Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Miesto narodenia Ježiša po 600 rokoch zreštaurujú

V betlehemskej Jaskyni narodenia Pána sa po prvý raz za šesť storočí začali rozsiahle reštaurátorské práce, ktoré majú zachovať jedno z najposvätnejších miest kresťanstva. Projekt spoločne oznámili Grécky pravoslávny patriarchát Jeruzalema a Kustódia Svätej zeme, v spolupráci s Arménskym apoštolským patriarchátom a pod záštitou palestínskej samosprávy, informuje Premier Christian News.

Podľa kresťanského novinára Paula Calverta ide o mimoriadne významný moment, keďže Chrám Narodenia patrí medzi najstaršie kostoly Blízkeho východu a Betlehem označil za „hlavné mesto kresťanstva“.

Obnova sa zameriava na poškodené skaly, mramorové podlahy, stĺpy aj ikonickú štrnásťcípu hviezdu označujúcu miesto Ježišovho narodenia. Práce vykonáva talianska spoločnosť, ktorá už v minulosti reštaurovala samotnú baziliku.

Projekt má zároveň pomôcť miestnej ekonomike a kresťanskej komunite, ktorá trpí dôsledkami vojny, pandémie a kolapsu cestovného ruchu. Podľa Calverta môže obnova priniesť nádej a motiváciu, aby kresťania z Betlehema neodchádzali.

(mja)

Minúta  |  

Merz chladí Weberove vízie o mierovej EÚ armáde

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa dištancoval od návrhu lídra Európskej ľudovej strany (EPP) Manfreda Webera, podľa ktorého by sa na povojnovom udržiavaní mieru na Ukrajine mohla podieľať spoločná európska armáda, informuje portál Politico.

Hoci ocenil snahu o posilnenie geopolitickej váhy EÚ, zdôraznil, že nejde o riešenia pre súčasné problémy Únie. Podľa Merza by sa Európa mala teraz sústrediť najmä na posilnenie obranných kapacít a zlepšenie konkurencieschopnosti priemyslu.

Kancelár upozornil aj na praktické prekážky rozsiahlych reforiem, keďže zmeny zmlúv v EÚ s 27 členskými štátmi považuje za mimoriadne zložité. Diskusiu o inštitucionálnych otázkach síce nevylučuje, no nepovažuje ju za prioritu.

Merz zároveň pripomenul, že Nemecko už zohráva významnú úlohu v európskej bezpečnosti, napríklad nasadením tisícok vojakov v Litve. Pokiaľ ide o mierové jednotky na Ukrajine, Berlín podľa neho zatiaľ nič zásadne nevylučuje, hoci postupuje opatrnejšie než Francúzsko či Británia.

(mja)

Minúta  |  

V iránskom prístavnom meste Bandar Abbás došlo k výbuchu

Výbuch v strategickom iránskom prístave Bandar Abbás si v sobotu vyžiadal najmenej jednu obeť a 14 zranených. Príčina explózie zatiaľ nie je známa a iránske úrady oznámili, že incident je predmetom vyšetrovania.

Agentúra Tasnim odmietla správy zo sociálnych sietí, podľa ktorých mal byť cieľom útoku veliteľ námorných síl Revolučných gárd, a označila ich za nepravdivé.

Incident sa odohral v čase zvýšeného napätia medzi Teheránom a Washingtonom. Spojené štáty v posledných dňoch signalizovali posilnenie vojenskej prítomnosti v regióne a prezident Donald Trump hovoril o presune „armády“ smerom k Iránu. Izraelskí predstavitelia však pre Reuters uviedli, že Izrael nemal s výbuchmi nič spoločné.

Samostatne iránske médiá informovali aj o plynovej explózii v meste Ahváz pri hraniciach s Irakom, kde zahynuli štyria ľudia. Bandar Abbás, ležiaci pri Hormuzskom prielive, je kľúčovým uzlom globálneho obchodu s ropou a už vlani ho zasiahol ničivý výbuch s desiatkami obetí.

Izrael nie je zapojený do série výbuchov, ktoré sa v sobotu odohrali v Iráne, informovali dvaja izraelskí predstavitelia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rovnosť hlasov v ohrození? Ústavný súd rieši volebné obvody

Budúcnosť volebných obvodov v Bratislave má po novom v rukách Ústavný súd SR. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský napadol časť zákona o hlavnom meste, podľa ktorej má každá mestská časť garantované zastúpenie v mestskom zastupiteľstve.

Tvrdí, že tento systém porušuje princíp rovnosti volebného práva, keďže v menších mestských častiach stačí na zvolenie poslanca výrazne menej hlasov než vo väčších.

Hovorca Bratislavy Peter Bubla upozorňuje, že rozhodujúce bude, či Ústavný súd pozastaví účinnosť napadnutého ustanovenia a ako rozhodne vo veci samej. Ak by súd podnetu vyhovel, zmenu zákona môžu vykonať výlučne poslanci Národnej rady SR, keďže mesto nemá legislatívnu iniciatívu.

Jednou z mála možností by podľa magistrátu bolo zníženie počtu volebných obvodov pri zachovaní 45 poslancov, čo by znamenalo, že menšie mestské časti by stratili samostatné zastúpenie. Dobrovodský zároveň varuje, že bez zásahu súdu by mohli byť po jesenných voľbách spochybnené ich výsledky.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina rieši rozsiahle výpadky elektriny a bojuje s mrazom

Rozsiahle výpadky elektriny zasiahli v sobotu viaceré regióny Ukrajiny vrátane hlavného mesta Kyjev, ako aj časti susedného Moldavska.

Podľa ukrajinských úradov ich spôsobila technická porucha na vysokonapäťových vedeniach, nie kybernetický útok ani priame poškodenie v dôsledku vojny. K výpadkom došlo v čase návratu chladného počasia, keď je energetický systém pod zvýšeným tlakom.

Ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhal informoval, že porucha zasiahla dve kľúčové vedenia – jedno medzi Rumunskom a Moldavskom a druhé spájajúce západnú a centrálnu Ukrajinu. Následne boli aktivované ochranné systémy rozvodní a dočasne sa odpojili aj niektoré bloky jadrových elektrární, ktoré však pokračovali v obmedzenej prevádzke.

V Kyjeve zastavilo metro, prerušené boli dodávky vody a nefungovali semafory. Podobná situácia nastala aj v Kišiňove.

Úrady očakávajú postupné obnovenie dodávok v najbližších hodinách, pričom výpadok prišiel len deň po tom, čo Rusko prisľúbilo dočasne neútočiť na energetickú infraštruktúru.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Izrael zasiahol Gazu najtvrdšie za týždne, hlásia desiatky mŕtvych

Izrael v sobotu výrazne zintenzívnil letecké útoky v Pásme Gazy, pričom podľa miestnych úradov zahynulo najmenej 26 ľudí.

Terčom sa stala policajná stanica v štvrti Šajch Radwán v meste Gaza, ktorú spravuje Hamas, ale aj obytné domy a stanové tábory, kde sa ukrývali vysídlení Palestínčania. Medzi obeťami sú podľa nemocníc aj ženy a deti. Útoky prišli v čase, keď medzi Izraelom a Hamasom platí krehké prímerie sprostredkované USA.

Izraelská armáda tvrdí, že operácia bola reakciou na piatkový incident v Rafahu, kde mali jej jednotky zaznamenať ozbrojencov Hamasu vychádzajúcich z tunela. Tento krok označila za porušenie dohody o prímerí. Hamas sa k incidentu priamo nevyjadril a zodpovednosť pripísal Izraelu.

Od uzavretia prímeria v októbri zahynulo podľa palestínskych zdravotníkov pri izraelskej paľbe už vyše 500 ľudí.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.