Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Väčšina Rusov považuje USA za konkurentov, nie nepriateľov

Prieskum Centra Levada ukázal, že mnohí Rusi vnímajú svoju krajinu ako obeť obklopenú nepriateľskými mocnosťami. Výsledky predstavil v Berlíne ruský sociológ Lev Gudkov. Zistenia sú podľa neho dôsledkom dlhodobej protizápadnej propagandy.

Centrum Levada je v Rusku označené za zahraničného agenta. Prieskum realizovalo na objednávku nemeckej Nadácie Andreja Sacharova po takmer štyroch rokoch vojny na Ukrajine.

Gudkov pripomenul, že od rozpadu Sovietskeho zväzu zažilo Rusko len šesť rokov bez vojny, čo vedie k „militarizácii vedomia“. Z viac než 1 600 opýtaných označilo Poľsko a Litvu za nepriateľov 62 percent respondentov, Britániu 57 percent, Nemecko 50 percent a Švédsko 40 percent. O Spojených štátoch pritom v 53 percentách prípadov hovorili ako o konkurentovi, nie ako o nepriateľovi.

Ako priateľské krajiny Rusi najčastejšie uvádzajú Bielorusko, Čínu, Kazachstan, Indiu a Severnú Kóreu. Obraz USA sa zhoršil počas vlády Joea Bidena a zlepšil sa s nástupom Donalda Trumpa, poukázal Gudkov. Napriek únave z vojny nie sú podľa neho Rusi ochotní k ústupkom, veria v kapituláciu Ukrajiny.

V Rusku sa vojna všeobecne vníma ako Západom vnútená. Podiel Rusov, ktorí odmietajú predstavu, že ich krajina bola niekedy agresorom, vzrástol z 36 percent v roku 1998 na 65 percent v roku 2024.

(tasr, max)

  |  

Putin je pripravený stretnúť sa so Zelenským

Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov v stredu vyhlásil, že akékoľvek budúce stretnutie medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským bude musieť byť dobre pripravené a zamerané na výsledky.

Ušakov v rozhovore pre štátnu televíziu povedal, že Moskva nikdy nevylúčila takéto stretnutie a že ak bude Zelenskyj pripravený, môže prísť do Moskvy. Jeho osobnú bezpečnosť mu zaručujú.

Nie je to prvýkrát, čo Rusko navrhuje stretnutie oboch lídrov v Moskve, čo Zelenskyj minulý rok odmietol a navrhol, aby Putin namiesto toho prišiel do Kyjeva.

Nemenovaný americký predstaviteľ v sobotu pre agentúru Axios povedal, že obaja prezidenti sú „veľmi blízko“ k dohodnutiu stretnutia po tom, čo Washington minulý týždeň sprostredkoval mierové rozhovory v Abú Zabí.

(reuters, max)

  |  

OSN namieta tresty pre študentov za propalestínske akcie

Experti OSN na ľudské práva protestovali proti odsúdeniu skupiny študentov vo Švajčiarsku za účasť na propalestínskych protestoch na univerzite ETH Zurich počas vojny v Gaze v máji 2024. Študenti namietali proti partnerstvám školy s izraelskými univerzitami.

OSN vyzvala, aby pokojný študentský aktivizmus nebol kriminalizovaný. „Pokojný študentský aktivizmus na akademickej pôde aj mimo nej je súčasťou študentských práv na slobodu prejavu a pokojného zhromažďovania,“ uviedli experti OSN a dodali, že vo veci napísali list švajčiarskej vláde a univerzite.

ETH Zurich reagovala, že zo 40 nahlásených osôb 11 navštevovalo školu. Protesty podľa univerzity neboli pokojné a demonštrantov museli zodpovední opakovane upozorniť na následky, ak by dobrovoľne neodišli.

Päť študentov napokon odsúdili za neoprávnený vstup a dostali podmienečné pokuty do výšky takmer tritisíc eur, právne poplatky vo výške viac ako dvetisíc eur a záznam v registri trestov, čo môže ovplyvniť ich budúce zamestnanie.

Desať ďalších čaká na rozsudok po odvolaní, dvoch oslobodili.

(reuters, max)

  |  

Česko zvoľnilo pravidlá pre pohyb ruských diplomatov

Česká republika zvolila miernejšie pravidlá pre pohyb ruských diplomatov, ako pôvodne navrhovala predchádzajúca vláda. Namiesto povinnosti získať súhlas ministerstva zahraničných vecí bude ruským diplomatom akreditovaným v inom štáte EÚ stačiť cestu do Česka iba oznámiť.

Ako zistil server Seznam Zprávy, rozhodnutie prijal súčasný minister zahraničných vecí Petr Macinka. Jeho predchodca Jan Lipavský sa roky snažil presadiť v rámci Únie prísnejšie pravidlá, ktoré by obmedzili pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore.

Tieto opatrenia sa stali súčasťou 19. sankčného balíka EÚ prijatého v októbri minulého roka a vstúpili do platnosti 25. januára 2026.

Súčasné pravidlá v Česku zahŕňajú len notifikáciu plánovaného vstupu diplomatov, nie povinné schválenie. Vyhodnotenie tejto praxe môže viesť k budúcim zmenám.

Lipavský kritizuje rozhodnutie Macinku ako zbytočný ústupok Rusku a pripomína, že tajné služby opakovane varovali pred rizikom, že ruskí špióni sa môžu dostať do krajiny pod diplomatickým krytím. Tento krok označil za dôkaz dezorientácie vlády Andreja Babiša, ktorá podľa neho nereaguje dostatočne na bezpečnostné hrozby.

(tasr, max)

  |  

Pápež vyzval na svet bez antisemitizmu a prenasledovania

Pápež Lev XIV. v stredu vyzval na ukončenie antisemitizmu na celom svete a pri príležitosti každoročnej spomienky na holokaust sa modlil za svet bez predsudkov a rasizmu.

„Pri tejto každoročnej príležitosti bolestnej spomienky prosím Všemohúceho o dar sveta bez antisemitizmu a bez predsudkov, útlaku či prenasledovania akejkoľvek ľudskej bytosti,“ vyslovil.

Prvý americký pápež apeloval na svetových lídrov, „aby vždy zostali ostražití, aby hrôza genocídy už nikdy neovplyvnila žiadny národ“.

Nadviazal tak na utorkový Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý zaviedla Organizácia Spojených národov. Vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a judaizmom sa v posledných desaťročiach zlepšili po storočiach nepriateľstva.

Lev, podobne ako jeho predchodca pápež František, od svojho nástupu do úradu v máji minulého roka odsúdil antisemitizmus niekoľkokrát.

(reuters, max)

  |  

Kaliňák: Záujem o NOS rastie, potrebujeme legislatívne zmeny

Zvýšený záujem o výcvik v Národných obranných silách (NOS) a o vstup do Žandárskeho zboru si vyžaduje legislatívne zmeny, priznal minister obrany Robert Kaliňák (Smer) po rokovaní vlády. Plánuje ich presadiť prílepkom k návrhu zákona o obchodnom registri z dielne ministerstva spravodlivosti.

Kaliňák povedal, že ide nad rámec štandardného legislatívneho procesu, no chce o výnimke hovoriť s poslancami Národnej rady SR. Ak by sa zmeny schvaľovali štandardne, boli by podľa neho účinné až v septembri, pričom aktuálne možno okamžite reagovať na vysoký záujem.

„Potrebujeme napríklad získať viac inštruktorov z radu bývalých vojakov, takisto evidujeme zvýšený záujem o vstup do Žandárskeho zboru z radu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže i z ozbrojených zložiek finančnej správy či mestskej polície,“ uviedol Kaliňák.

V prípade záujemcov o výcvik v NOS hovoril Kaliňák o 10-tisíc zaregistrovaných. „Z nich už máme 2 500 spracovaných, pripravených na výcviky, ktoré sa začínajú od februára,“ dodal.

(tasr, max)