Preskočiť na obsah
  |  

Vatikánsky sekretár potvrdil pevné vzťahy Slovenska s Vatikánom

Oficiálna návšteva vatikánskeho sekretára pre vzťahy so štátmi Paula Richarda Gallaghera na Slovensku vyvrcholila slávnostnou svätou omšou v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Podujatie symbolicky uzavrelo trojdňový program, ktorý potvrdil stabilné a dlhodobo vyvážené vzťahy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, píše Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (KBS).

Predseda konferencie Bernard Bober ocenil, že dialóg je postavený na pevných základoch Základnej zmluvy, ktorá vytvára právny rámec pre slobodné fungovanie Cirkvi aj štátu. Zdôraznil, že Cirkev chce slúžiť spoločnosti, chrániť ľudskú dôstojnosť a prispievať k pokojnému spolužitiu.

Arcibiskup Gallagher sa počas návštevy stretol so štátnymi predstaviteľmi vrátane prezidenta Petra Pellegriniho, biskupmi a diplomatmi, zúčastnil sa na odbornom sympóziu k 25. výročiu Základnej zmluvy a absolvoval aj súkromnú návštevu Nitry.

Jeho pobyt mal nielen symbolický, ale aj praktický význam pre ďalší dialóg o náboženskej slobode, slobode svedomia a základných právach.

(mja)

  |  

Z Epsteinových spisov zmizli súbory s Trumpom

Americké ministerstvo spravodlivosti odstránilo z druhej vlny zverejnených Epsteinových spisov dokumenty, v ktorých sa opakovane objavovalo meno prezidenta Donalda Trumpa. Išlo o súbory, ktoré obsahovali neoverené a závažné obvinenia, vrátane tvrdení o sexuálnom zneužívaní a obchodovaní s ľuďmi, informuje Jerusalem Post.

Tieto materiály sa síce na oficiálnej stránke DOJ už nezobrazujú, no používatelia internetu ich krátko po zverejnení uložili a sprístupnili v online archívoch. Ministerstvo tvrdí, že konalo v súlade so zákonom o transparentnosti Epsteinových spisov a že odstránilo najmä obsah zobrazujúci násilie, zranenia alebo smrť.

Trump reagoval vyhlásením, že dokumenty ho v skutočnosti očisťujú a obvinil „radikálnu ľavicu“ zo snahy poškodiť jeho meno.

Zároveň naznačil možné právne kroky proti autorovi Michaelovi Wolffovi, ktorého obvinil zo sprisahania s Jeffreym Epsteinom. Prípad opäť vyvolal diskusiu o rozsahu zverejňovania citlivých materiálov a o politických dôsledkoch kauzy.

  |  

Ruský dron udrel vedľa autobusu, zabil 12 ľudí

Ruský dronový útok v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti v nedeľu pripravil o život najmenej 12 ľudí a zranil sedem ďalších, oznámil vedúci regionálnej vojenskej správy Olexander Ganža. Na sieti Telegram uviedol, že nepriateľský dron zasiahol v blízkosti firemného autobusu určeného na prepravu zamestnancov jedného z miestnych podnikov.

K útoku podľa vyhlásenia došlo v okrese mesta Pavlohrad, ktoré leží východne od Dnipra. To bolo v noci na nedeľu takisto terčom dronového útoku, pri ktorom zahynuli dvaja civilisti - muž a žena, ako predtým informoval Ganža.

Ukrajinská protivzdušná obrana počas noci podľa armády zostrelila 76 z celkovo 90 vyslaných ruských útočných dronov. Svoje ciele na deviatich miestach zasiahlo 14 útočných bezpilotných lietadiel.

Ruské dronové útoky na Ukrajine pokračovali aj po svitaní. Ruská strana sa k týmto útokom nevyjadrila.

(tasr, mja)

  |  

USA čelia krátkemu shutdownu, Kongres chce hlasovať čoskoro

Spojené štáty sa od soboty nachádzajú v čiastočnom zastavení činnosti federálnej vlády, no podľa predsedu Snemovne reprezentantov Mikea Johnsona by situácia mala byť vyriešená najneskôr do utorka.

Johnson v televízii NBC vyhlásil, že republikáni majú dostatok hlasov na schválenie dohody, problémom je však dopraviť všetkých zákonodarcov späť do Washingtonu po snehovej búrke. Senát už rozpočtový balík schválil, no Snemovňa je momentálne mimo zasadania.

Navrhovaná dohoda umožní financovanie väčšiny federálnych úradov vrátane Pentagónu, pričom otázka ministerstva vnútornej bezpečnosti bude riešená samostatne. Kongres si chce ponechať približne dva týždne na rokovania o sprísnení imigračnej politiky.

Na rozdiel od minulých rokov sa republikáni a demokrati snažia, aby spor o migráciu neochromil celý štát. Johnson zdôraznil, že cieľom je rýchle obnovenie fungovania vlády a následné rokovania v dobrej viere.

(reuters, mja)

  |  

Venezuela prepustila známeho aktivistu, kritika vlády však trvá

Prepustenie venezuelského ľudskoprávneho aktivistu Javiera Tarazonu vyvolalo opatrnú nádej medzi rodinami politických väzňov v krajine. Tarazona, ktorý bol zadržaný v roku 2021 pre obvinenia z terorizmu a sprisahania, sa dostal na slobodu po viac než štyroch rokoch väznenia.

Podľa organizácie Foro Penal ide o súčasť širšieho procesu, v rámci ktorého bolo od začiatku januára prepustených vyše 300 politických väzňov. Venezuelská vláda tvrdí, že počet je ešte vyšší, no neuvádza presné údaje ani zoznam mien.

Rodiny zadržaných kritizujú pomalý postup a netransparentnosť, pričom upozorňujú, že za mrežami zostáva viac než 700 ľudí považovaných za politických väzňov. Vláda zároveň oznámila prípravu amnestijného zákona a plán na zrušenie obávaného detenčného centra Helicoide.

Aktivisti však varujú, že bez zrušenia obvinení a rozsudkov ide len o čiastočné riešenie, ktoré nezaručuje skutočnú spravodlivosť.

(reuters, mja)

  |  

V Prahe sa na podporu prezidenta Pavla zišli desaťtisíce ľudí

Pražské Staromestské a Václavské námestie zaplnili v nedeľu desaťtisíce ľudí, ktorí prišli vyjadriť podporu českému prezidentovi Petrovi Pavlovi. Zhromaždenia boli reakciou na kauzu okolo lídra strany Motoristi sebe Petra Macinku, ktorý sa podľa prezidenta pokúsil o vydieranie v súvislosti s nomináciou Filipa Turka na post ministra životného prostredia.

Organizátor protestu, spolok Milión chvíľok pre demokraciu, vyhlásil, že cieľom bolo postaviť sa proti arogancii, nátlaku a politickému hulvátstvu. Prezident Pavel sa účastníkom poďakoval a ocenil ich ochotu brániť hodnoty slušnosti, solidarity a rešpektu.

Podľa organizátorov sa v Prahe zišlo približne 80-tisíc ľudí, pričom podporné zhromaždenia sa konali aj v ďalších českých mestách.

Macinka obvinenia odmieta a tvrdí, že nešlo o vydieranie, ale o tvrdé politické vyjednávanie. Spor tak ešte viac vyostril napätie na českej politickej scéne.

(tasr, mja)