Preskočiť na obsah
  |  

Poľsko vybuduje nový obranný systém proti dronom

Poľsko podpísalo zmluvu na výstavbu nového systému protivzdušnej obrany zameraného na boj proti dronom. Systém San vytvoria podľa agentúry PAP spoločnosť z poľskej zbrojárskej skupiny v spolupráci so súkromnou firmou APS a nórskou spoločnosťou Kongsberg.

Dohodu uzavreli aj za účasti premiéra Donalda Tuska a ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza.

Systém San bude pozostávať z protilietadlových batériových modulov a majú ho dokončiť do dvoch rokov. Jeho náklady sa podľa odhadov pohybujú na úrovni zhruba 3,5 miliardy eur.

Doplní tak existujúce vrstvy protivzdušnej obrany Poľska vrátane amerických systémov Patriot (program Wisła), britských rakiet CAMM (program Narew) a poľských systémov Pilica a Pilica+.

Premiér Tusk označil podpis zmluvy za historický moment a prelom v budovaní obrany východnej hranice Poľska, EÚ a NATO, keďže má chrániť východnú hranicu na zemi i vo vzduchu. Vyzdvihol význam spolupráce s Nórskom a koordinácie s krajinami susediacimi s Ruskom a Bieloruskom.

San je podľa neho bezprecedentný systém, ktorý nemá v Európe obdobu, pokiaľ ide o integrovanú obranu proti moderným typom leteckej agresie vrátane dronov. Pripomenul aj incidenty z jesene minulého roka, keď ruské drony prenikli do poľského vzdušného priestoru.

(max)

  |  

Historický úspech srbskej polície: zhabala tony drog aj zbrane

Srbská polícia zaistila päť ton marihuany po razii v malej poľnohospodárskej a obchodnej spoločnosti v dedine v strednom Srbsku. Potvrdil to minister vnútra Ivica Dačić s tým, že ide o doteraz najväčší úlovok tohto druhu v krajine.

Počas zásahu zložky zatkli dvoch ľudí, jeden podozrivý je stále na úteku. „Toto je rekordný úlovok,“ uviedol Dačić vo vyhlásení a dodal, že polícia zaistila aj štyri útočné pušky a protitankový raketomet.

Produkcia kanabisu je v Srbsku stále nelegálna, aj keď aktivisti presadzujú jeho legalizáciu na liečebné účely. Minister deklaroval, že vyšetrovanie zistí pôvod drogy.

Srbsko, ktoré sa chce pripojiť k Európskej únii, v uplynulých rokoch zintenzívnilo úsilie v boji proti obchodovaniu s drogami a ich výrobe. Väčšina drog sa do Srbska dostáva z Blízkeho východu a Latinskej Ameriky.

(reuters, max)

  |  

Nemecko zvýšilo deportácie, najviac do Turecka

Nemecko v roku 2025 výrazne zvýšilo počet deportácií, pričom najviac osôb vyhostilo do Turecka. Podľa údajov federálnej vlády, na základe ktorých informuje Bild, do tejto krajiny deportovali 2 297 osôb, čo je viac než dvojnásobok oproti roku 2024 (1 087) a trojnásobok oproti roku 2023 (875).

Na druhom mieste skončilo Gruzínsko s 1 690 deportovanými. Medzi ďalšie cieľové krajiny patria Španielsko a Francúzsko, kam sa ľudia vracajú najmä na základe Dublinského nariadenia – azylové konanie sa má konať v krajine prvého vstupu.

V minulom roku deportovali aj 18 osôb do Iránu a 83 do Afganistanu.

Zatiaľ čo počet deportácií stúpol, žiadostí o azyl výrazne ubudlo. Počet nových žiadateľov o ochranu klesol o 51 percent, celkovo ich bolo 113 236.

Poslankyňa Ľavicovej strany Clara Büngerová, ktorá iniciovala vyšetrovanie, upozorňuje na tvrdosť postupu úradov. Kritizuje najmä oddeľovanie rodín, násilné odnímanie detí zo škôl či vyvádzanie chorých z nemocníc. Zvlášť znepokojujúci je podľa nej nárast deportácií do Turecka, kde sú perzekvovaní členovia opozície.

(max)

  |  

Sýria a SDF sa dohodli na prímerí a integrácii síl

Sýrska vláda a kurdská skupina Sýrske demokratické sily (SDF) sa dohodli na komplexnom prímerí a postupnej integrácii vojenských a administratívnych štruktúr SDF do sýrskeho štátu.

Dohodu oznámili v piatok po tom, ako sýrske vládne jednotky pod vedením prezidenta Ahmada Šaru tento mesiac získali späť časti severnej a východnej Sýrie.

V rámci dohody sa jednotky z frontových línií na severe krajiny stiahnu a bezpečnostné sily sýrskeho ministerstva vnútra zaujmú pozície v mestách Hasaka a Kámišlí, ktoré boli doteraz pod kontrolou SDF. Miestne bezpečnostné zložky zlúčia do štátnych štruktúr.

Dohoda zároveň počíta s vytvorením novej vojenskej divízie, ktorá bude pozostávať z troch brigád SDF a samostatnej brigády v meste Kobani.

„Cieľom dohody je zjednotenie sýrskeho územia a plná integrácia regiónu prostredníctvom posilnenej spolupráce a koordinácie pri obnove krajiny,“ uviedli SDF. Podľa vysokého predstaviteľa sýrskej vlády dohodu uzavreli vo štvrtok večer a uplatňovať ju majú začať okamžite.

(reuters, max)

  |  

Trump podporil dohodu o výdavkoch, no shutdown hrozí stále

Prezident Donald Trump vo štvrtok podporil dvojstrannú dohodu o financovaní vlády, ktorú vyrokovali republikáni a demokrati v Senáte. Cieľom je zabrániť zastaveniu federálnej vlády po piatkovej polnoci.

Dohoda však zatiaľ nie je schválená v Snemovni reprezentantov, čo znamená, že cez víkend by mohlo dôjsť k čiastočnému „shutdownu“.

Spornými bodmi zostávajú financovanie ministerstva vnútornej bezpečnosti a imigračná politika. Demokrati požadujú obmedzenie právomocí imigračných agentov najmä po nedávnych zásahoch, pri ktorých v Minneapolise zastrelili dvoch amerických občanov.

V reakcii na to bola dohodnutá výnimka – ministerstvo by získalo len dvojtýždňové predĺženie rozpočtu, aby sa vytvoril priestor na ďalšie rokovania.

Senát rokovania odložil na piatok. Trump zároveň vyzval na podporu návrhu z oboch strán politického spektra. Ak sa nepodarí zákon prijať včas, hrozí prerušenie financovania pre agentúry ako Pentagón či ministerstvo zdravotníctva.

(reuters, max)

  |  

EÚ hľadá cesty, ako znížiť závislosť od amerického LNG

Európska únia plánuje podľa portálu Politico zintenzívniť úsilie o diverzifikáciu energetických dodávok a zníženie závislosti od amerického skvapalneného zemného plynu (LNG). Reaguje tak na vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nevylúčil použitie sily proti Grónsku.

Uviedol to komisár Európskej únie pre energetiku Dan Jørgensen na brífingu v Bruseli.

USA dnes dodávajú viac ako štvrtinu plynu do Únie, čo je výrazný nárast oproti piatim percentám pred piatimi rokmi. Závislosť sa pritom nadobudnutím účinnosti úplného zákazu ruského plynu ešte zvýši.

Komisia chce teraz hľadať alternatívnych dodávateľov, najmä v Kanade, Katare a krajinách severnej Afriky. Zároveň pracuje na zabezpečení neruských zdrojov jadrového paliva pre členské krajiny stále závislé od Moskvy.

Jørgensen zdôraznil, že cieľom nie je obchodná vojna s USA, no rastúce geopolitické napätie a Trumpove výroky sú podľa neho „budíčkom“ pre EÚ, aby sa vyhla nahradeniu jednej energetickej závislosti inou. Americký LNG však zatiaľ ostáva „nevyhnutný“ na pokrytie výpadku ruského plynu.

(max)