Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americkú hernú platformu vyšetrujú pre ochranu detí

Holandský regulačný úrad na ochranu spotrebiteľa začal vyšetrovanie americkej hernej platformy Roblox pre možné riziká, ktorým sú údajne vystavení maloletí používatelia v Európskej únii. Oznámil to v piatok s tým, že preverí, či Roblox prijíma dostatočné opatrenia na ochranu detí.

Akt o digitálnych službách EÚ vyžaduje, aby platformy zaviedli primerané opatrenia na zaistenie bezpečnosti detí využívajúcich ich služby.

Hovorca spoločnosti Roblox reagoval, že firma je pevne odhodlaná dodržiavať právne predpisy EÚ. Pripomenul aj oznámenie z novembra 2025, podľa ktorého spoločnosť plánuje zaviesť overovanie veku prostredníctvom rozpoznávania tváre. Cieľom je obmedziť kontakt medzi deťmi a dospelými.

Roblox čelí dlhodobej kritike za zlyhania v oblasti ochrany detí pred predátormi a sexuálnym zneužívaním. V USA je platforma predmetom viacerých súdnych sporov pre obvinenia súvisiace s bezpečnosťou maloletých používateľov.

(reuters, max)

Minúta  |  

INEKO považuje zmeny v záchrankách za zlý krok

Plánované zmeny v systéme záchrannej zdravotnej služby (ZZS), ktoré predstavil rezort zdravotníctva, sú podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara zlým krokom.

Kritizuje najmä to, že namiesto zlepšenia a sprehľadnenia výberu poskytovateľov záchraniek má v systéme pribudnúť silnejšia úloha štátu. Súčasný model ZZS podľa neho doteraz fungoval relatívne dobre a navrhované zmeny neprinášajú záruku lepších výsledkov pre pacientov.

Zachar upozorňuje, že oslabenie pluralitného a súťaživého systému môže viesť k strate tlaku na inovácie a zlepšovanie kvality služieb.

Rizikom je podľa neho aj to, že štátne nemocnice by si v prípade záujmu o súkromných poskytovateľov museli samy organizovať tendre, čo len presúva problém z centrálnej úrovne na lokálnu a môže zvýšiť riziko korupcie či politických a záujmových tlakov.

Podľa návrhu ministerstva by záchranky v budúcnosti spadali pod nemocnice s urgentnými príjmami v ich spádových oblastiach, mimo nich by ZZS zabezpečoval univerzálny štátny systém. Rezort deklaruje, že predloženiu finálnej legislatívy má predchádzať široká odborná diskusia.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Úrad pre dohľad namieta názor VOP na ošetrenie pacientky

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) odmieta tvrdenia verejného ochrancu práv (VOP) Róberta Dobrovodského v prípade pacientky, ktorej zdravotná poisťovňa odmietla preplatiť zubnú starostlivosť u nezazmluvneného poskytovateľa.

Podľa úradu pacientka nesplnila zákonom stanovenú podmienku, a teda vopred nepožiadala poisťovňu o schválenie príspevku, čo je nutné na vznik nároku na úhradu.

Hovorkyňa ÚDZS Monika Beťková podotkla, že činnosť úradu je obmedzená na kontrolu dodržiavania zákonov v oblasti verejného zdravotného poistenia. Tvrdenia ombudsmana označila za zavádzajúce, keďže nezohľadňujú argumenty, ktoré úrad poskytol v stanovisku aj v odpovedi pacientke.

Úrad pripomenul, že zákon nedáva automatický nárok na úhradu starostlivosti u nezazmluvnených lekárov, pacienti musia požiadať o príspevok vopred a splniť všetky zákonné aj interné podmienky poisťovne. Zároveň však zákon neustanovuje presnú formu ani obsah súhlasu.

Dobrovodský skonštatoval porušenie práv pacientky a kritizoval aj ÚDZS, že údajne nesprávne tvrdil, že poisťovňa nie je povinná svoje rozhodnutie odôvodniť. Poisťovňa sa k prípadu nevyjadrila.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poľsko vybuduje nový obranný systém proti dronom

Poľsko podpísalo zmluvu na výstavbu nového systému protivzdušnej obrany zameraného na boj proti dronom. Systém San vytvoria podľa agentúry PAP spoločnosť z poľskej zbrojárskej skupiny v spolupráci so súkromnou firmou APS a nórskou spoločnosťou Kongsberg.

Dohodu uzavreli aj za účasti premiéra Donalda Tuska a ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza.

Systém San bude pozostávať z protilietadlových batériových modulov a majú ho dokončiť do dvoch rokov. Jeho náklady sa podľa odhadov pohybujú na úrovni zhruba 3,5 miliardy eur.

Doplní tak existujúce vrstvy protivzdušnej obrany Poľska vrátane amerických systémov Patriot (program Wisła), britských rakiet CAMM (program Narew) a poľských systémov Pilica a Pilica+.

Premiér Tusk označil podpis zmluvy za historický moment a prelom v budovaní obrany východnej hranice Poľska, EÚ a NATO, keďže má chrániť východnú hranicu na zemi i vo vzduchu. Vyzdvihol význam spolupráce s Nórskom a koordinácie s krajinami susediacimi s Ruskom a Bieloruskom.

San je podľa neho bezprecedentný systém, ktorý nemá v Európe obdobu, pokiaľ ide o integrovanú obranu proti moderným typom leteckej agresie vrátane dronov. Pripomenul aj incidenty z jesene minulého roka, keď ruské drony prenikli do poľského vzdušného priestoru.

(max)

Minúta  |  

Historický úspech srbskej polície: zhabala tony drog aj zbrane

Srbská polícia zaistila päť ton marihuany po razii v malej poľnohospodárskej a obchodnej spoločnosti v dedine v strednom Srbsku. Potvrdil to minister vnútra Ivica Dačić s tým, že ide o doteraz najväčší úlovok tohto druhu v krajine.

Počas zásahu zložky zatkli dvoch ľudí, jeden podozrivý je stále na úteku. „Toto je rekordný úlovok,“ uviedol Dačić vo vyhlásení a dodal, že polícia zaistila aj štyri útočné pušky a protitankový raketomet.

Produkcia kanabisu je v Srbsku stále nelegálna, aj keď aktivisti presadzujú jeho legalizáciu na liečebné účely. Minister deklaroval, že vyšetrovanie zistí pôvod drogy.

Srbsko, ktoré sa chce pripojiť k Európskej únii, v uplynulých rokoch zintenzívnilo úsilie v boji proti obchodovaniu s drogami a ich výrobe. Väčšina drog sa do Srbska dostáva z Blízkeho východu a Latinskej Ameriky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemecko zvýšilo deportácie, najviac do Turecka

Nemecko v roku 2025 výrazne zvýšilo počet deportácií, pričom najviac osôb vyhostilo do Turecka. Podľa údajov federálnej vlády, na základe ktorých informuje Bild, do tejto krajiny deportovali 2 297 osôb, čo je viac než dvojnásobok oproti roku 2024 (1 087) a trojnásobok oproti roku 2023 (875).

Na druhom mieste skončilo Gruzínsko s 1 690 deportovanými. Medzi ďalšie cieľové krajiny patria Španielsko a Francúzsko, kam sa ľudia vracajú najmä na základe Dublinského nariadenia – azylové konanie sa má konať v krajine prvého vstupu.

V minulom roku deportovali aj 18 osôb do Iránu a 83 do Afganistanu.

Zatiaľ čo počet deportácií stúpol, žiadostí o azyl výrazne ubudlo. Počet nových žiadateľov o ochranu klesol o 51 percent, celkovo ich bolo 113 236.

Poslankyňa Ľavicovej strany Clara Büngerová, ktorá iniciovala vyšetrovanie, upozorňuje na tvrdosť postupu úradov. Kritizuje najmä oddeľovanie rodín, násilné odnímanie detí zo škôl či vyvádzanie chorých z nemocníc. Zvlášť znepokojujúci je podľa nej nárast deportácií do Turecka, kde sú perzekvovaní členovia opozície.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.