Preskočiť na obsah
  |  

Fico spúšťa tvorbu Vízie rozvoja Slovenska do roku 2040

Premiér Robert Fico oznámil začiatok prípravy strategického dokumentu „Vízia rozvoja Slovenska do roku 2040“, ktorý by mal byť hotový do 30. júna tohto roka. Naň nadviaže 15-ročná stratégia rozvoja krajiny, ktorá by mala byť vypracovaná do konca januára 2027.

Hlavným koordinátorom bude Slovenská akadémia vied v spolupráci s univerzitnými odborníkmi. Fico požiadal rezort hospodárstva, aby do marca 2026 predložil prorastové opatrenia, ktoré budú súčasťou vízie.

Dôraz kladie aj na dodržiavanie termínov a širšiu spoločenskú diskusiu vrátane názorovo rozdielnych skupín.

Podľa premiéra je cieľom vytvoriť spoločensky prijateľný plán, ktorý bude reflektovať výzvy nad rámec volebných cyklov a zohľadní aj budúce rozpočtové rámce EÚ.

(tasr, mja)

  |  

Rusko, Ukrajina a USA budú znovu rokovať 1. februára

Rusko, Ukrajina a Spojené štáty plánujú 1. februára pokračovať v trilaterálnych mierových rokovaniach v Abú Zabí, ktoré by mohli priniesť posun v riešení vojny na Ukrajine.

Ide o pokračovanie rozhovorov z minulého víkendu, ktoré sa podľa nemenovaného amerického predstaviteľa skončili s nádejou – Zelenskyj a Putin boli údajne „veľmi blízko“ k dohode o osobnom stretnutí.

Kremeľský poradca Jurij Ušakov zároveň uviedol, že Rusko nikdy nevylúčilo možnosť, že by sa prezidenti stretli, no stretnutie musí byť dôkladne pripravené a orientované na výsledky. Zelenského by v Moskve čakala zaručená bezpečnosť, dodal.

Návrh, aby sa samit konal v Moskve, však ukrajinský prezident v minulosti odmietol a vyzval Putina, aby radšej prišiel do Kyjeva.

(reuters, mja)

  |  

Weber navrhuje zlúčenie vrcholových postov EÚ, chce „prezidenta Európy“

Líder Európskej ľudovej strany Manfred Weber navrhol zlúčenie postov predsedu Európskej komisie a predsedu Európskej rady, aby EÚ mohla „hovoriť jedným hlasom“ na globálnej scéne, informuje portál Politico.

Podľa neho by to nevyžadovalo zmenu zmlúv, iba rozhodnutie poveriť jedného človeka obomi funkciami – ideálne po eurovoľbách v roku 2029. Súčasná fragmentácia kompetencií podľa Webera oslabuje pozíciu Únie, najmä v čase geopolitickej neistoty.

Zmienil aj návrh na prechod k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, čo však naráža na odpor krajín ako Maďarsko či Slovensko.

Ak by takáto zmena nebola možná, navrhuje osobitnú „zmluvu o suverenite“ pre štáty, ktoré chcú integráciu posilniť. Na otázku, či by sa sám uchádzal o budúci post „prezidenta Európy“, odpovedal vyhýbavo.

(mja)

  |  

Gašpar: Prekročil som rýchlosť, ak treba, prijmem trest

Šéf Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar komentoval okolnosti dopravnej nehody, ku ktorej došlo 30. augusta minulého roka v Nitre.

Podľa jeho slov prekročil povolenú rýchlosť len mierne – o štyri kilometre za hodinu –, za čo očakáva pokutu 50 eur. Gašpar zároveň tvrdí, že technickým vinníkom nehody bol vodič druhého vozidla. Pri incidente na Dobšinského ulici sa zrazili dve autá, pričom sa ľahko zranilo maloleté dieťa.

Alkohol u žiadneho z účastníkov zistený nebol. Polícia prípad uzavrela a výsledky postúpila na správne konanie, ktoré rozhodne o vine.

Gašpar vyhlásil, že je pripravený niesť následky, ak bude označený za vinníka. Nehodu označil za bežnú udalosť bez vážnych následkov.

(tasr, mja)

  |  

Na čelo anglikánskej arcidiecézy sa prvýkrát postavila žena

Dame Sarah Mullallyová sa stala historicky prvou ženou na čele Anglikánskej cirkvi ako 106. arcibiskupka z Canterbury. V rozhovore pre BBC uviedla, že chce aktívne upozorňovať na mizogýniu, kdekoľvek ju zaregistruje.

Podľa nej je dôležité o nej hovoriť najmä kvôli tým, ktorí nemajú rovnaký vplyv či hlas. Po tom, ako ju počas slávnostného obradu v Katedrále sv. Pavla v Londýne potvrdili vo funkcii, vyjadrila vďaku za podporu, ktorú dostáva od verejnosti.

Mullallyová predtým pôsobila ako hlavná ošetrovateľka Anglicka a od roku 2018 zastávala post biskupky Londýna. Vníma aj váhu svojej novej funkcie, ktorá prichádza po rezignácii Justina Welbyho, obviňovaného z nedostatočného riešenia prípadov zneužívania.

Čerstvá arcibiskupka zdôraznila, že je správne, ak bude aj jej vlastné pôsobenie v oblasti ochrany zraniteľných pod väčším dohľadom.

(mja)

  |  

Deficit prekročí podľa RRZ cieľ vlády o viac ako 400 miliónov eur

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaduje, že deficit verejných financií v roku 2026 dosiahne 4,4 percenta HDP, čo je o 0,3 percenta HDP (407 miliónov eur) viac než vládny cieľ.

Hlavnou príčinou je výpadok daňových a odvodových príjmov v hodnote 588 miliónov eur, spôsobený nižším rastom miezd, spotreby a firemných ziskov v dôsledku zhoršeného makroekonomického vývoja.

Zvýšený deficit ovplyvní aj hospodárenie samospráv, ktoré by mali minúť o 271 miliónov eur viac, a to najmä pre vyššie výdavky v roku komunálnych volieb. Rozpočtová rada očakáva len čiastočné naplnenie úsporných opatrení v zdravotníctve, čo predstavuje riziko nárastu výdavkov o 262 miliónov eur.

„Negatívne vplyvy sú podľa RRZ čiastočne vyvážené pozitívnymi odchýlkami. V štátnom rozpočte sú rozpočtované prevádzkové výdavky na rámec úrovne odhadovej RRZ vo výške 324 miliónov eur, ktoré môžu byť použité na krytie rizík v iných oblastiach,“ píšu na sociálnej sieti.

RRZ očakáva aj vyššie nedaňové príjmy, najmä dividendy zo Slovenských elektrární (+257 miliónov eur), a úspory 210 miliónov eur vďaka vyššiemu využitiu eurofondov na kapitálové výdavky.

(max)