Preskočiť na obsah
  |  

Holandsko plánuje nový príplatok k dani, peniaze pôjdu na obranu

Nastupujúca holandská vláda plánuje zaviesť dodatočný príplatok k dani z príjmu fyzických a právnických osôb s cieľom vybrať približne päť miliárd eur ročne na zvýšenie výdavkov na obranu. Nová koalícia tak chce splniť záväzky voči NATO.

Do roku 2030 chce týmto krokom zvýšiť obranné výdavky na 2,8 percenta HDP a do roku 2035 na 3,5 percenta, čo je výrazný nárast oproti súčasným dvom percentám.

Financovanie plánovaného ročného nárastu výdavkov na obranu o 19 miliárd eur má byť zabezpečené kombináciou zvýšenia daní a rozpočtových škrtov vrátane oblastí zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Vláda nový odvod označuje ako „daň slobody“.

Koaličná dohoda predložená po októbrových voľbách zahŕňa aj investície do bývania a záväzok obmedziť deficit verejných financií na približne dve percentá hrubého domáceho produktu.

Lídrom novej vlády sa stane 38-ročný Rob Jetten z proeurópskej strany D66, ktorý bude najmladším premiérom v histórii Holandska. Koalícia D66, konzervatívnych kresťanských demokratov a pravicovej strany VVD vytvorí menšinovú vládu so 66 zo 150 kresiel v dolnej komore parlamentu.

Bude tak musieť pre svoje návrhy hľadať podporu opozície, ktorá avizuje tlak na ekologickejšie a sociálne orientované politiky.

(reuters, max)

  |  

ZSSK bude prepúšťať, dôvodom je aj digitalizácia

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) oznámila, že tento rok pristúpi k hromadnému prepúšťaniu, ktoré bude realizovať v súlade so Zákonníkom práce a s kolektívnou zmluvou.

Dôvodom sú organizačné a hospodárske zmeny vrátane prechodu na digitálne predajné kanály a potreby zosúladiť počet pracovných miest s reálnym objemom práce a dostupnými financiami.

Prepúšťanie sa dotkne najmä pozícií v oblasti predaja cestovných lístkov, administratívy a podporných činností. Prevádzkové profesie zabezpečujúce každodennú osobnú dopravu zostanú nedotknuté.

Začiatok procesu je naplánovaný na apríl 2026 a má sa týkať nízkeho percenta zamestnancov.

ZSSK zdôrazňuje, že ide o riadený, časovo ohraničený proces s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a udržateľnosť fungovania spoločnosti v podmienkach konsolidácie verejných financií a liberalizácie železničnej dopravy.

Spoločnosť vedie dialóg so zamestnancami, akcionárom a inštitúciami, pričom všetky zákonné povinnosti dodrží. Zamestnancom je k dispozícii podporný program na pomoc pri uplatnení sa na trhu práce. Rozsah dopravy ani služby pre cestujúcich toto opatrenie neovplyvní.

(max)

  |  

Obžalovaný Bombic ostáva za mrežami, rozhodol súd

Daniel Bombic ostáva vo väzbe. V piatok o tom rozhodol Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku. Dôvody väzby podľa súdu naďalej trvajú. Takisto neexistuje záruka, že by účel väzby bolo možné dosiahnuť iným spôsobom ako jej trvaním. Obžalovaný voči tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR.

V piatok pokračoval proces s Bombicom, ktorý čelí obžalobe z viacerých extrémistických trestných činov. Obžalovaný už skôr vyslovil, že ďalšie väzobné stíhanie považuje za neúčelové a zbytočné, a pripomenul, že naďalej publikuje obsah, ktorý je podľa jeho obhajoby nezávadný.

Jeho advokát David Lindtner pred médiami uviedol, že žiadosť o prepustenie podali približne päť týždňov po právoplatnom zamietnutí predchádzajúcej žiadosti. Kritizoval, že prokurátor podľa neho opakovane používa tie isté dôvody, ktoré už posudzoval Najvyšší súd SR.

„Práve toto mechanické recyklovanie a stále udržiavanie väzby na základe tých istých dôvodov je neprijateľné a je to v rozpore aj s ústavou, ústavnými princípmi, ústavnými rozhodnutiami, rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a podobne,“ zhodnotil. Prokurátor však navrhol žiadosť zamietnuť s tým, že dôvody väzby naďalej trvajú.

Najvyšší súd SR rozhodol o jeho vzatí do väzby koncom apríla 2025 pre obavu z pokračovania v trestnej činnosti.

(tasr, max)

  |  

PS kritizuje výber hodnotiteľov v IT výzve rezortu investícií

Pri výzve ministerstva investícií na podporu výskumu a vývoja v digitálnej transformácii v hodnote 58 miliónov eur sa podľa opozície objavili závažné podozrenia z netransparentnosti a možného ovplyvňovania hodnotenia projektov. Upozornili na to poslanec za Progresívne Slovensko (PS) Ján Hargaš a podpredseda strany Michal Truban.

Kritizujú nielen proces výberu hodnotiteľov, ale aj riziko, že úspešní žiadatelia budú mať na realizáciu projektov len približne tri mesiace. Krátky časový rámec je podľa nich dôsledkom zrušenia pôvodnej výzvy a opätovného hodnotenia v rámci plánu obnovy.

PS upozorňuje na podnety z prostredia verejnej správy, ktoré poukazujú na nedostatok odbornosti niektorých hodnotiteľov a možné prepojenia na firmy, ktoré pripravovali projekty. Truban spochybnil aj zásah vedenia rezortu, ktoré si podľa neho vyžiadalo zoznam hodnotiteľov, čo považuje za neštandardné.

Opozícia pripravuje trestné oznámenie a žiada preverenie prípadu orgánmi činnými v trestnom konaní. Zároveň vyzvala ministra Samuela Migaľa (nominant Smeru), aby okamžite zverejnil všetky podklady k hodnoteniu a vysvetlil postup rezortu.

Ministerstvo pripustilo, že výzva „nie je ideálna“, no je nastavená tak, aby sa do nej zapájali firmy, ktoré reálne realizujú výskum. Zároveň umožňuje refundovať aj už vynaložené náklady. Ďalšie tvrdenia opozície označil rezort za „smiešne a absurdné“ s dôvetkom, že nepredložili žiadne dôkazy.

(tasr, max)

  |  

Dánsko zvyšuje deportácie aj za cenu sporu so súdom

Dánska premiérka Mette Frederiksenová oznámila legislatívny plán, ktorý má sprísniť deportácie cudzincov vrátane odsúdených zločincov, a to aj za cenu konfliktu s Európskym súdom pre ľudské práva.

Vyhlásila, že vláda nebude čakať na zmenu výkladu Európskeho dohovoru o ľudských právach a koná na základe podpory viacerých krajín, ktoré zdieľajú rovnaký postoj. „Niektorí odborníci si možno myslia, že týmto porušujeme konvenciu. My to vnímame naopak,“ skonštatovala.

Navrhované zmeny, ktoré by mali vstúpiť do platnosti 1. mája, sprísňujú podmienky na vyhostenie cudzincov odsúdených na viac ako jeden rok. Zahŕňajú aj elektronické sledovanie osôb bez povolenia na pobyt, ktoré porušujú povinnosť nahlasovania, ako aj vymenovanie vyslanca pre deportácie a obnovenie činnosti veľvyslanectva v Sýrii.

Frederiksenová čelí tlaku protiimigračných strán pred voľbami, ktoré by sa mali konať 31. októbra, no získava podporu verejnosti za tvrdší prístup. Dánsko kritizuje rozhodnutia európskeho súdu, ktoré zablokovali deportácie z dôvodu rodinných väzieb.

Ďalšie návrhy vlády zahŕňajú zriadenie prijímacieho centra mimo Únie a preskúmanie povolení na pobyt utečencov. V roku 2025 krajina udelila azyl len 839 osobám, čo signalizuje jeden z najnižších počtov od roku 1983.

Väčšina žiadateľov o azyl v uplynulých rokoch pochádzala zo Sýrie, Afganistanu, Eritrey a Somálska.

(reuters, max)

  |  

Taraba, Macinka a Turek chcú v EÚ presadzovať spoločné záujmy

Slovenský minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) vyhlásil, že Slovensko a Česko chcú v Bruseli vystupovať ako tandem, ktorý nebude vyvolávať konflikty, ale konštruktívne otvárať témy a obhajovať záujmy oboch krajín.

Oznámil to v piatok počas spoločnej tlačovej konferencie s českým ministrom Petrom Macinkom a českým vládnym splnomocnencom pre klimatickú politiku a Green Deal Filipom Turkom.

Taraba ocenil, že české ministerstvo životného prostredia vníma okrem ekologických otázok aj priemyselné a hospodárske priority. Podľa neho rezort dnes zasahuje do mnohých oblastí každodenného života a je potrebné otvorene hovoriť o problémoch.

Ide pritom o jeho prvú oficiálnu návštevu v Česku za viac ako dva roky vo funkcii, no očakáva užšiu spoluprácu oboch vlád.

Česko navrhlo vytvorenie skupiny členských štátov EÚ „za konkurencieschopnosť“, do ktorej sa chce Slovensko zapojiť. Podľa Tarabu majú byť cieľom fungujúci priemysel a zníženie byrokracie.

Macinka označil návštevu za dôkaz výnimočných vzťahov medzi krajinami a avizoval spoločné rokovanie vlád koncom marca.

„Mojím cieľom bude spolupracovať so slovenskou vládou a najmä s pánom ministrom, aby sme v Česku naprávali chyby bývalej vlády a klimatické ciele pre celú Úniu racionalizovali a nastavili ich tak, aby to nepoškodilo našu krajinu,“ avizoval svoje plány Turek.

(tasr, max)