Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po 25 rokoch chýbajú zmluvy so Svätou stolicou, cirkev apeluje na politikov

Katolícka cirkev na Slovensku zintenzívňuje snahu o uzavretie dvoch chýbajúcich osobitných zmlúv so štátom, ktoré vyplývajú zo Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou podpísanej pred 25 rokmi. Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober upozornil, že hoci časť záväzkov už bola naplnená, najmä zmluva o výhrade vo svedomí a dohoda o finančnom zabezpečení cirkvi stále chýbajú.

Cirkev preto podľa neho „klope politikom na dvere“ a očakáva ochotu parlamentu a vládnej koalície v týchto otázkach konať.

Téma zaznela na medzinárodnom odbornom sympóziu v Bratislave, kde vystúpili aj zástupcovia Svätej stolice. Podľa vatikánskeho diplomata Paula Richarda Gallaghera základná zmluva vytvára rámec, ktorý má chrániť práva veriacich ako občanov.

Štátny tajomník rezortu diplomacie Marek Eštok označil vzťahy SR so Svätou stolicou za nadštandardné. Zároveň zaznelo, že základná zmluva nepredpokladá finančnú odluku cirkvi od štátu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Fico: Macronova veta o „strategickom prebudení“ sa týkala EÚ

Premiér Robert Fico (Smer) v sobotňajšom videu uviedol, že veta „Strategické prebudenie“, ktorú zverejnil francúzsky premiér Emmanuel Macron v príspevku po ich spoločnom stretnutí, sa týkala Európskej únie a neznamenala „otočku“ v zahraničnej politike Slovenska orientovanej na všetky štyri svetové strany.

„Nikdy nebudem robiť žiadne otočky. Na prvom mieste je Slovensko a jeho záujmy,“ zdôraznil politik.

Pokračoval, že na stretnutí s Macronom kritizoval zákaz dovozu ruského plynu po 1. novembri 2027, za ktorý Slovensko nehlasovalo a proti ktorému podalo žalobu.

Apeloval vraj na výmenu vedenie Európskej komisie. Konkrétne menoval komisára pre energetiku Dana Jorgensena, šéfku diplomacie Kaju Kallasovú a predsedníčku Ursulu von der Leyenovú.

Podotkol, že 12. februára sa uskutoční samit o konkurencieschopnosti EÚ a vysokých cenách energií. „Dúfam, že konečne prejdeme od prázdneho mlátenia slamy ku skutkom, inak sa z Európy stane len kultúrny skanzen pre turistov z Číny,“ vyjadril sa.

Doplnil, že do konca mesiaca chce mať na stole návrh riešenia pre firmu Slovalco v Žiari nad Hronom, ktorý chce vláda opäť otvoriť, aby nemusela dovážať hliník z Číny.

Avizoval, že vláda zabezpečila dvadsať miliónov eur na výstavbu nájoných bytov cez štátny fond rozvoja bývania a v tomto smere sa 17. februára uskutoční aj konferencia organizovaná cez Európsku komisiu, ako tieto byty stavať aj zo súkromných investícií.

Premiér vo februári vykoná viacero kontrol na strategických zdravotníckých a dopravných stavbách a dôjde k otvoreniu zrekonštruovanej nemocnice v Spišskej Novej Vsi.

(est)

Minúta  |  

Miesto narodenia Ježiša po 600 rokoch zreštaurujú

V betlehemskej Jaskyni narodenia Pána sa po prvý raz za šesť storočí začali rozsiahle reštaurátorské práce, ktoré majú zachovať jedno z najposvätnejších miest kresťanstva. Projekt spoločne oznámili Grécky pravoslávny patriarchát Jeruzalema a Kustódia Svätej zeme, v spolupráci s Arménskym apoštolským patriarchátom a pod záštitou palestínskej samosprávy, informuje Premier Christian News.

Podľa kresťanského novinára Paula Calverta ide o mimoriadne významný moment, keďže Chrám Narodenia patrí medzi najstaršie kostoly Blízkeho východu a Betlehem označil za „hlavné mesto kresťanstva“.

Obnova sa zameriava na poškodené skaly, mramorové podlahy, stĺpy aj ikonickú štrnásťcípu hviezdu označujúcu miesto Ježišovho narodenia. Práce vykonáva talianska spoločnosť, ktorá už v minulosti reštaurovala samotnú baziliku.

Projekt má zároveň pomôcť miestnej ekonomike a kresťanskej komunite, ktorá trpí dôsledkami vojny, pandémie a kolapsu cestovného ruchu. Podľa Calverta môže obnova priniesť nádej a motiváciu, aby kresťania z Betlehema neodchádzali.

(mja)

Minúta  |  

Merz chladí Weberove vízie o mierovej EÚ armáde

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa dištancoval od návrhu lídra Európskej ľudovej strany (EPP) Manfreda Webera, podľa ktorého by sa na povojnovom udržiavaní mieru na Ukrajine mohla podieľať spoločná európska armáda, informuje portál Politico.

Hoci ocenil snahu o posilnenie geopolitickej váhy EÚ, zdôraznil, že nejde o riešenia pre súčasné problémy Únie. Podľa Merza by sa Európa mala teraz sústrediť najmä na posilnenie obranných kapacít a zlepšenie konkurencieschopnosti priemyslu.

Kancelár upozornil aj na praktické prekážky rozsiahlych reforiem, keďže zmeny zmlúv v EÚ s 27 členskými štátmi považuje za mimoriadne zložité. Diskusiu o inštitucionálnych otázkach síce nevylučuje, no nepovažuje ju za prioritu.

Merz zároveň pripomenul, že Nemecko už zohráva významnú úlohu v európskej bezpečnosti, napríklad nasadením tisícok vojakov v Litve. Pokiaľ ide o mierové jednotky na Ukrajine, Berlín podľa neho zatiaľ nič zásadne nevylučuje, hoci postupuje opatrnejšie než Francúzsko či Británia.

(mja)

Minúta  |  

V iránskom prístavnom meste Bandar Abbás došlo k výbuchu

Výbuch v strategickom iránskom prístave Bandar Abbás si v sobotu vyžiadal najmenej jednu obeť a 14 zranených. Príčina explózie zatiaľ nie je známa a iránske úrady oznámili, že incident je predmetom vyšetrovania.

Agentúra Tasnim odmietla správy zo sociálnych sietí, podľa ktorých mal byť cieľom útoku veliteľ námorných síl Revolučných gárd, a označila ich za nepravdivé.

Incident sa odohral v čase zvýšeného napätia medzi Teheránom a Washingtonom. Spojené štáty v posledných dňoch signalizovali posilnenie vojenskej prítomnosti v regióne a prezident Donald Trump hovoril o presune „armády“ smerom k Iránu. Izraelskí predstavitelia však pre Reuters uviedli, že Izrael nemal s výbuchmi nič spoločné.

Samostatne iránske médiá informovali aj o plynovej explózii v meste Ahváz pri hraniciach s Irakom, kde zahynuli štyria ľudia. Bandar Abbás, ležiaci pri Hormuzskom prielive, je kľúčovým uzlom globálneho obchodu s ropou a už vlani ho zasiahol ničivý výbuch s desiatkami obetí.

Izrael nie je zapojený do série výbuchov, ktoré sa v sobotu odohrali v Iráne, informovali dvaja izraelskí predstavitelia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rovnosť hlasov v ohrození? Ústavný súd rieši volebné obvody

Budúcnosť volebných obvodov v Bratislave má po novom v rukách Ústavný súd SR. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský napadol časť zákona o hlavnom meste, podľa ktorej má každá mestská časť garantované zastúpenie v mestskom zastupiteľstve.

Tvrdí, že tento systém porušuje princíp rovnosti volebného práva, keďže v menších mestských častiach stačí na zvolenie poslanca výrazne menej hlasov než vo väčších.

Hovorca Bratislavy Peter Bubla upozorňuje, že rozhodujúce bude, či Ústavný súd pozastaví účinnosť napadnutého ustanovenia a ako rozhodne vo veci samej. Ak by súd podnetu vyhovel, zmenu zákona môžu vykonať výlučne poslanci Národnej rady SR, keďže mesto nemá legislatívnu iniciatívu.

Jednou z mála možností by podľa magistrátu bolo zníženie počtu volebných obvodov pri zachovaní 45 poslancov, čo by znamenalo, že menšie mestské časti by stratili samostatné zastúpenie. Dobrovodský zároveň varuje, že bez zásahu súdu by mohli byť po jesenných voľbách spochybnené ich výsledky.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.