Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Weber navrhuje zlúčenie vrcholových postov EÚ, chce „prezidenta Európy“

Líder Európskej ľudovej strany Manfred Weber navrhol zlúčenie postov predsedu Európskej komisie a predsedu Európskej rady, aby EÚ mohla „hovoriť jedným hlasom“ na globálnej scéne, informuje portál Politico.

Podľa neho by to nevyžadovalo zmenu zmlúv, iba rozhodnutie poveriť jedného človeka obomi funkciami – ideálne po eurovoľbách v roku 2029. Súčasná fragmentácia kompetencií podľa Webera oslabuje pozíciu Únie, najmä v čase geopolitickej neistoty.

Zmienil aj návrh na prechod k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, čo však naráža na odpor krajín ako Maďarsko či Slovensko.

Ak by takáto zmena nebola možná, navrhuje osobitnú „zmluvu o suverenite“ pre štáty, ktoré chcú integráciu posilniť. Na otázku, či by sa sám uchádzal o budúci post „prezidenta Európy“, odpovedal vyhýbavo.

(mja)

Minúta  |  

Gašpar: Prekročil som rýchlosť, ak treba, prijmem trest

Šéf Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar komentoval okolnosti dopravnej nehody, ku ktorej došlo 30. augusta minulého roka v Nitre.

Podľa jeho slov prekročil povolenú rýchlosť len mierne – o štyri kilometre za hodinu –, za čo očakáva pokutu 50 eur. Gašpar zároveň tvrdí, že technickým vinníkom nehody bol vodič druhého vozidla. Pri incidente na Dobšinského ulici sa zrazili dve autá, pričom sa ľahko zranilo maloleté dieťa.

Alkohol u žiadneho z účastníkov zistený nebol. Polícia prípad uzavrela a výsledky postúpila na správne konanie, ktoré rozhodne o vine.

Gašpar vyhlásil, že je pripravený niesť následky, ak bude označený za vinníka. Nehodu označil za bežnú udalosť bez vážnych následkov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Na čelo anglikánskej arcidiecézy sa prvýkrát postavila žena

Dame Sarah Mullallyová sa stala historicky prvou ženou na čele Anglikánskej cirkvi ako 106. arcibiskupka z Canterbury. V rozhovore pre BBC uviedla, že chce aktívne upozorňovať na mizogýniu, kdekoľvek ju zaregistruje.

Podľa nej je dôležité o nej hovoriť najmä kvôli tým, ktorí nemajú rovnaký vplyv či hlas. Po tom, ako ju počas slávnostného obradu v Katedrále sv. Pavla v Londýne potvrdili vo funkcii, vyjadrila vďaku za podporu, ktorú dostáva od verejnosti.

Mullallyová predtým pôsobila ako hlavná ošetrovateľka Anglicka a od roku 2018 zastávala post biskupky Londýna. Vníma aj váhu svojej novej funkcie, ktorá prichádza po rezignácii Justina Welbyho, obviňovaného z nedostatočného riešenia prípadov zneužívania.

Čerstvá arcibiskupka zdôraznila, že je správne, ak bude aj jej vlastné pôsobenie v oblasti ochrany zraniteľných pod väčším dohľadom.

(mja)

Minúta  |  

Deficit prekročí podľa RRZ cieľ vlády o viac ako 400 miliónov eur

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaduje, že deficit verejných financií v roku 2026 dosiahne 4,4 percenta HDP, čo je o 0,3 percenta HDP (407 miliónov eur) viac než vládny cieľ.

Hlavnou príčinou je výpadok daňových a odvodových príjmov v hodnote 588 miliónov eur, spôsobený nižším rastom miezd, spotreby a firemných ziskov v dôsledku zhoršeného makroekonomického vývoja.

Zvýšený deficit ovplyvní aj hospodárenie samospráv, ktoré by mali minúť o 271 miliónov eur viac, a to najmä pre vyššie výdavky v roku komunálnych volieb. Rozpočtová rada očakáva len čiastočné naplnenie úsporných opatrení v zdravotníctve, čo predstavuje riziko nárastu výdavkov o 262 miliónov eur.

„Negatívne vplyvy sú podľa RRZ čiastočne vyvážené pozitívnymi odchýlkami. V štátnom rozpočte sú rozpočtované prevádzkové výdavky na rámec úrovne odhadovej RRZ vo výške 324 miliónov eur, ktoré môžu byť použité na krytie rizík v iných oblastiach,“ píšu na sociálnej sieti.

RRZ očakáva aj vyššie nedaňové príjmy, najmä dividendy zo Slovenských elektrární (+257 miliónov eur), a úspory 210 miliónov eur vďaka vyššiemu využitiu eurofondov na kapitálové výdavky.

(max)

Minúta  |  

Sikorski vyzval Muska, aby vypol Starlink Rusom, ten reagoval vulgárne

Elon Musk nazval poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského „slintavým imbecilom“ po tom, ako minister zdieľal správu Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) o používaní satelitov Starlink ruskými dronmi na útoky na Ukrajinu.

Sikorski vyzval Muska, aby zabránil zneužívaniu jeho technológie, varujúc, že zarábanie na vojnových zločinoch môže poškodiť jeho značku. Píše Kyiv Post.

ISW uviedol, že ruské drony vybavené Starlinkom môžu útočiť na väčšinu Ukrajiny a dokonca zasiahnuť časti susedných krajín. Musk reagoval tvrdo: „Môj systém Starlink je chrbticou ukrajinskej armády. Celá ich frontová línia by sa zrútila, keby som ho vypol.“

Sikorski pripomenul, že Poľsko platí 50 miliónov dolárov ročne za službu Starlink pre Ukrajinu, a varoval, že ak bude SpaceX nespoľahlivý, Poľsko zváži alternatívy. Musk odpovedal, že Poľsko platí len zlomok nákladov a nič nemôže Starlink nahradiť.

Americký minister Marco Rubio obvinil Sikorského z dezinformácií a vyhlásil, že bez Starlinku by Ukrajina už prehrala. Starlink je od roku 2022 kľúčový pre ukrajinskú vojenskú komunikáciu.

(max)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Rusov považuje USA za konkurentov, nie nepriateľov

Prieskum Centra Levada ukázal, že mnohí Rusi vnímajú svoju krajinu ako obeť obklopenú nepriateľskými mocnosťami. Výsledky predstavil v Berlíne ruský sociológ Lev Gudkov. Zistenia sú podľa neho dôsledkom dlhodobej protizápadnej propagandy.

Centrum Levada je v Rusku označené za zahraničného agenta. Prieskum realizovalo na objednávku nemeckej Nadácie Andreja Sacharova po takmer štyroch rokoch vojny na Ukrajine.

Gudkov pripomenul, že od rozpadu Sovietskeho zväzu zažilo Rusko len šesť rokov bez vojny, čo vedie k „militarizácii vedomia“. Z viac než 1 600 opýtaných označilo Poľsko a Litvu za nepriateľov 62 percent respondentov, Britániu 57 percent, Nemecko 50 percent a Švédsko 40 percent. O Spojených štátoch pritom v 53 percentách prípadov hovorili ako o konkurentovi, nie ako o nepriateľovi.

Ako priateľské krajiny Rusi najčastejšie uvádzajú Bielorusko, Čínu, Kazachstan, Indiu a Severnú Kóreu. Obraz USA sa zhoršil počas vlády Joea Bidena a zlepšil sa s nástupom Donalda Trumpa, poukázal Gudkov. Napriek únave z vojny nie sú podľa neho Rusi ochotní k ústupkom, veria v kapituláciu Ukrajiny.

V Rusku sa vojna všeobecne vníma ako Západom vnútená. Podiel Rusov, ktorí odmietajú predstavu, že ich krajina bola niekedy agresorom, vzrástol z 36 percent v roku 1998 na 65 percent v roku 2024.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.