Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Audítori EÚ vítajú koniec korekcií, varujú pred zložitosťou rozpočtu

Európsky dvor audítorov pozitívne hodnotí návrh zrušiť korekčné mechanizmy v budúcom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034, ktoré doteraz znižovali príspevky vybraných členských štátov. Zároveň však varuje, že nový systém financovania Únie sa môže stať zbytočne zložitým.

Európska komisia navrhuje rozpočet v objeme približne dva bilióny eur, pričom výdavkové stropy by mali dosiahnuť 1,26 percenta hrubého národného dôchodku EÚ. Audítori upozorňujú, že bez započítania splátok fondu obnovy po pandémii je reálny nárast miernejší.

EDA poukazuje aj na plán znížiť podiel výdavkov spravovaných spolu s členskými štátmi a posilniť priame a nepriame riadenie Komisiou, čo môže priniesť administratívne komplikácie a ovplyvniť regionálne rozdelenie peňazí.

Komisia chce zároveň zjednodušiť rozpočet znížením počtu programov, no podľa audítorov bude skutočný efekt závisieť od praxe. Pri príjmoch navrhuje päť nových vlastných zdrojov, ktoré by mali priniesť v priemere 58 miliárd eur ročne, hoci veľká časť má naďalej pochádzať z národných rozpočtov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Musk sa v Epsteinových spisoch pýtal na najdivokejšie párty

Meno podnikateľa Elona Muska sa objavilo v novozverejnených dokumentoch amerického ministerstva spravodlivosti týkajúcich sa zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina. Spisy obsahujú emailovú komunikáciu z rokov 2012 a 2013, v ktorej Musk diskutuje o možnej návšteve Epsteinovho karibského ostrova, informuje agentúra Bloomberg.

V jednom z emailov sa dokonca pýta, kedy by sa tam konala „najdivokejšia párty“, všimol si denník Daily Mail. V tom čase už bol Epstein právoplatne odsúdený za sexuálne zločiny proti maloletým.

Musk však tvrdí, že s Epsteinom mal len minimálny kontakt a viaceré pozvania odmietol. Na platforme X zdôraznil, že si bol vedomý možnosti zneužitia emailov na diskreditáciu jeho osoby, no zároveň patril k najhlasnejším zástancom zverejnenia Epsteinových spisov.

Podľa jeho slov je dôležitejšie, aby USA stíhali osoby, ktoré sa na Epsteinových zločinoch priamo podieľali.

Americké ministerstvo spravodlivosti v piatok zverejnilo poslednú várku dokumentov týkajúcich sa zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, ktorého našli obeseného v cele v roku 2019. Nová databáza obsahuje viac ako tri milióny strán, dvetisíc videí a 180-tisíc fotografií.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra finišuje zákon o lobingu, zapojili aj verejnosť

Ministerstvo vnútra (MV) SR má v blízkej dobe predstaviť návrh zákona o lobingu. Malo by sa tak stať v priebehu jedného až dvoch týždňov. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho (Hla) na tohtotýždňovej tlačovej konferencii.

„Ja som mal vo štvrtok (29. január) ráno stretnutie so štátnym tajomníkom ministerstva vnútra Michalom Kaliňákom, ktorý to gestoruje. V najbližšej dobe bude predstavený návrh zákona. Vychádza z diskusií, ktoré prebiehajú, kde sú zapojení všetci, a pôjde do normálneho pripomienkového konania,“ priblížil.

Rezort vnútra už v decembri avizoval, že pokračuje v procese prípravy zákona o lobingu. Deklaroval, že vytvoril širokú platformu na prípravu zákona.

Poukázal na to, že k legislatíve prebehli viaceré rokovania. Ešte v lete ministerstvo zriadilo web, cez ktorý môže verejnosť prispieť svojimi námetmi. Legislatíva má vymedziť lobing a takzvané vplyvové činnosti.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina sa nezhodnú, dokedy platí energetické prímerie

Rusko a Ukrajina v piatok oznámili, že pozastavili útoky na energetickú infraštruktúru, no zároveň sa objavili rozpory v tom, ako dlho má tento krok platiť a čo bude nasledovať v rokovaniach o ukončení takmer štvorročnej vojny.

Kremeľ uviedol, že prezident Vladimir Putin vyhovel žiadosti amerického prezidenta Donalda Trumpa a súhlasil s prerušením útokov na energetické ciele, no podľa Moskvy má moratórium skončiť už v nedeľu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že pozastavenie útokov má trvať týždeň. Zároveň upozornil, že hoci ruské údery na energetiku ustali, Moskva presmerovala útoky na logistické ciele, najmä železničné uzly. Ukrajina podľa neho na oplátku neútočila na ruské energetické zariadenia.

Prímerie prichádza v čase, keď Kyjev čelí extrémnym mrazom a stovky bytových domov sú stále bez kúrenia. Diplomatické rokovania zatiaľ nepriniesli prelom, pričom hlavnou prekážkou zostávajú územné požiadavky Ruska.

Termín ďalšieho kola rokovaní zatiaľ nie je známy a neistota pretrváva aj medzi obyvateľmi Kyjeva, ktorí pochybujú o trvácnosti neútočenia na energetické ciele.

(reuters, est)

Minúta  |  

Putin pochválil rekordný export ruského zbrojárstva

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že Rusko napriek tlaku zo Západu rozšírilo svoje trhy a vyhliadky, najmä v Afrike.

Na stretnutí o vojensko-technickej spolupráci v Kremli povedal, že ruské vojenské produkty boli minulý rok dodané do viac než 30 krajín a príjmy z exportu presiahli 15 miliárd dolárov.

Podľa Putina sektor funguje v „zložitých podmienkach“, keďže západné krajiny sa snažia brzdiť alebo blokovať obchodné väzby s Ruskom. Napriek tomu podľa neho Moskva vo veľkej miere dodržala uzavreté exportné kontrakty.

Osobitný záujem o ruskú vojenskú techniku podľa Putina prejavujú africké štáty, ktoré sú pripravené rozširovať spoluprácu s Ruskom v oblasti obrany. Moskva v posledných rokoch systematicky posilňuje vzťahy s viacerými africkými krajinami vrátane Stredoafrickej republiky, Mali a Burkiny Faso.

V Stredoafrickej republike pôsobia od roku 2018 ruskí žoldnieri vagnerovci. Prezident Faustin-Archange Touadéra tento mesiac opätovne pozval Putina na oficiálnu návštevu krajiny.

(reuters, est)

Minúta  |  

Americká energetická pomoc pre Ukrajinu viazne, zima prituhuje

Americkí a európski predstavitelia vyjadrujú rastúce obavy, že stovky miliónov dolárov z americkej energetickej pomoci pre Ukrajinu zostávajú neuvoľnené, hoci krajinu sužuje mrazivá zima a ruské útoky vážne poškodili jej energetickú infraštruktúru.

Prostriedky mala pôvodne spravovať agentúra USAID na dovoz skvapalneného zemného plynu a opravy zariadení zničených ruskými údermi.

Po faktickom zrušení USAID v úvodných týždňoch administratívy prezidenta Donalda Trumpa sa však časť financií ocitla v administratívnom vákuu.

Biely dom tvrdí, že dostupné zdroje neboli výslovne určené na energetiku a plánuje ich využiť najmä na rozvoj ukrajinského sektora kritických nerastov. Bývalí predstavitelia administratívy Joea Bidena to spochybňujú a upozorňujú, že Kongres schválil financie priamo na podporu energetiky.

Meškanie pomoci vyvoláva frustráciu v Kyjeve aj medzi spojencami. Milióny Ukrajincov čelia výpadkom elektriny, kúrenia a vody, pričom všetky veľké elektrárne sú podľa ukrajinských úradov poškodené alebo zničené. S blížiacimi sa extrémnymi mrazmi diplomati varujú pred vážnymi humanitárnymi následkami.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.