Preskočiť na obsah
  |  

Sýria a SDF sa dohodli na prímerí a integrácii síl

Sýrska vláda a kurdská skupina Sýrske demokratické sily (SDF) sa dohodli na komplexnom prímerí a postupnej integrácii vojenských a administratívnych štruktúr SDF do sýrskeho štátu.

Dohodu oznámili v piatok po tom, ako sýrske vládne jednotky pod vedením prezidenta Ahmada Šaru tento mesiac získali späť časti severnej a východnej Sýrie.

V rámci dohody sa jednotky z frontových línií na severe krajiny stiahnu a bezpečnostné sily sýrskeho ministerstva vnútra zaujmú pozície v mestách Hasaka a Kámišlí, ktoré boli doteraz pod kontrolou SDF. Miestne bezpečnostné zložky zlúčia do štátnych štruktúr.

Dohoda zároveň počíta s vytvorením novej vojenskej divízie, ktorá bude pozostávať z troch brigád SDF a samostatnej brigády v meste Kobani.

„Cieľom dohody je zjednotenie sýrskeho územia a plná integrácia regiónu prostredníctvom posilnenej spolupráce a koordinácie pri obnove krajiny,“ uviedli SDF. Podľa vysokého predstaviteľa sýrskej vlády dohodu uzavreli vo štvrtok večer a uplatňovať ju majú začať okamžite.

(reuters, max)

  |  

Trump podporil dohodu o výdavkoch, no shutdown hrozí stále

Prezident Donald Trump vo štvrtok podporil dvojstrannú dohodu o financovaní vlády, ktorú vyrokovali republikáni a demokrati v Senáte. Cieľom je zabrániť zastaveniu federálnej vlády po piatkovej polnoci.

Dohoda však zatiaľ nie je schválená v Snemovni reprezentantov, čo znamená, že cez víkend by mohlo dôjsť k čiastočnému „shutdownu“.

Spornými bodmi zostávajú financovanie ministerstva vnútornej bezpečnosti a imigračná politika. Demokrati požadujú obmedzenie právomocí imigračných agentov najmä po nedávnych zásahoch, pri ktorých v Minneapolise zastrelili dvoch amerických občanov.

V reakcii na to bola dohodnutá výnimka – ministerstvo by získalo len dvojtýždňové predĺženie rozpočtu, aby sa vytvoril priestor na ďalšie rokovania.

Senát rokovania odložil na piatok. Trump zároveň vyzval na podporu návrhu z oboch strán politického spektra. Ak sa nepodarí zákon prijať včas, hrozí prerušenie financovania pre agentúry ako Pentagón či ministerstvo zdravotníctva.

(reuters, max)

  |  

EÚ hľadá cesty, ako znížiť závislosť od amerického LNG

Európska únia plánuje podľa portálu Politico zintenzívniť úsilie o diverzifikáciu energetických dodávok a zníženie závislosti od amerického skvapalneného zemného plynu (LNG). Reaguje tak na vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nevylúčil použitie sily proti Grónsku.

Uviedol to komisár Európskej únie pre energetiku Dan Jørgensen na brífingu v Bruseli.

USA dnes dodávajú viac ako štvrtinu plynu do Únie, čo je výrazný nárast oproti piatim percentám pred piatimi rokmi. Závislosť sa pritom nadobudnutím účinnosti úplného zákazu ruského plynu ešte zvýši.

Komisia chce teraz hľadať alternatívnych dodávateľov, najmä v Kanade, Katare a krajinách severnej Afriky. Zároveň pracuje na zabezpečení neruských zdrojov jadrového paliva pre členské krajiny stále závislé od Moskvy.

Jørgensen zdôraznil, že cieľom nie je obchodná vojna s USA, no rastúce geopolitické napätie a Trumpove výroky sú podľa neho „budíčkom“ pre EÚ, aby sa vyhla nahradeniu jednej energetickej závislosti inou. Americký LNG však zatiaľ ostáva „nevyhnutný“ na pokrytie výpadku ruského plynu.

(max)

  |  

Varovania pred apokalypsou v Gaze zablokovali americkí vyslanci v Izraeli

Zamestnanci Agentúry Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID) varovali začiatkom roka 2024, že severná Gaza sa po izraelskej ofenzíve zmenila na „apokalyptickú pustatinu“.

Hlásili, že na cestách videli ľudskú stehennú kosť a ďalšie kosti, mŕtve telá opustené v autách a „katastrofálne ľudské potreby, najmä pokiaľ ide o potraviny a bezpečnú pitnú vodu“.

Interný telegram, ktorý vychádzal z humanitárnych misií OSN, však zablokovali americký veľvyslanec v Izraeli Jack Lew a jeho zástupkyňa Stephanie Hallettová. Tvrdili, že správa bola „nevyvážená“. Rovnako skončili štyri ďalšie depeše.

Podľa šiestich bývalých amerických predstaviteľov vláda USA ignorovala alebo upravovala humanitárne správy, aby neoslabili oficiálnu podporu Izraelu. Obavy z humanitárnej katastrofy v Gaze tak zostali „odsunuté na vedľajšiu koľaj“.

Telegramy USAID by mohli ovplyvniť platnosť Memoranda o národnej bezpečnosti, ktoré podmieňuje americkú pomoc Izraelu dodržiavaním medzinárodného práva.

Zdroje tvrdia, že dokumenty svedčia o potlačení humanitárnej expertízy v prospech politických cieľov. Telegramy vychádzali z údajov OSN, ale niektorí predstavitelia Bieleho domu spochybňovali ich dôveryhodnosť, keďže sa líšili od izraelského naratívu.

Napriek silným dôkazom o hroziacom hladomore a kolapse základnej infraštruktúry sa informácie k vrcholovým americkým činiteľom dostávali len obmedzene.

(reuters, max)

  |  

V noci šli v Bratislave proti sebe dva vlaky po jednej koľaji

Vo štvrtok večer sa v Bratislave opäť takmer stala železničná nehoda. Na trati medzi hlavnou stanicou a zastávkou Bratislava-Vinohrady sa na jednej koľaji podľa potálu Railpage ocitli proti sebe dva rýchliky – R 10737 s elektrickou jednotkou a R 10734 s rušňom a klasickou súpravou.

Podľa predbežných informácií išiel vlak R 10737 proti návesti STOJ, čím neoprávnene vošiel do úseku, kde z opačnej strany prichádzal R 10734. Včasným zásahom zamestnancov Železníc Slovenskej republiky a vypnutím napájania v trolejovom vedení sa podarilo obe súpravy zastaviť a zabrániť ich čelnej zrážke.

„Prevádzka bola okamžite zastavená a situácia bola vyriešená v súlade s platnými bezpečnostnými postupmi. Cestujúci ani zamestnanci neutrpeli zranenia,“ spresnil hovorca Železničnej spločnosti Slovensko (ZSSK) Ján Baček.

V predmetnom úseku trate systém ETCS nie je v prevádzke. „Príčiny a okolnosti udalosti sú predmetom prešetrovania. ZSSK v spolupráci s manažérom infraštruktúry preveruje všetky okolnosti udalosti vrátane technických a prevádzkových aspektov,“ dodal Baček.

(max)

  |  

Dodávateľ sa vzpiera Pentagónu, nechce použiť AI na zbrane

Pentagón a spoločnosť Anthropic, vývojár umelej inteligencie, sa dostali do sporu týkajúceho sa ochranných opatrení, ktoré by bránili vláde USA v použití AI technológií na autonómne zameriavanie zbraní a domáci dohľad. Diskusie sú súčasťou zmluvy v hodnote 200 miliónov dolárov.

Anthropic dodáva AI technológie vláde USA, ale odmieta umožniť použitie svojich nástrojov na účely, ktoré by mohli poškodiť civilistov. To vyvolalo napätie s administratívou prezidenta Donalda Trumpa.

Pentagón tvrdí, že má právo nasadiť komerčné AI nástroje podľa vlastného uváženia, ak sú v súlade so zákonmi.

Spor ohrozuje budúce zmluvy Anthropicu s Pentagónom najmä v čase, keď firma plánuje vstup na burzu a rozširuje svoju účasť v bezpečnostnom sektore. Anthropic patrí medzi kľúčových dodávateľov AI technológií pre ministerstvo obrany spolu s Google, OpenAI a xAI Elona Muska.

Generálny riaditeľ spoločnosti Dario Amodei varoval pred neetickým využívaním AI a apeloval, aby technológia neslúžila na účely podobné praktikám autokratických režimov. Vyjadril sa aj proti násilným zásahom v Minneapolise.

(reuters, max)