Preskočiť na obsah
  |  

Omyl na klinike neplodnosti? Rodičia hľadajú svoje biologické dieťa

Pár z Floridy žaluje Centrum pre plodnosť v Orlande po tom, čo žena porodila dieťa, ktoré podľa genetických testov nie je ich biologickým potomkom. Steven Mills a Tiffany Scoreová tvrdia, že klinika im omylom implantovala nesprávne embryo, hoci si u nej pred piatimi rokmi nechali zmraziť vlastné embryá, informuje Fox News.

Na nezrovnalosť prišli krátko po pôrode, keď si všimli, že ich dcéra má iné rasové znaky, čo viedlo k nariadeniu DNA testov. Žaloba upozorňuje aj na obavy, že ich biologické embryo mohlo byť implantované inému páru, ktorý teraz vychováva ich genetické dieťa.

Pár tvrdí, že klinika im neposkytla dostatočnú súčinnosť pri hľadaní biologických rodičov dieťaťa ani pri vysvetlení, čo sa stalo s ich embryami.

Hoci si s dieťaťom vytvorili silné emocionálne puto a radi by si ho ponechali v starostlivosti, uznávajú, že z právneho a morálneho hľadiska by malo vyrastať pri svojich biologických rodičoch. Klinika zatiaľ predbežne súhlasila s genetickými testami, no poukazuje na problémy s ochranou súkromia ostatných pacientov.

(mja)

  |  

Orbán ide proti ekonómom, po voľbách vraj žiadne škrty neprídu

Maďarský premiér Viktor Orbán v predvolebnej kampani odmietol tvrdenia, že by po aprílových voľbách musel zaviesť úsporné opatrenia. Podľa neho je hovorenie o nevyhnutnej konsolidácii „čistý nezmysel“ a stav maďarskej ekonomiky si žiadne drastické škrty nevyžaduje. Orbán zdôraznil, že jeho strana Fidesz plánuje zachovať kľúčové výdavkové opatrenia, vrátane dotovaných hypoték či daňových úľav pre matky.

Ekonomická realita však vyzerá zložitejšie. Maďarská ekonomika sa už tretí rok pohybuje na hranici stagnácie a zaostáva za Poľskom aj Českom.

Vláda navyše koncom minulého roka zvýšila ciele rozpočtového deficitu, aby vytvorila priestor na predvolebné výdavky, čo prispelo k zhoršeniu výhľadu ratingu krajiny.

Ekonómovia upozorňujú, že nech už voľby vyhrá ktokoľvek, tlak na znižovanie deficitu bude nevyhnutný. Orbán síce pripúšťa potrebu postupného znižovania schodku, no trvá na tom, že k nemu dôjde pomaly a bez zásahov, ktoré by zasiahli obyvateľov.

(reuters, mja)

  |  

Po 25 rokoch chýbajú zmluvy so Svätou stolicou, cirkev apeluje na politikov

Katolícka cirkev na Slovensku zintenzívňuje snahu o uzavretie dvoch chýbajúcich osobitných zmlúv so štátom, ktoré vyplývajú zo Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou podpísanej pred 25 rokmi. Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober upozornil, že hoci časť záväzkov už bola naplnená, najmä zmluva o výhrade vo svedomí a dohoda o finančnom zabezpečení cirkvi stále chýbajú.

Cirkev preto podľa neho „klope politikom na dvere“ a očakáva ochotu parlamentu a vládnej koalície v týchto otázkach konať.

Téma zaznela na medzinárodnom odbornom sympóziu v Bratislave, kde vystúpili aj zástupcovia Svätej stolice. Podľa vatikánskeho diplomata Paula Richarda Gallaghera základná zmluva vytvára rámec, ktorý má chrániť práva veriacich ako občanov.

Štátny tajomník rezortu diplomacie Marek Eštok označil vzťahy SR so Svätou stolicou za nadštandardné. Zároveň zaznelo, že základná zmluva nepredpokladá finančnú odluku cirkvi od štátu.

(tasr, mja)

  |  

Fico: Macronova veta o „strategickom prebudení“ sa týkala EÚ

Premiér Robert Fico (Smer) v sobotňajšom videu uviedol, že veta „Strategické prebudenie“, ktorú zverejnil francúzsky premiér Emmanuel Macron v príspevku po ich spoločnom stretnutí, sa týkala Európskej únie a neznamenala „otočku“ v zahraničnej politike Slovenska orientovanej na všetky štyri svetové strany.

„Nikdy nebudem robiť žiadne otočky. Na prvom mieste je Slovensko a jeho záujmy,“ zdôraznil politik.

Pokračoval, že na stretnutí s Macronom kritizoval zákaz dovozu ruského plynu po 1. novembri 2027, za ktorý Slovensko nehlasovalo a proti ktorému podalo žalobu.

Apeloval vraj na výmenu vedenie Európskej komisie. Konkrétne menoval komisára pre energetiku Dana Jorgensena, šéfku diplomacie Kaju Kallasovú a predsedníčku Ursulu von der Leyenovú.

Podotkol, že 12. februára sa uskutoční samit o konkurencieschopnosti EÚ a vysokých cenách energií. „Dúfam, že konečne prejdeme od prázdneho mlátenia slamy ku skutkom, inak sa z Európy stane len kultúrny skanzen pre turistov z Číny,“ vyjadril sa.

Doplnil, že do konca mesiaca chce mať na stole návrh riešenia pre firmu Slovalco v Žiari nad Hronom, ktorý chce vláda opäť otvoriť, aby nemusela dovážať hliník z Číny.

Avizoval, že vláda zabezpečila dvadsať miliónov eur na výstavbu nájoných bytov cez štátny fond rozvoja bývania a v tomto smere sa 17. februára uskutoční aj konferencia organizovaná cez Európsku komisiu, ako tieto byty stavať aj zo súkromných investícií.

Premiér vo februári vykoná viacero kontrol na strategických zdravotníckých a dopravných stavbách a dôjde k otvoreniu zrekonštruovanej nemocnice v Spišskej Novej Vsi.

(est)

  |  

Miesto narodenia Ježiša po 600 rokoch zreštaurujú

V betlehemskej Jaskyni narodenia Pána sa po prvý raz za šesť storočí začali rozsiahle reštaurátorské práce, ktoré majú zachovať jedno z najposvätnejších miest kresťanstva. Projekt spoločne oznámili Grécky pravoslávny patriarchát Jeruzalema a Kustódia Svätej zeme, v spolupráci s Arménskym apoštolským patriarchátom a pod záštitou palestínskej samosprávy, informuje Premier Christian News.

Podľa kresťanského novinára Paula Calverta ide o mimoriadne významný moment, keďže Chrám Narodenia patrí medzi najstaršie kostoly Blízkeho východu a Betlehem označil za „hlavné mesto kresťanstva“.

Obnova sa zameriava na poškodené skaly, mramorové podlahy, stĺpy aj ikonickú štrnásťcípu hviezdu označujúcu miesto Ježišovho narodenia. Práce vykonáva talianska spoločnosť, ktorá už v minulosti reštaurovala samotnú baziliku.

Projekt má zároveň pomôcť miestnej ekonomike a kresťanskej komunite, ktorá trpí dôsledkami vojny, pandémie a kolapsu cestovného ruchu. Podľa Calverta môže obnova priniesť nádej a motiváciu, aby kresťania z Betlehema neodchádzali.

(mja)

  |  

Merz chladí Weberove vízie o mierovej EÚ armáde

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa dištancoval od návrhu lídra Európskej ľudovej strany (EPP) Manfreda Webera, podľa ktorého by sa na povojnovom udržiavaní mieru na Ukrajine mohla podieľať spoločná európska armáda, informuje portál Politico.

Hoci ocenil snahu o posilnenie geopolitickej váhy EÚ, zdôraznil, že nejde o riešenia pre súčasné problémy Únie. Podľa Merza by sa Európa mala teraz sústrediť najmä na posilnenie obranných kapacít a zlepšenie konkurencieschopnosti priemyslu.

Kancelár upozornil aj na praktické prekážky rozsiahlych reforiem, keďže zmeny zmlúv v EÚ s 27 členskými štátmi považuje za mimoriadne zložité. Diskusiu o inštitucionálnych otázkach síce nevylučuje, no nepovažuje ju za prioritu.

Merz zároveň pripomenul, že Nemecko už zohráva významnú úlohu v európskej bezpečnosti, napríklad nasadením tisícok vojakov v Litve. Pokiaľ ide o mierové jednotky na Ukrajine, Berlín podľa neho zatiaľ nič zásadne nevylučuje, hoci postupuje opatrnejšie než Francúzsko či Británia.

(mja)