Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na čelo anglikánskej arcidiecézy sa prvýkrát postavila žena

Dame Sarah Mullallyová sa stala historicky prvou ženou na čele Anglikánskej cirkvi ako 106. arcibiskupka z Canterbury. V rozhovore pre BBC uviedla, že chce aktívne upozorňovať na mizogýniu, kdekoľvek ju zaregistruje.

Podľa nej je dôležité o nej hovoriť najmä kvôli tým, ktorí nemajú rovnaký vplyv či hlas. Po tom, ako ju počas slávnostného obradu v Katedrále sv. Pavla v Londýne potvrdili vo funkcii, vyjadrila vďaku za podporu, ktorú dostáva od verejnosti.

Mullallyová predtým pôsobila ako hlavná ošetrovateľka Anglicka a od roku 2018 zastávala post biskupky Londýna. Vníma aj váhu svojej novej funkcie, ktorá prichádza po rezignácii Justina Welbyho, obviňovaného z nedostatočného riešenia prípadov zneužívania.

Čerstvá arcibiskupka zdôraznila, že je správne, ak bude aj jej vlastné pôsobenie v oblasti ochrany zraniteľných pod väčším dohľadom.

(mja)

Minúta  |  

Deficit prekročí podľa RRZ cieľ vlády o viac ako 400 miliónov eur

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaduje, že deficit verejných financií v roku 2026 dosiahne 4,4 percenta HDP, čo je o 0,3 percenta HDP (407 miliónov eur) viac než vládny cieľ.

Hlavnou príčinou je výpadok daňových a odvodových príjmov v hodnote 588 miliónov eur, spôsobený nižším rastom miezd, spotreby a firemných ziskov v dôsledku zhoršeného makroekonomického vývoja.

Zvýšený deficit ovplyvní aj hospodárenie samospráv, ktoré by mali minúť o 271 miliónov eur viac, a to najmä pre vyššie výdavky v roku komunálnych volieb. Rozpočtová rada očakáva len čiastočné naplnenie úsporných opatrení v zdravotníctve, čo predstavuje riziko nárastu výdavkov o 262 miliónov eur.

„Negatívne vplyvy sú podľa RRZ čiastočne vyvážené pozitívnymi odchýlkami. V štátnom rozpočte sú rozpočtované prevádzkové výdavky na rámec úrovne odhadovej RRZ vo výške 324 miliónov eur, ktoré môžu byť použité na krytie rizík v iných oblastiach,“ píšu na sociálnej sieti.

RRZ očakáva aj vyššie nedaňové príjmy, najmä dividendy zo Slovenských elektrární (+257 miliónov eur), a úspory 210 miliónov eur vďaka vyššiemu využitiu eurofondov na kapitálové výdavky.

(max)

Minúta  |  

Sikorski vyzval Muska, aby vypol Starlink Rusom, ten reagoval vulgárne

Elon Musk nazval poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského „slintavým imbecilom“ po tom, ako minister zdieľal správu Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) o používaní satelitov Starlink ruskými dronmi na útoky na Ukrajinu.

Sikorski vyzval Muska, aby zabránil zneužívaniu jeho technológie, varujúc, že zarábanie na vojnových zločinoch môže poškodiť jeho značku. Píše Kyiv Post.

ISW uviedol, že ruské drony vybavené Starlinkom môžu útočiť na väčšinu Ukrajiny a dokonca zasiahnuť časti susedných krajín. Musk reagoval tvrdo: „Môj systém Starlink je chrbticou ukrajinskej armády. Celá ich frontová línia by sa zrútila, keby som ho vypol.“

Sikorski pripomenul, že Poľsko platí 50 miliónov dolárov ročne za službu Starlink pre Ukrajinu, a varoval, že ak bude SpaceX nespoľahlivý, Poľsko zváži alternatívy. Musk odpovedal, že Poľsko platí len zlomok nákladov a nič nemôže Starlink nahradiť.

Americký minister Marco Rubio obvinil Sikorského z dezinformácií a vyhlásil, že bez Starlinku by Ukrajina už prehrala. Starlink je od roku 2022 kľúčový pre ukrajinskú vojenskú komunikáciu.

(max)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Rusov považuje USA za konkurentov, nie nepriateľov

Prieskum Centra Levada ukázal, že mnohí Rusi vnímajú svoju krajinu ako obeť obklopenú nepriateľskými mocnosťami. Výsledky predstavil v Berlíne ruský sociológ Lev Gudkov. Zistenia sú podľa neho dôsledkom dlhodobej protizápadnej propagandy.

Centrum Levada je v Rusku označené za zahraničného agenta. Prieskum realizovalo na objednávku nemeckej Nadácie Andreja Sacharova po takmer štyroch rokoch vojny na Ukrajine.

Gudkov pripomenul, že od rozpadu Sovietskeho zväzu zažilo Rusko len šesť rokov bez vojny, čo vedie k „militarizácii vedomia“. Z viac než 1 600 opýtaných označilo Poľsko a Litvu za nepriateľov 62 percent respondentov, Britániu 57 percent, Nemecko 50 percent a Švédsko 40 percent. O Spojených štátoch pritom v 53 percentách prípadov hovorili ako o konkurentovi, nie ako o nepriateľovi.

Ako priateľské krajiny Rusi najčastejšie uvádzajú Bielorusko, Čínu, Kazachstan, Indiu a Severnú Kóreu. Obraz USA sa zhoršil počas vlády Joea Bidena a zlepšil sa s nástupom Donalda Trumpa, poukázal Gudkov. Napriek únave z vojny nie sú podľa neho Rusi ochotní k ústupkom, veria v kapituláciu Ukrajiny.

V Rusku sa vojna všeobecne vníma ako Západom vnútená. Podiel Rusov, ktorí odmietajú predstavu, že ich krajina bola niekedy agresorom, vzrástol z 36 percent v roku 1998 na 65 percent v roku 2024.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin je pripravený stretnúť sa so Zelenským

Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov v stredu vyhlásil, že akékoľvek budúce stretnutie medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským bude musieť byť dobre pripravené a zamerané na výsledky.

Ušakov v rozhovore pre štátnu televíziu povedal, že Moskva nikdy nevylúčila takéto stretnutie a že ak bude Zelenskyj pripravený, môže prísť do Moskvy. Jeho osobnú bezpečnosť mu zaručujú.

Nie je to prvýkrát, čo Rusko navrhuje stretnutie oboch lídrov v Moskve, čo Zelenskyj minulý rok odmietol a navrhol, aby Putin namiesto toho prišiel do Kyjeva.

Nemenovaný americký predstaviteľ v sobotu pre agentúru Axios povedal, že obaja prezidenti sú „veľmi blízko“ k dohodnutiu stretnutia po tom, čo Washington minulý týždeň sprostredkoval mierové rozhovory v Abú Zabí.

(reuters, max)

Minúta  |  

OSN namieta tresty pre študentov za propalestínske akcie

Experti OSN na ľudské práva protestovali proti odsúdeniu skupiny študentov vo Švajčiarsku za účasť na propalestínskych protestoch na univerzite ETH Zurich počas vojny v Gaze v máji 2024. Študenti namietali proti partnerstvám školy s izraelskými univerzitami.

OSN vyzvala, aby pokojný študentský aktivizmus nebol kriminalizovaný. „Pokojný študentský aktivizmus na akademickej pôde aj mimo nej je súčasťou študentských práv na slobodu prejavu a pokojného zhromažďovania,“ uviedli experti OSN a dodali, že vo veci napísali list švajčiarskej vláde a univerzite.

ETH Zurich reagovala, že zo 40 nahlásených osôb 11 navštevovalo školu. Protesty podľa univerzity neboli pokojné a demonštrantov museli zodpovední opakovane upozorniť na následky, ak by dobrovoľne neodišli.

Päť študentov napokon odsúdili za neoprávnený vstup a dostali podmienečné pokuty do výšky takmer tritisíc eur, právne poplatky vo výške viac ako dvetisíc eur a záznam v registri trestov, čo môže ovplyvniť ich budúce zamestnanie.

Desať ďalších čaká na rozsudok po odvolaní, dvoch oslobodili.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.