Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina a Rusko si vymenili telá padlých vojakov

Rusko a Ukrajina uskutočnili ďalšiu výmenu tiel padlých vojakov. Moskva odovzdala Ukrajine pozostatky tisíc vojakov, zatiaľ čo Kyjev vrátil Rusku 38 tiel. Podľa ukrajinskej strany ide o rutinný krok, ktorý má umožniť príbuzným padlých dôstojné pochovanie.

Fotografie z výmeny zverejnil poradca Kremľa Vladimir Medinskij – zachytávajú chladiarenské autá zaparkované pri zasneženom lese.

Výmena mŕtvych sa stala bežnou súčasťou vojnového konfliktu, hoci výmena zajatcov viazne. Posledná takáto výmena sa odohrala ešte v októbri 2025 a odvtedy sa strany obviňujú z blokovania dohôd.

(reuters, pir)

  |  

Dobrovodský: Volebné obvody v Bratislave porušujú ústavu

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský podal podnet na Ústavný súd SR, v ktorom namieta spôsob určovania počtu poslancov bratislavského mestského zastupiteľstva za jednotlivé mestské časti.

Tvrdí, že súčasný systém porušuje princíp rovnosti volebného práva, keďže každý volebný obvod má v zastupiteľstve minimálne jedného poslanca bez ohľadu na počet obyvateľov.

Poukazuje na výrazné rozdiely vo váhe hlasov – napríklad v Čunove stačilo na zvolenie 633 hlasov, v Petržalke nestačilo ani 7 821. Podobné disproporcie vidí aj medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou.

Dobrovodský zároveň žiada pozastaviť účinnosť sporného ustanovenia ešte pred vyhlásením ďalších komunálnych volieb, aby nebola spochybnená ich legitimita.

Podľa jeho zistení nejde len o Bratislavu – protiústavné nastavenie volebných obvodov sa týka väčšiny miest a krajov.

(tasr, mja)

  |  

Šmilňáka z KDH nahradí v parlamente Monika Kolejáková

Poslanec KDH Martin Šmilňák sa k 31. januáru vzdáva mandátu v NR SR. Dôvodom je dopravná nehoda z decembra, pri ktorej mu v dychu namerali alkohol.

Svoj odchod oznámil už začiatkom januára a vo štvrtok svoje rozhodnutie potvrdil aj v parlamente, kde sa ospravedlnil za zlyhanie. Kresťanskí demokrati mu poďakovali za jeho prácu a vyzdvihli vyvodenie osobnej zodpovednosti.

Podľa predsedu hnutia Milana Majerského ide o vzácne gesto politickej kultúry. Šmilňáka v pléne od 1. februára nahradí Monika Kolejáková, ktorá zloží poslanecký sľub 3. februára.

Zamerať sa chce na zdravotníctvo a sociálne veci. Mandát podľa jej slov preberá s pokorou a zodpovednosťou voči občanom.

(tasr, mja)

  |  

Raši: Poslancov nemožno nútiť podrobiť sa dychovej skúške

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) vysvetlil, že poslancov nie je možné nútiť podrobiť sa dychovej skúške na alkohol, pretože sú volenými zástupcami s mandátom na štyri roky.

Podľa neho žiadny parlament v Európe nemá podobné opatrenie, keďže mandát poslanca nie je zamestnaneckým vzťahom. Dodal, že v prípade nevhodného správania môžu poslanca vykázať zo sály a môže prísť o plat.

Raši zároveň poprel akékoľvek plány obmedziť prácu novinárov v parlamente. V rámci novely rokovacieho poriadku chcú zaviesť aj etický kódex poslanca, z ktorého vypustili formulácie, ktoré by mohli obmedzovať slobodu prejavu.

Zároveň nebudú regulovať ani nosenie odznakov či stužiek, pokiaľ nepropagujú politické strany.

(tasr, mja)

  |  

EÚ zaradila iránske Revolučné gardy na zoznam teroristov

Európska únia oficiálne zaradila iránske Revolučné gardy (IRGC) na zoznam teroristických organizácií v reakcii na brutálne potlačenie protestov v Iráne. Podľa šéfky diplomacie Kaji Kallasovej „režim, ktorý zabíja tisíce vlastných ľudí, smeruje k vlastnému zániku“.

Rozhodnutie EÚ znamená zavedenie sankcií vrátane zmrazenia majetku a zákazu cestovania. Na zoznam pribudlo aj 15 iránskych predstaviteľov vrátane ministra vnútra. Francúzsko, ktoré bolo spočiatku váhavé, sa k návrhu pridalo po silnej podpore zo strany Talianska.

Súčasne eskaluje napätie medzi USA a Iránom – Donald Trump pohrozil tvrdším zásahom, ak Teherán nebude rokovať o jadrovom programe.

Irán odpovedal výhradne vojenskou pripravenosťou a hrozbou „drvivej reakcie“. Presné počty obetí represie sú neisté pre informačné blokády.

Ľudskoprávne organizácie uvádzajú tisíce mŕtvych a desaťtisíce zatknutých. Tvrdia tiež, že mnohých držia na neoficiálnych miestach, ako sú sklady a improvizované väznice. Aktivisti opisujú atmosféru strachu, zmiznutia ľudí bez informácií pre rodiny a zásahy aj proti zdravotníkom, ktorí pomáhali zraneným.

(mja, reuters)

  |  

Kremeľ: Sporné územia nie sú jediným problémom

Kremeľ opätovne pozval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Moskvy na mierové rokovania, no reakcia z Kyjeva zatiaľ neprišla. Hovorca Dmitrij Peskov informoval, že výzva platí, pričom bezpečnosť Zelenského by bola zaručená.

Podobnú ponuku prezident minulý rok odmietol a namiesto toho navrhol, aby do Kyjeva pricestoval Vladimir Putin. Poradca Kremľa pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov zdôraznil, že akékoľvek stretnutie medzi lídrami musí byť dôkladne pripravené a zamerané na konkrétne výsledky.

Medzitým americký zdroj pre Axios naznačil, že po nedávnych rokovaniach sprostredkovaných Washingtonom v Abú Zabí sú obaja prezidenti „veľmi blízko“ k osobnému stretnutiu.

Otázka územia nie je podľa Kremľa jedinou prekážkou prípadnej dohody o ukončení bojov na Ukrajine. Ušakov naznačil, že existujú aj ďalšie, nemenované body sporu. Rusko podľa neho požaduje, aby sa ukrajinská armáda stiahla z približne 20 percent Doneckej oblasti, ktorú Moskva ešte nemá pod kontrolou. Kyjev to však odmieta – nechce Rusku „darovať“ územia, ktoré nezískalo v boji.

Americký minister zahraničia Marco Rubio potvrdil, že rokovania sprostredkované USA pokračujú, no práve spor o územie označil za „veľmi ťažko riešiteľný“.

(reuters, mja)