Preskočiť na obsah
  |  

Z protestu proti Benešovým dekrétom v Bratislave odviedli Örsa Orosza

Maďarská vláda považuje princíp kolektívnej viny za neprijateľný a pravidelne na to upozorňuje aj slovenskú vládu. Napísal to na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v reakcii na skutočnosť, že z protestu polícia v piatok večer odviedla politika Maďarskej aliancie.

„Na demonštrácii v Bratislave proti Benešovým dekrétom polícia zadržala Örsa Orosza, pretože mal na košeli nápis, že spochybňuje dekréty. Okamžite som kontaktoval predsedu Maďarskej aliancie a rečníka demonštrácie Lászlóa Gubíka. Práve ma informoval, že Örs Orosz bol prepustený a nebude proti nemu začaté žiadne konanie,“ napísal Szijjártó.

Na Hlavnom námestí v Bratislave sa v piatok podvečer konal protest Postavme sa proti kolektívnej vine, ktorý organizuje platforma mladých Maďarov žijúcich na Slovensku Köz.ügy - Vec spoločná.

Cieľom demonštrácie bolo vyjadriť nesúhlas s pokračujúcim uplatňovaním princípu kolektívnej viny, konfiškáciou majetku na základe Benešových dekrétov a s novelou Trestného zákona.

Podľa nej môže byť každý, kto verejne spochybní povojnové usporiadanie, ktoré pripravilo tisíce Maďarov o majetok a občianstvo, odsúdený na šesť mesiacov väzenia.

(tasr)

  |  

Tisíce demonštrantov v Minnesote a ďalších mestách protestujú proti ICE

V Minneapolise a ďalších mestách USA v piatok prepukli masové protesty po tom, čo pri zásahu imigračných agentov zahynuli dvaja občania USA. Študenti a učitelia po celej krajine zároveň zorganizovali celoštátne školské štrajky.

Do oblasti Minneapolisu vláda vyslala približne 3 000 federálnych príslušníkov, ktorí hliadkujú v taktickej výstroji. Ide o silu niekoľkonásobne prevyšujúcu miestnu políciu. Protesty sa rýchlo rozšírili do desiatok štátov.

Napätie sa prenieslo aj do federálnych inštitúcií. Z funkcie odvolali dočasného šéfa miestnej pobočky FBI, ktorá sa podieľala na operácii. Ministerstvo spravodlivosti zároveň obvinilo bývalého moderátora CNN Dona Lemona v súvislosti s protestom v kostole, čo vyvolalo kritiku ochrancov slobody médií.

Administratíva medzitým rozšírila právomoci imigračných agentov zatýkať osoby bez súdneho príkazu. To rozširuje možnosti nižšie postavených agentov ICE vykonávať rozsiahle razie a zadržiavať osoby podozrivé z nelegálneho pobytu, s ktorými sa stretnú.

Prezident Donald Trump naďalej trvá na pokračovaní operácie a odmieta výzvy na jej obmedzenie, hoci verejná podpora jeho imigračnej politiky podľa prieskumov klesá. Trump vyjadril dôveru ministerke vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej, ktorá zodpovedá aj za ICE.

(reuters, est)

  |  

Postrelenej kadetke Michaele chcú zvýšiť úväzok

Považskobystrická radnica chce zvýšiť pracovný úväzok Michale Hozákovej, bývalej študentke Akadémie Policajného zboru, ktorú pred viac ako tromi rokmi počas výcviku postrelil inštruktor a po zranení zostala na invalidnom vozíku.

Hozáková pracuje na mestskej polícii približne dva mesiace, kde má na starosti obsluhu a monitoring kamerového systému. Informoval o tom primátor Považskej Bystrice Karol Janas.

Podľa neho dobre zapadla do kolektívu a mestskí policajti sú s jej prácou spokojní. Radnica sa preto rozhodla zvýšiť jej úväzok tak, aby sa stala stabilnou súčasťou mestskej polície. Zmenu organizačného poriadku, ktorá je na to potrebná, budú mestskí poslanci schvaľovať v marci.

Mesto pred jej nástupom upravilo niektoré priestory tak, aby boli bezbariérové. Hozáková v súčasnosti pracuje na skrátený úväzok, no v prípade záujmu je mesto pripravené ho ešte navýšiť.

„Zatiaľ mám dohodu na desať hodín týždenne, chodím sem na dve hodiny denne. Pomocou kamerového systému monitorujem Považskú Bystricu, riešim rôzne priestupky, dohľadávam situácie. S prácou som spokojná, našla som sa v tom. S primátorom riešime zvýšenie môjho úväzku, chcem sa posunúť ďalej,“ povedala Hozáková.

Okrem práce na mestskej polícii jej radnica ponúkla aj pozíciu koordinátorky projektu Mesto bez bariér, v rámci ktorého chce pomáhať so zlepšovaním prístupnosti mesta pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a seniorov.

(tasr, lud)

  |  

Brexit zdražil obchod s energiou, Brusel žiada kompenzáciu

Európska únia bude požadovať, aby Británia finančne prispela na rozvoj chudobnejších členských štátov ako súčasť dohody o opätovnom prepojení energetických trhov. Vyplýva to z dokumentu EÚ a vyjadrení diplomatov.

Cieľom rokovaní je znížiť náklady, ktoré brexit priniesol do cezhraničného obchodu s energiami – tie sa podľa údajov britskej National Grid zvýšili o približne miliardu eur a do roku 2030 môžu dosiahnuť zhruba 400 miliónov eur ročne.

Brusel chce zaviesť právne záväzný mechanizmus, ktorý zabezpečí „primeraný finančný príspevok Spojeného kráľovstva na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi Únie“. Model by odrážal situáciu v Nórsku, ktoré nie je členom EÚ, no prispieva približne 390 miliónmi eur ročne výmenou za prístup na energetický trh.

Podobná dohoda by mohla byť politicky citlivá pre Londýn, keďže zástancovia brexitu sľubovali kontrolu nad rozpočtovými príspevkami. Hovorca britskej vlády reagoval, že užšia spolupráca v oblasti elektriny má reálne výhody pre spotrebiteľov aj podniky.

Rokovania majú začať v najbližších mesiacoch, pričom výška britského príspevku je stále predmetom diskusie medzi členskými štátmi EÚ.

(reuters, max)

  |  

Absencia pohlavného styku nebude dôvod na rozvod vo Francúzsku

Francúzske Národné zhromaždenie schválilo podľa BBC návrh zákona, ktorý výslovne stanovuje, že spoločné bývanie v manželstve nevytvára povinnosť sexuálnych vzťahov. Nové ustanovenie do občianskeho zákonníka zakotvuje, že manželstvo nezakladá automatický súhlas so sexom, čím reaguje na pretrvávajúce predstavy o takzvaných „manželských právach“.

Zákon tiež znemožní, aby bola absencia sexu považovaná za dôvod na rozvod. Podľa predkladateľky návrhu, poslankyne Marie-Charlotte Garinovej, má ísť o krok proti „systému dominancie“ a jasné stanovisko, že súhlas nie je doživotný.

Impulzom bola aj kauza z roku 2019, keď žena čelila rozvodu za odmietanie sexu. Súd ju uznal vinnou z rozpadu manželstva. Obrátila sa však na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý Francúzsko za tento verdikt odsúdil.

Aj keď zákon zrejme nebude mať zásadný vplyv na rozhodovaciu prax, má odstrániť právnu nejasnosť a posilniť ochranu proti manželskému znásilneniu.

Právna definícia znásilnenia vo Francúzsku bola v novembri 2023 rozšírená o pojem nesúhlasu – sex bez výslovného, informovaného a odvolateľného súhlasu je znásilnením.

(max)

  |  

Začali vyšetrovať smrť Prettiho, ktorého zastrelili agenti

Ministerstvo spravodlivosti USA začalo predbežné vyšetrovanie možného porušenia občianskych práv v súvislosti so smrteľnou streľbou Alexa Prettiho, ktorého minulú sobotu zastrelili federálni imigrační agenti v Minneapolise.

Zástupca generálneho prokurátora Todd Blanche označil vyšetrovanie za štandardný postup v prípadoch použitia sily a bagatelizoval jeho rozsah, no nevylúčil možné trestné obvinenia, aj keď ich začatie je legislatívne náročné.

Streľba vyvolala vlnu pobúrenia a donútila administratívu Donald Trumpa zmierniť imigračné opatrenia v Minnesote. Podľa miestnych predstaviteľov nie je federálnej administratíve možné dôverovať a vedú vlastné vyšetrovanie.

Podľa predbežných zistení colnej a hraničnej ochrany USA Prettiho postrelili dvaja agenti. Videozáznam incidentu ukazuje, ako Pretti držal mobil, keď ho zrazili na zem, a krátko pred výstrelmi mu policajt odníma zbraň. Tú mal v legálnej držbe.

Ministerstvo zatiaľ nezačalo podobné vyšetrovanie v prípade Renee Goodovej, ktorú tento mesiac taktiež zastrelil imigračný dôstojník. Blanche poznamenal, že v tomto prípade neexistuje dôvod na trestné stíhanie.

(reuters, max)