Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko ničí energetiku. Kyjev varuje pred kolapsom a žiada prímerie

Ukrajinci čelia jednej z najťažších zím za posledné roky. Kým teploty na severe a východe krajiny padajú pod mínus 20 stupňov Celzia, Rusko pokračuje v útokoch na energetickú infraštruktúru, čím pripravuje milióny ľudí o elektrinu a teplo.

Podľa poslanca Andrija Gerusa bude najkritickejšie nasledujúce trojtýždňové obdobie. Kyjev, Charkov a ďalšie mestá čelia častým výpadkom.

Minister energetiky Denys Šmyhaľ uviedol, že len v hlavnom meste zostalo bez elektriny 610-tisíc domácností. Situácia je podľa súkromného investora v energetickom priemysle DTEK blízka humanitárnej kríze.

Ukrajina pritom žiada o takzvané energetické prímerie. Svetlo nádeje ponúkajú nové solárne kapacity, ktoré už prekročili výkon jadrových elektrární, no ich výstup závisí od počasia.

Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že krajina momentálne dokáže pokryť len 60 percent svojich energetických potrieb.

(reuters, pir)

Minúta  |  

USA hrozia Iránu vojenskou silou, Trump čaká na správny moment

Americký prezident Donald Trump údajne zvažuje cielené útoky na iránske bezpečnostné sily a veliteľov s cieľom podporiť protesty v krajine a potenciálne dosiahnuť zmenu režimu. Podľa amerických zdrojov však zatiaľ nepadlo finálne rozhodnutie.

Irán na tieto hrozby reaguje kombináciou diplomatických snáh a vojenskej prípravy.

Izraelskí a arabskí predstavitelia sú skeptickí k účinnosti leteckých útokov, ktoré podľa nich bez nasadenia pozemných síl nezvrhnú režim. Obávajú sa aj možnej destabilizácie regiónu.

Najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí sa stiahol do úzadia, no stále si drží moc, zatiaľ čo Iránske revolučné gardy upevňujú svoju pozíciu. Arabské štáty varujú, že útoky by mohli vyvolať chaotický rozpad krajiny a reťazovú reakciu v regióne.

Trump zatiaľ verejne nešpecifikoval, aké podmienky by akceptoval pre novú dohodu s Iránom. Cieľom jeho snahy sa zdá skôr výmena vedenia, podobne ako v prípade Venezuely.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Tesla investuje 20 miliárd do robotov a AI

Tesla plánuje tento rok rekordné investície vo výške 20 miliárd dolárov, čím viac než zdvojnásobí svoje vlaňajšie kapitálové výdavky.

Väčšina týchto peňazí poputuje nie do tradičných elektromobilov, ale do vývoja autonómnych technológií – vrátane vozidiel Cybercab, robotov Optimus či batériových závodov.

Miliardár Elon Musk oznámil, že Tesla ukončí výrobu modelov S a X a sústredí sa na robotiku a umelú inteligenciu. Financie sa použijú aj na vývoj kamiónov a lítiovej infraštruktúry.

Podľa analytikov sú tieto výdavky kľúčové pre budúcnosť spoločnosti. Musk zároveň priznal, že niektoré projekty realizuje nie z nadšenia, ale z „úplného zúfalstva“, keďže sa nenašli externí partneri.

Tesla sa tak čoraz viac približuje technologickým gigantom ako Meta, Alphabet či Microsoft, ktoré tiež masívne investujú do AI.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Orbán spúšťa petíciu proti plateniu vojny na Ukrajine z maďarských daní

Maďarský premiér Viktor Orbán ohlásil spustenie národnej petície, ktorá odmieta finančnú podporu Ukrajiny z peňazí maďarských daňových poplatníkov. Iniciatíva reaguje na plán Európskej komisie zabezpečiť Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027.

Orbán varuje, že Brusel chce túto sumu vybrať od členských štátov, čo by podľa neho predstavovalo neprimeranú záťaž pre maďarské domácnosti.

Petícia s heslom „Nebudeme platiť“ má byť rozosielaná poštou a občania ju môžu podpísať do 23. marca. Orbán zároveň vyzval Maďarov, aby sa postavili proti „bruselským byrokratom“ a jasne odkázali, že nie sú ochotní znášať náklady vojny.

Maďarsko si spolu so Slovenskom a Českom vyrokovalo výnimku z istenia pôžičky na decembrovom samite EÚ.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Po smrti Prettiho boli agenti pohraničnej stráže postavení mimo služby

Dvaja agenti americkej pohraničnej stráže boli po smrteľnom zásahu v prípade Alexa Prettiho postavení mimo služby, informuje Fox News.

Ide o štandardný postup, ktorý neznamená automatické podozrenie zo zlyhania. K incidentu došlo počas zásahu v Minneapolise, kde podľa videí Pretti pomáhal žene zasiahnutej políciou, no bol následne zvalený na zem a zasiahnutý slzným plynom.

Počas potýčky sa údajne ozvalo varovanie „Má zbraň!“, pričom agenti neskôr z jeho opasku vytiahli 9 mm pištoľ. Vzápätí naňho vystrelili takmer tucet rán. Incident je druhý smrteľný zásah v Minneapolise za krátky čas. Predtým agent ICE zastrelil ženu, ktorá sa údajne pokúsila naraziť autom do policajta.

Prípad vyvolal napätie medzi federálnymi úradmi a odporcami imigračnej politiky. Prezident Trump reagoval vyslaním pohraničného šéfa Homan do Minnesoty. Vybraný počet agentov má byť z oblasti stiahnutý.

(mja)

Minúta  |  

Wadephul: Ukrajina si zaslúži realistickú cestu do EÚ

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyhlásil, že Ukrajina má nárok na spravodlivú šancu stať sa členom Európskej únie, hoci zároveň zdôraznil, že skrátenie prístupového procesu neprichádza do úvahy.

Trvalý mier v Európe si podľa neho vyžaduje realistickú perspektívu ukrajinského členstva. Prezident Volodymyr Zelenskyj medzičasom zopakoval svoj cieľ vstupu do EÚ už v roku 2027, čo vníma ako bezpečnostnú aj ekonomickú garanciu pre celý kontinent.

Wadephul dodal, že hoci sa vstup Ukrajiny môže javiť ako vzdialený cieľ, je v záujme Nemecka a celej Európy, aby Ukrajina uspela vo svojom zápase proti ruskej agresii. Členstvo v EÚ má podľa neho posilniť kolektívnu bezpečnosť a stabilitu regiónu.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.