Preskočiť na obsah
  |  

Opozícia žiada koniec Lajčáka a vyzýva Fica na jeho odvolanie

Opozičné strany žiadajú okamžitý koniec Miroslava Lajčáka vo funkcii poradcu premiéra Roberta Fica. Dôvodom sú nové medializované informácie o jeho údajnej komunikácii so sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom, ktoré sa objavili v najnovšej várke zverejnených amerických justičných dokumentov. Podľa lídra PS Michala Šimečku ide o vážne zlyhanie, ktoré poškodzuje dobré meno Slovenska v zahraničí.

Podobne sa vyjadrujú aj predstavitelia SaS, KDH a strany Za ľudí, ktorí spochybňujú Lajčákovu doterajšiu obhajobu a upozorňujú, že ak je aspoň časť informácií pravdivá, ide o poburujúcu záležitosť.

Kritika smeruje aj na premiéra Fica, ktorý podľa opozície nesie politickú zodpovednosť za to, že si Lajčáka ponecháva v tíme.

Lajčák všetky obvinenia odmieta, tvrdí, že komunikácia je sfalšovaná a žiadne stretnutia ani nevhodné témy sa nikdy neudiali. Americké ministerstvo spravodlivosti medzitým pokračuje v zverejňovaní spisov v kauze Epsteina.

(tasr, mja)

  |  

Pokles napätia z Ukrajiny odstavil moldavskú energetiku

Technické problémy v ukrajinskej elektrickej sieti spôsobili v sobotu núdzové odstavenie energetického systému Moldavska.

Informovalo o tom moldavské ministerstvo energetiky, podľa ktorého došlo k výraznému poklesu napätia na jednom z elektrických vedení. Incident si vyžiadal okamžitý zásah prevádzkovateľov siete, aby sa zabránilo vážnejšiemu poškodeniu systému.

Výpadok sa dotkol viacerých oblastí krajiny, no úrady zdôrazňujú, že nejde o úplný kolaps dodávok elektriny.

V niektorých obciach sa podarilo dodávky obnoviť už krátko po incidente. Ministerstvo zatiaľ neuviedlo, ako dlho bude trvať úplná stabilizácia siete ani či hrozia ďalšie obmedzenia.

(reuters, mja)

  |  

Migrant strhol dievča pod metro, predtým napadol policajtov

Hamburská polícia vyšetruje tragický incident na stanici metra Wandsbek Markt, pri ktorom vo štvrtok večer zahynuli dvaja ľudia po páde pod prichádzajúcu súpravu. Podľa doterajších zistení mal dvadsaťpäťročný muž z Južného Sudánu nečakane napadnúť osemnásťročnú ženu čakajúcu na metro a strhnúť ju so sebou do koľajiska. Polícia prípad posudzuje ako podozrenie z úmyselného zabitia.

Denníky Bild a Welt upozorňujú, že podozrivého mali bezpečnostné zložky už predtým v evidencii. Len dva dni pred tragédiou napadol policajtov, ktorí ho zadržali, no následne ho prepustili.

Svedkovia uvádzajú, že muž mohol byť pod vplyvom alkoholu a krátko pred činom mal povedať výhražnú vetu. Vyšetrovatelia zatiaľ nemajú informácie o tom, že by sa obete poznali.

Prípad prevzal hamburský vyšetrovací tím pre vraždy, ktorý analyzuje kamerové záznamy a výpovede svedkov. Podľa dostupných údajov mal muž platné povolenie na pobyt a do Nemecka prišiel v rámci humanitárneho programu v roku 2024.

(mja)

  |  

Polícia vyšetruje nákup policajných áut z čias ministra Mikulca

Polícia i Európska prokuratúra (EPPO) potvrdili vyšetrovanie, týkajúce sa Ministerstva vnútra SR v období, keď bol šéfom rezortu Roman Mikulec (Slovensko-Za ľudí).

„Vo veci v súčasnosti prebieha vyšetrovanie. Vzhľadom na jeho priebeh nie je možné aktuálne poskytovať bližšie informácie, aby nedošlo k jeho zmareniu alebo sťaženiu,“ uviedli pre TASR z komunikačného oddelenia Prezídia Policajného zboru. V rovnakom duchu na otázku odpovedala aj EPPO.

Portál 360tka upozornil, že policajti z ÚBOK tento týždeň zadržali viacero ľudí z ministerstva vnútra a polície. Po výsluchoch všetkých prepustili bez obvinenia.

Má ísť o vyšetrovanie nákupu policajných áut. Európsky prokurátor Juraj Novocký pre portál potvrdil, že Európska prokuratúra dozoruje kauzu pre podozrenie z machinácie pri verejnom obstarávaní.

(tasr, est)

  |  

Západné štáty a Izrael chceli rozvrátiť Irán, vyhlásil prezident

Iránsky prezident Masúd Pezeškján v sobotu obvinil Spojené štáty, Izrael a európske krajiny, že zneužili ekonomické problémy Iránu, podnecovali nepokoje a podporovali snahy o rozdelenie počas nedávnych celoštátnych protestov. Tie vypukli koncom decembra v reakcii na prudký rast cien a životných nákladov a trvali približne dva týždne.

Podľa iránskych úradov sa protesty utlmili po tvrdom zásahu bezpečnostných síl. Zatiaľ čo iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí uviedol, že zahynulo približne 3 100 ľudí, ľudskoprávna organizácia HRANA hovorí o viac než 6 500 obetiach.

Pezeškján v prejave v štátnej televízii tvrdil, že zahraniční aktéri zámerne vyvolávali rozdelenie spoločnosti a vtiahli do protestov aj nevinných ľudí. Americký prezident Donald Trump opakovane vyjadril podporu demonštrantom a naznačil možnosť zásahu, ak bude Irán pokračovať v násilí.

Napätie sprevádzajú aj vojenské signály, vrátane prítomnosti amerického vojnového plavidla v Izraeli. Regionálni aktéri sa medzitým snažia diplomaticky zabrániť eskalácii konfliktu.

Irán zároveň odmieta americkú požiadavku obmedziť raketový program ako podmienku obnovenia rokovaní. Podľa Arákčího je Teherán pripravený rokovať, no aj čeliť prípadnej vojne, pričom zmenu režimu označil za ilúziu.

(reuters, est)

  |  

Audítori EÚ vítajú koniec korekcií, varujú pred zložitosťou rozpočtu

Európsky dvor audítorov pozitívne hodnotí návrh zrušiť korekčné mechanizmy v budúcom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034, ktoré doteraz znižovali príspevky vybraných členských štátov. Zároveň však varuje, že nový systém financovania Únie sa môže stať zbytočne zložitým.

Európska komisia navrhuje rozpočet v objeme približne dva bilióny eur, pričom výdavkové stropy by mali dosiahnuť 1,26 percenta hrubého národného dôchodku EÚ. Audítori upozorňujú, že bez započítania splátok fondu obnovy po pandémii je reálny nárast miernejší.

EDA poukazuje aj na plán znížiť podiel výdavkov spravovaných spolu s členskými štátmi a posilniť priame a nepriame riadenie Komisiou, čo môže priniesť administratívne komplikácie a ovplyvniť regionálne rozdelenie peňazí.

Komisia chce zároveň zjednodušiť rozpočet znížením počtu programov, no podľa audítorov bude skutočný efekt závisieť od praxe. Pri príjmoch navrhuje päť nových vlastných zdrojov, ktoré by mali priniesť v priemere 58 miliárd eur ročne, hoci veľká časť má naďalej pochádzať z národných rozpočtov.

(tasr, mja)