Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci okolo Huliaka odmietajú rozšírenie objektívnej zodpovednosti

Skupina nezaradených poslancov okolo ministra Rudolfa Huliaka kritizuje návrh na rozšírenie objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla pri porušeniach dopravných predpisov. Podľa Ivana Ševčíka zmeny bezpečnosť zásadne nezvýšia, ale budú viesť k vyššiemu výberu pokút.

Návrh zahŕňa priestupky ako telefonovanie počas jazdy, nedodržanie bezpečnej vzdialenosti či jazdu v protismere. Poslanci nesúhlasia ani s rozšírením právomocí samospráv a mestských polícií, ktoré by mohli používať radary a riešiť porušenia ako jazda na červenú či nezastavenie na značke stop.

Kritiku vyvolali aj výšky sankcií, napríklad pokuta 249 eur za telefonovanie či navrhované trojročné obdobie pre povinný doškoľovací kurz.

Upozornili aj na riziká spojené s využívaním údajov z katastra nehnuteľností zahraničnými firmami a na možné spoplatnenie prístupu, ktoré by mohlo komplikovať činnosť samospráv.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Americké akcie lámu rekordy, investori čakajú na rozhodnutie Fedu

Americký akciový trh pokračuje v rekordnom raste. Index S&P 500 prvýkrát v histórii prekonal hranicu 7 000 bodov, pričom investori pozorne sledujú rozhodnutie Fedu o úrokových sadzbách a výsledky veľkých technologických firiem.

Rastu indexu výrazne pomohli akcie polovodičových spoločností. Seagate Technology zaznamenala viac než 17-percentný rast po silných kvartálnych výsledkoch, zatiaľ čo holandská ASML hlásila rekordné objednávky vďaka rastúcemu dopytu po čipoch pre umelú inteligenciu.

Aj Nvidia profitovala zo správy, že Čína povolila firmám ByteDance, Alibaba a Tencent nákup jej nových čipov.

Investori zároveň sledujú oslabenie dolára a výhľad menovej politiky – trh očakáva, že Fed ponechá sadzby nezmenené, no pozorne vníma signály týkajúce sa možných znížení neskôr v roku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Macinka ostro voči Pavlovi, no spor o Turka vraj nechce vyhrocovať

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka priznal, že ho k vyjadreniam o vymenovaní Filipa Turka za ministra tlačili voliči jeho strany Motoristi sebe. Kritizoval prezidenta Petra Pavla za to, že podľa neho torpéduje úspešného politika vládnej koalície.

Macinka tvrdí, že reagoval, ako od neho očakávali podporovatelia, no zároveň zdôraznil, že situáciu už nechce ďalej eskalovať.

Vyjadril ochotu zúčastniť sa na rokovaní s prezidentom a premiérom Babišom. V Bruseli sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorému chcel tlmočiť, že prezident podľa neho koná mimo ústavných kompetencií.

Neskôr však uviedol, že túto tému neriešili, keďže sa venovali dôležitejším otázkam. Macinka predtým varoval, že ak Pavel nepristúpi na rokovanie o Turkovi, môže ho to nepríjemne prekvapiť.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Británia a západní spojenci kritizujú Izrael za demoláciu Agentúry OSN

Spojené kráľovstvo a jeho spojenci vrátane Francúzska, Kanady či Španielska ostro odsúdili zbúranie areálu Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) vo východnom Jeruzaleme izraelskými úradmi.

V spoločnom vyhlásení zverejnenom na webovej stránke britskej vlády vyzvali Izrael pod vedením premiéra Benjamina Netanjahua, aby zastavil všetky demolácie.

Signatármi sú ministri zahraničných vecí z 11 krajín vrátane Belgicka, Dánska, Írska, Japonska a Nórska.

Tieto štáty vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcimi zásahmi, ktoré považujú za porušenie medzinárodného práva a prekážku mierového procesu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajinu čakajú mrazy a výpadky, Kyjev volá po energetickom prímerí

Ukrajincov čakajú podľa tamojších predstaviteľov mimoriadne ťažké tri týždne – kombinácia silných mrazov a ruských útokov na energetickú infraštruktúru spôsobila, že milióny ľudí zostali bez elektriny a tepla.

Mrazy pod mínus 20 stupňov Celzia majú zasiahnuť najmä sever a východ krajiny. Predseda parlamentného výboru pre energetiku Andrij Herus uviedol, že situácia by sa mohla zlepšiť po troch týždňoch, keď sa očakáva oteplenie a viac slnečných dní pre solárne elektrárne.

Ukrajina preto vyzvala na „energetické prímerie“. Útoky Ruska na elektrárne, prenosovú sústavu a plyn sú systematické, pričom Kyjev reaguje údermi na ruskú ropnú infraštruktúru.

Aktuálne energetický systém krajiny pokrýva len 60 percent potreby, hoci vďaka solárnym zdrojom s kapacitou 8,5 GW – čo je viac než všetky ukrajinské jadrové elektrárne pod kontrolou Kyjeva – sa v lete podarilo zvládnuť opravy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ chce znížiť závislosť od amerického plynu, hľadá nové zdroje

Európsky komisár Dan Jørgensen varoval pred rastúcou závislosťou EÚ od dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov. Upozornil, že pri úsilí zbaviť sa ruských energií riskuje Únia nahradenie jednej závislosti inou.

Obavy podľa neho súvisia aj s postojmi amerického prezidenta Donalda Trumpa, najmä po jeho kontroverzných vyjadreniach o Grónsku.

Jørgensen zdôraznil, že EÚ chce diverzifikovať dodávky energií, a preto rokuje s krajinami ako Kanada, Katar či štáty severnej Afriky. Vlani tvoril americký LNG až 60 percent dovozu do Únie.

Hoci EÚ nechce obchodné spory s USA, uznáva, že záväzok nakúpiť americké energie v hodnote 750 miliárd dolárov môže byť problematický, najmä ak sa budú hľadať alternatívy mimo USA.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.