Preskočiť na obsah
  |  

Brexit zdražil obchod s energiou, Brusel žiada kompenzáciu

Európska únia bude požadovať, aby Británia finančne prispela na rozvoj chudobnejších členských štátov ako súčasť dohody o opätovnom prepojení energetických trhov. Vyplýva to z dokumentu EÚ a vyjadrení diplomatov.

Cieľom rokovaní je znížiť náklady, ktoré brexit priniesol do cezhraničného obchodu s energiami – tie sa podľa údajov britskej National Grid zvýšili o približne miliardu eur a do roku 2030 môžu dosiahnuť zhruba 400 miliónov eur ročne.

Brusel chce zaviesť právne záväzný mechanizmus, ktorý zabezpečí „primeraný finančný príspevok Spojeného kráľovstva na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi Únie“. Model by odrážal situáciu v Nórsku, ktoré nie je členom EÚ, no prispieva približne 390 miliónmi eur ročne výmenou za prístup na energetický trh.

Podobná dohoda by mohla byť politicky citlivá pre Londýn, keďže zástancovia brexitu sľubovali kontrolu nad rozpočtovými príspevkami. Hovorca britskej vlády reagoval, že užšia spolupráca v oblasti elektriny má reálne výhody pre spotrebiteľov aj podniky.

Rokovania majú začať v najbližších mesiacoch, pričom výška britského príspevku je stále predmetom diskusie medzi členskými štátmi EÚ.

(reuters, max)

  |  

Absencia pohlavného styku nebude dôvod na rozvod vo Francúzsku

Francúzske Národné zhromaždenie schválilo podľa BBC návrh zákona, ktorý výslovne stanovuje, že spoločné bývanie v manželstve nevytvára povinnosť sexuálnych vzťahov. Nové ustanovenie do občianskeho zákonníka zakotvuje, že manželstvo nezakladá automatický súhlas so sexom, čím reaguje na pretrvávajúce predstavy o takzvaných „manželských právach“.

Zákon tiež znemožní, aby bola absencia sexu považovaná za dôvod na rozvod. Podľa predkladateľky návrhu, poslankyne Marie-Charlotte Garinovej, má ísť o krok proti „systému dominancie“ a jasné stanovisko, že súhlas nie je doživotný.

Impulzom bola aj kauza z roku 2019, keď žena čelila rozvodu za odmietanie sexu. Súd ju uznal vinnou z rozpadu manželstva. Obrátila sa však na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý Francúzsko za tento verdikt odsúdil.

Aj keď zákon zrejme nebude mať zásadný vplyv na rozhodovaciu prax, má odstrániť právnu nejasnosť a posilniť ochranu proti manželskému znásilneniu.

Právna definícia znásilnenia vo Francúzsku bola v novembri 2023 rozšírená o pojem nesúhlasu – sex bez výslovného, informovaného a odvolateľného súhlasu je znásilnením.

(max)

  |  

Začali vyšetrovať smrť Prettiho, ktorého zastrelili agenti

Ministerstvo spravodlivosti USA začalo predbežné vyšetrovanie možného porušenia občianskych práv v súvislosti so smrteľnou streľbou Alexa Prettiho, ktorého minulú sobotu zastrelili federálni imigrační agenti v Minneapolise.

Zástupca generálneho prokurátora Todd Blanche označil vyšetrovanie za štandardný postup v prípadoch použitia sily a bagatelizoval jeho rozsah, no nevylúčil možné trestné obvinenia, aj keď ich začatie je legislatívne náročné.

Streľba vyvolala vlnu pobúrenia a donútila administratívu Donald Trumpa zmierniť imigračné opatrenia v Minnesote. Podľa miestnych predstaviteľov nie je federálnej administratíve možné dôverovať a vedú vlastné vyšetrovanie.

Podľa predbežných zistení colnej a hraničnej ochrany USA Prettiho postrelili dvaja agenti. Videozáznam incidentu ukazuje, ako Pretti držal mobil, keď ho zrazili na zem, a krátko pred výstrelmi mu policajt odníma zbraň. Tú mal v legálnej držbe.

Ministerstvo zatiaľ nezačalo podobné vyšetrovanie v prípade Renee Goodovej, ktorú tento mesiac taktiež zastrelil imigračný dôstojník. Blanche poznamenal, že v tomto prípade neexistuje dôvod na trestné stíhanie.

(reuters, max)

  |  

Zomrela O'Haraová, známa aj ako matka Kevina zo Sám doma

Vo veku 71 rokov zomrela herečka Catherine O'Haraová, známa predovšetkým ako matka Kevina vo filmoch „Sám doma“. Jej smrť v piatok potvrdil manažér pre magazín Variety. Podľa agentúry CAA podľahla v krátkom čase chorobe.

O'Haraová odštartovala svoju kariéru v kanadskej improvizačnej skupine Second City, z ktorej prešla do televízneho seriálu „Second City Television“.

Po úspechu v televízii sa presadila aj vo filme – výrazne zarezonovala v snímkach „After Hours“, „Beetlejuice“ (1988) a najmä ako Kate McCallisterová v prvých dvoch dieloch „Sám doma“, kde stvárnila matku hlavného hrdinu Kevina.

Herečka si v priebehu piatich desaťročí vybudovala rešpektovanú kariéru v komédii aj dráme. Jej charakteristický prejav, dôvtip a prirodzený zmysel pre humor jej priniesli uznanie kritikov i divákov.

(max)

  |  

Nobelovu cenu pre Machadovú mohla odhaliť špionáž

Nórsky Nobelov výbor čelí podozreniu, že odhalenie mena nositeľky Nobelovej ceny za mier za rok 2025 pred oficiálnym oznámením bolo výsledkom digitálnej špionáže. Stály tajomník výboru pre agentúru Reuters uviedol, že aj keď presný pôvod úniku nie je známy, hlavným podozrivým zostáva kybernetická doména.

Stávky na venezuelskú opozičnú líderku Maríu Corinu Machadovú náhle vzrástli 10. októbra, iba niekoľko hodín pred vyhlásením laureáta. Zo sumy niekoľko stoviek dolárov sa objem stávok zvýšil na približne 2,2 milióna. Jej meno dovtedy nefigurovalo medzi favorizovanými kandidátmi.

Vyšetrovanie, ktoré realizuje jedna z nórskych spravodajských služieb, skúma možnosť, že išlo buď o interný únik, alebo o útok zo strany zločineckých skupín či štátneho aktéra. Zatiaľ však nie je jasné, či cieľom bolo finančne profitovať, alebo narušiť dôveryhodnosť Nobelovej ceny.

Machadová získala ocenenie za boj proti venezuelskej diktatúre a neskôr ho symbolicky venovala prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý dlhodobo tvrdí, že si cenu zaslúži. Cena je však neprenosná.

(reuters, max)

  |  

Lekári bez hraníc neposkytnú mená niektorých pracovníkov

Organizácia Lekári bez hraníc (MSF) oznámila, že nepredloží Izraelu zoznamy svojich zamestnancov, ako to vyžadujú nové pravidlá pre pokračovanie činnosti v Gaze a na Západnom brehu Jordánu. Dôvodom je, že sa jej nepodarilo získať potrebné bezpečnostné záruky pre svojich pracovníkov.

MSF je jednou z 37 humanitárnych organizácií, ktorým Izrael nariadil zastaviť činnosť, pokiaľ nesplnia nové podmienky vrátane zdieľania údajov o zamestnancoch. Registrácie majú zabrániť zneužívaniu pomoci palestínskymi ozbrojenými skupinami.

Zdieľanie citlivých údajov by však mohlo podľa MSF predstavovať riziko v kontexte dvoch rokov vojny, počas ktorých stovky humanitárnych pracovníkov boli zabité alebo zranené.

Lekári bez hraníc boli pôvodne ochotní poskytnúť obmedzený zoznam zamestnancov, ktorí by s tým súhlasili, pod podmienkou, že údaje budú použité výlučne na administratívne účely. Po neúspešných rokovaniach však organizácia oznámila, že dohodu neuzavreli.

Ak bude jej činnosť zakázaná, MSF varuje pred zničujúcimi následkami na zdravotnú starostlivosť v Gaze, kde už teraz ľudia čelia rozsiahlej humanitárnej kríze.

(reuters, max)