliansku. Podľa zdroja z amerického veľvyslanectva budú agenti oddelenia ICE, zameraní na vyšetrovanie cezhraničnej kriminality (HSI), podporovať bezpečnostnú službu amerického ministerstva zahraničných vecí.

Ich činnosť sa má zamerať na riziká spojené s nadnárodným zločinom, nie na presadzovanie imigračných predpisov. Agenti z HSI sa v minulosti zúčastnili na veľkých športových podujatiach doma aj v zahraničí vrátane olympijských hier v Paríži.

Zapojenie však vyvolalo v Taliansku kritiku. Líder strany Noi Moderati Maurizio Lupi označil ich účasť za „hlúposť“, starosta Milána Giuseppe Sala vyhlásil, že ICE „nie sú vítaní“, a centristická strana Italia Viva navrhla zákaz ich vstupu.

ICE čelí kritike po smrti dvoch Američanov, ktorých v januári zastrelili imigrační agenti v Minnesote. Taliansky odborový zväz USB ohlásil protest „ICE OUT“ v deň otvorenia hier.

USA zdôraznili, že všetky bezpečnostné operácie budú pod talianskou kontrolou a že cieľom je podpora partnerstva pri ochrane pred nadnárodným organizovaným zločinom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Paríž a Berlín chcú odolnejšiu EÚ a fórum najlepších ekonomík

Ministri financií Nemecka a Francúzska chcú posilniť konkurencieschopnosť v rámci EÚ zavedením nového formátu šiestich popredných ekonomík bloku, vyplýva to z listu nemeckého ministra, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters.

Ekonomiky Únie sa snažia znížiť svoju závislosť od dovozu kritických surovín z krajín vrátane Číny a riešiť obavy, že obchodné clá a fragmentácia globálnych trhov by mohli ohroziť rast a investície.

„Aby Európa prežila v čoraz nepredvídateľnejšej geopolitickej situácii, musí sa stať silnejšou a odolnejšou,“ napísal nemecký minister Lars Klingbeil svojim kolegom a dodal, že pokračovanie ako doteraz neprichádza do úvahy.

On a francúzsky minister financií pozvali v stredu na videokonferenciu partnerov z Poľska, Španielska, Talianska a Holandska, aby otvorili nové diskusné fórum. Cieľom je objasniť, ako možno európske opatrenia urýchliť a urobiť ambicióznejšími, napísal minister Klingbeil.

Medzi konkrétne ciele patrí vytvorenie lepších finančných podmienok pre nové, rýchlo rastúce firmy, posilnenie eura ako bezpečného prístavu, lepšia koordinácia európskych výdavkov na obranu a zvýšenie odolnosti dodávateľských reťazcov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.