Preskočiť na obsah
  |  

Guterres varoval štáty pred finančným kolapsom OSN

Generálny tajomník OSN António Guterres oznámil štátom, že organizácii hrozí „bezprostredný finančný kolaps“. Ako dôvod uviedol nezaplatené poplatky a rozpočtové pravidlo, ktoré núti globálnu organizáciu vrátiť nevyužité peniaze.

„Kríza sa prehlbuje, ohrozuje realizáciu programov a riskuje finančný kolaps. A situácia sa v blízkej budúcnosti ešte zhorší,“ napísal Guterres veľvyslancom v liste, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters.

OSN čelí finančnej kríze, keďže najväčší prispievateľ svetovej organizácie – Spojené štáty – znížil dobrovoľné financovanie agentúr OSN a odmietol vykonávať povinné platby do bežného rozpočtu OSN a rozpočtu na mierové operácie.

V liste Guterres podotkol, že „rozhodnutia o neuhradení stanovených príspevkov, ktoré financujú významnú časť schváleného bežného rozpočtu, boli teraz oznámené aj formálne“. Nebolo bezprostredne jasné, na ktorý štát alebo ktoré štáty narážal.

„Buď si všetky členské štáty splnia svoje záväzky a platia v plnej výške a včas, alebo musia členské štáty zásadne prepracovať svoje finančné pravidlá, aby zabránili bezprostrednému finančnému kolapsu,“ varoval s tým, že hotovosť by mohli minúť do júla.

(reuters, max)

  |  

Súdna rada žiada zrušiť trestný čin ohýbania práva

Orgán sudcovskej legitimity, Súdna rada SR, opätovne žiada o vypustenie trestného činu ohýbania práva z Trestného zákona. Predsedníčka rady Marcela Kosová zdôraznila, že rada sa v tomto postoji stotožňuje s názormi Európskej komisie, GRECO, Európskej asociácie sudcov aj Poradnej rady európskych sudcov.

Skutkovú podstatu tohto trestného činu považuje Súdna rada SR za „nezmyselný a nekompetentný zásah do funkčnej imunity sudcov, ktorý sa v konečnom dôsledku môže obrátiť proti občanom. Nezávislý a nestranný sudca je totiž privilégium občana, nie výsada sudcu.“

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) vo štvrtok informoval, že rezort hľadá odborné riešenie v súvislosti s týmto trestným činom, ktorý do právneho poriadku zaviedla predchádzajúca vláda. V tejto súvislosti absolvoval aj stretnutie so zástupcami Benátskej komisie.

Možnosti riešenia zahŕňajú úplné vypustenie trestného činu, ale aj alternatívu v podobe posilnenia záruk sudcovskej nezávislosti. Táto otázka je dôležitá aj pre plnenie míľnikov v rámci plánu obnovy, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

(tasr, max)

  |  

Bývalého moderátora zatkli pre podozrenie zo sprisahania

Dona Lemona, ktorý pracoval pre CNN, zatkli pre podozrenie zo sprisahania s cieľom obmedziť občianske práva a z porušenia zákona FACE Act, ktoré sa týka bránenia v prístupe do náboženských priestorov.

Lemon naživo vysielal demonštráciu, ktorá začiatkom tohto mesiaca prerušila bohoslužbu v kostole v St. Paul v Minnesote, pričom ľudia protestovali proti zásahu prezidenta Donalda Trumpa proti imigrácii v tejto oblasti.

Lemonov právnik Abbe Lowell označil jeho zatknutie za „bezprecedentný útok“ porušujúci ústavu. Zatknutý ozrejmil, že na demonštrácii bol ako novinár. Povedal, že nevedel, že aktivisti narušia bohoslužbu. Na záberoch vidieť, ako sa háda s farníkom o presadzovaní imigračných predpisov.

Sudca pôvodne odmietol vydať zatykač s argumentom, že Lemon ani jeho producent sa trestného činu nedopustili. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré sa po zatknutí zatiaľ k prípadu nevyjadrilo, však postupovalo ďalej a neskôr FBI zadržala Lemona v Los Angeles, kde sa zdržiava v súvislosti s udeľovaním cien Grammy.

Sudca Patrick Schiltz kritizoval tento krok ako neodôvodnený a poznamenal, že Lemon „vôbec nebol protestujúcim“.

(reuters, max)

  |  

Prezident Pavel pozval Babiša na stretnutie na hrade

Český prezident Petr Pavel pozval premiéra Andreja Babiša na stretnutie na Pražskom hrade, ktoré sa má uskutočniť budúcu stredu. Oznámila to v piatok prezidentská kancelária bez ďalších podrobností.

Stretnutie sa očakáva po návrate Pavla z dovolenky v Španielsku a pravdepodobne sa bude týkať sporu okolo predsedu Motoristov a ministra zahraničia Petra Macinku a jeho snahy presadiť Filipa Turka na post ministra životného prostredia.

Pavel ešte pred odchodom zverejnil SMS správy, ktoré mu Macinka adresoval prostredníctvom prezidentovho poradcu. V nich sa snažil prezidenta presvedčiť, aby Turka vymenoval, pričom naznačil, že ak tak neurobí, bude čeliť dôsledkom.

Prezident správy označil za pokus o vydieranie a postúpil ich polícii. Prípad vyšetruje Národná centrála proti organizovanému zločinu.

Babiš označil Macinkove vyjadrenia za nešťastné, no vyjadril pochopenie pre nespokojnosť Motoristov s výkladom ústavy. Navrhol trojstrannú schôdzku s Pavlom a Macinkom, tú však prezident odmietol s tým, že jeho partnerom na rokovanie je výlučne premiér.

(tasr, max)

  |  

Plamene pohltili závod Bukóza vo vranovskom okrese

V areáli bývalého závodu Bukóza v obci Hencovce v okrese Vranov nad Topľou vypukol v piatok požiar. Informoval portál tvnoviny.sk.

Z Operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove potvrdili, že na mieste zasahujú hasiči z Vranova nad Topľou, záchranná brigáda z Humenného a dobrovoľní hasiči z obce Soľ.

Podľa hasičov sú nasadené sily a prostriedky momentálne postačujúce. Horí pri dopravníkovom páse, ktorý je odpojený od elektrickej energie, a plamene zachvátili aj odpad v jeho okolí.

Bývalý podnik Bukóza, ktorý sa dlhé roky boril s finančnými problémami, skončil vlani v marci v konkurze. V minulosti patril medzi významné priemyselné podniky v regióne, pričom sa špecializoval na drevársku a papierenskú výrobu.

(tasr, max)

  |  

Holandsko plánuje nový príplatok k dani, peniaze pôjdu na obranu

Nastupujúca holandská vláda plánuje zaviesť dodatočný príplatok k dani z príjmu fyzických a právnických osôb s cieľom vybrať približne päť miliárd eur ročne na zvýšenie výdavkov na obranu. Nová koalícia tak chce splniť záväzky voči NATO.

Do roku 2030 chce týmto krokom zvýšiť obranné výdavky na 2,8 percenta HDP a do roku 2035 na 3,5 percenta, čo je výrazný nárast oproti súčasným dvom percentám.

Financovanie plánovaného ročného nárastu výdavkov na obranu o 19 miliárd eur má byť zabezpečené kombináciou zvýšenia daní a rozpočtových škrtov vrátane oblastí zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Vláda nový odvod označuje ako „daň slobody“.

Koaličná dohoda predložená po októbrových voľbách zahŕňa aj investície do bývania a záväzok obmedziť deficit verejných financií na približne dve percentá hrubého domáceho produktu.

Lídrom novej vlády sa stane 38-ročný Rob Jetten z proeurópskej strany D66, ktorý bude najmladším premiérom v histórii Holandska. Koalícia D66, konzervatívnych kresťanských demokratov a pravicovej strany VVD vytvorí menšinovú vládu so 66 zo 150 kresiel v dolnej komore parlamentu.

Bude tak musieť pre svoje návrhy hľadať podporu opozície, ktorá avizuje tlak na ekologickejšie a sociálne orientované politiky.

(reuters, max)